Denník N

Takí obyčajní zabijaci.

Na vrchole nacistickej mocenskej pyramídy stál Hitler a jeho kumpáni. Ich myšlienky a plány boli zárodkom zločinov s miliónmi obetí. Ale kto stál na opačnom konci tejto pyramídy? Kto bol vykonávateľom masových vrážd? V prevažnej miere to boli “obyčajní muži“. Práve o nich je kniha amerického historika Christophera Browninga.

Mimoriadne zaujímavá kniha, či skôr štúdia o tom, ako sa z obyčajných nemeckých mužov stredného veku stali profesionálni zabijaci. Autor sleduje vznik a činnosť jednej konkrétnej policajnej jednotky, ktorá sa podieľala na „konečnom riešení židovskej otázky“ v Poľsku, konkrétne v lublinskej oblasti. Celá jednotka mala 500 mužov a počas celej vojny bola zodpovedná za smrť 85 tisíc ľudí. Časť tvorili priame masové vraždy zastrelením obetí do zátylku, vrátane žien a detí. Zvyšok boli násilné evakuácie z ghet a trasporty do vyhladzovacích táborov, na ktorých sa táto jednotka masívne podieľala. Po podrobnom popise hlavných aktérov a činov tejto jednotky autor v druhej časti analyzuje príčiny tohto neľudského konania. V žiadnom prípade sa nejednalo primárne o jednotku vrahov či sadistov. Prevažná väčšina z týchto mužov boli stredostavovskí či robotnícki otcovia rodín z Hamburgu, v stredných rokoch. Výborný je rozbor faktorov a podmienok, ktoré viedli k ich postupnej premene.

Na začiatok je nutné jednoznačne uviesť, že oní muži NEMUSELI zabíjať bezpodmienečne. Každý z nich mohol odmietnuť a najhoršie čo mu hrozilo, bol výsmech kamarátov či veliteľa. Za celú vojnu nebol preukázaný jediný prípad trestu za odmietnutie strieľania neozbrojených civilistov. I v tejto jednotke 10-20% mužov zabíjať odmietlo a neniesli zato žiadne osobné ani profesné následky. Prečo teda zvyšných 80-90% zabíjalo?

Odpoveď na túto otázku je najhodnotnejšou časťou celej knihy. Nejednalo sa o jednu izolovanú či jasnú príčinu, ale o súbeh mnohých rôznych faktorov. Na začiatku bola dlhodobá rasová propaganda potencovaná vojnou, ktorá jej účinky zosilňovala. Došlo k mimoriadnemu odľudšteniu obetí, hlavne Židov, čím sa vytvorila obrovská psychologická priepasť medzi vrahmi a obeťami. Svoj podiel zohrala aj deľba práce pri chytaní a vraždení ľudí, pretože pri nej nedochádzalo k priamemu fyz. kontaktu s obeťou. Ale to nebolo celé. Sú aj ďalšie psychologické okolnosti, ktoré sa zapojili do činnosti- napríklad ochota ľudskej bytosti podriadiť sa autorite či skupinová dynamika a psychológia.

Ale autor jednoznačne zdôrazňuje, že pochopenie príčin tohto konania nevedie k ich ospravedlneniu. Pretože v konečnom dôsledku mal každý jeden z vrahov možnosť voľby sa týmto činom vyhnúť. A to bez následkov. To, že sa väčšina rozhodla vraždiť, vypovedá niečo viac o ľudskej povahe i spoločnosti ako takej. V prípade naplnenia „správnych“ podmienok sa uvedené činy můžu opakovať kdekoľvek a kedykoľvek. Práve tento varovný prst považujem za najnaliehavejší odkaz tejto neveľkej avšak zásadnej knihy.

Christopher R. Browning:  Obyčejní muži

 

Teraz najčítanejšie