Denník N

Merkelová konečne pochopila. Čiastočne.

Angela Merkelová bola predsedníčkou nemeckej CDU od roku 2000, teda rekordných 18 rokov a štyrikrát vyhrala voľby. Patrí teda k najúspešnejším politikom nielen v Nemecku, ale i v Európe. Nie je síce známe, aké konkrétne hodnoty zastáva, ale nástroje na udržanie sa pri moci ovládala na výbornú.

Pri tom všetkom sa celkom pochopiteľne jedného dňa dostaví pocit nenahraditeľnosti a človek si začne myslieť, že môže urobiť čokoľvek, jeho pozícia je neohrozená. V prípade Angely Merkelovej to bol milión migrantov vpustených do Nemecka v roku 2015 a to v rozpore s nemeckou ústavou. Netvrdím to len ja, ale nemeckí top experti z oblasti právnej vedy, ako napríklad Udo di Fabio, Hans Juergen Papier, či prof. Schachtschneider. Už vtedy bolo súdnym ľuďom zrejmé, že ak svoju politiku radikálne nezmení, skôr či neskôr na ten milión doplatí.

Na rozdiel od iných kríz za posledných 10 rokov, ktoré sa všetky dali riešiť ďalšími dlhmi alebo novo vytlačenými peniazmi, je migračná kríza iná. Po prvé, len peniaze nestačia a po druhé, problémy sa kumulujú. Ak milión migrantov prinesie ročne x znásilnení, tak pri poklese prichádzajúcich migrantov o 70% v ďalšom roku, neklesne počet znásilnení o 70%, ale stúpne o 30%, teda na 1,3 x. Navyše, milión migrantov z kultúrnych okruhov, kde mladí muži prakticky nevideli ženu v plavkách, vygeneruje násobne viac znásilnení, ako milión Nemcov a samozrejme nemeckí znásilňovači si kvôli migrantom pohov nedajú. Toto mám na mysli pod výrazom, že problémy sa kumulujú. Samozrejme, to nemusí byť hneď znásilnenie. Bohate stačí pokrikovanie, obchytkávanie, vyhrážanie, okrádanie, sácanie, aby široké vrstvy obyvateľstva mali strach a nervy na svoju vládu. Strach rodičov pustiť 15-ročnú dcéru samu do školy zaváži viac, ako rastúce HDP.   

Migranti sú s odstupom najväčší problém Nemecka a oproti nemu sú problémy ako nedostatok miest v škôlkach, či zákaz vjazdu dieselovým autám do centier miest drobnosti. Ak si migrantov odmyslíme, patrilo 13-ročné vládnutie Angely Merkelovej k tým úspešným. Inými slovami, to, že teraz musí odísť, aj keď nechce, je len a len kvôli migrantom.

Už v roku 2016 som písal, že kvôli migrantom bude odchádzať s hanbou a to sa teraz deje. Potom, ako v posledných parlamentných voľbách v októbri 2017 dosiahla najhorší výsledok v histórii nemeckej CDU (i keď aj s takým výsledkom vyhrala voľby, lebo nemecká sociálnodemokratická SPD je na tom ešte horšie), tento trend pokračoval. Septembrové voľby v Bavorsku boli čistý dezáster, sesterská strana CSU získala 37 % (pre porovnanie, ešte v roku 2003 mala CSU vyše 60%)

Stále viac začalo členom a poslancom CDU dochádzať, že Nemci majú dosť kancelárky, ktorá ešte v júni tohto roku išla do vážneho sporu s predsedom sesterskej CSU Horstom Seehoferom preto, že on chcel, aby už raz odmietnutí uchádzači o azyl, mohli byť na hranici otočení. Tu sa asi najviac ukázala Merkelovej odtrhnutosť od reality. Poslanci aj toto dali najavo tým, že za predsedu poslaneckého klubu nezvolili Merkelovej favorita Kaudera, ale neznámeho (i keď v odborných kruhoch aj opozíciou uznávaného) odborníka na verejné rozpočty Brinkmanna.

Úpadok však pokračoval a minulý víkend sa dezáster zopakoval. V voľbách v Hesensku (hlavné mesto Frankfurt) išla CDU z 38% na 27%. Teraz už aj Angela Merkelová pochopila, že ona je súčasťou problému a nie súčasťou riešenia a rozhodla sa odstúpiť a toto rozhodnutie „antidatovať“. Vyhlásila, že odstúpiť sa rozhodla už v júni. Tomu nech verí kto chce, fakt je ten, že keby odstúpila vtedy, ako sa údajne rozhodla, prinajmenšom voľby v Hesensku mohli dopadnúť lepšie. Tieto krajinské voľby (Nemecko má spolu 16 spolkových krajín a pri štvor- a päťročnom volebnom období sú tieto dôležité voľby niekoľko krát do roka) celkom spoľahlivo odzrkadľujú nálady voličov a preto majú silný dopad na spolkové voľby.

A tak sa Angela Merkelová rozhodla po 18-ich rokoch nekandidovať na predsedníčku strany. To však problém nerieši, lebo hrubé chyby nerobila pre riadení strany, ale riadení krajiny. Pritom sama Merkelová vyhlásila, keď v roku 2003 vtedajší nemecký kancelár Gerhard Schroeder spravil to isté, že rozdelenie funkcie kancelára a predsedu strany nebude fungovať a ani nefungovalo, lebo vtedy nasledovali predčasné voľby.

V závislosti od toho, kto bude nový predseda strany, je možné, že k predčasným voľbám dôjde aj teraz a Merkelová  funkčné obdobie kancelárky nedokončí (do roku 2021). Na scéne sú traja ohlásení kandidáti – AKK, Spahn a Merz) a štvrtý (Laschet) ešte zvažuje.

AKK je skratka pre Annegret Kremp Karrenbauer. Jedná sa o terajšiu generálnu manažérku strany, ktorú si Merkelová dotiahla do Berlína zo spolkovej krajiny Rheinland-Pfalz. Ona a Laschet (toho času premiér najväčšej spolkovej krajiny Nordrhein Westfalen) sú Merkelovej ľudia a teda by k výraznej zmene politiky nedošlo.

Len 38 ročný Jens Spahn je toho času minister zdravotníctva a s Merkelovou v dlhodobom ideovom spore a tu sa dá očakávať výrazná zmena politiky, najmä v oblasti utečencov. Spahnova nevýhoda je, že už 16 rokov je poslancom a v živote nič iné ako politiku nerobil a na kancelára by sa zopár skúseností z reálneho života hodilo.

Ostáva Friedrich Merz, ktorý je niečo ako Merkelovej intímny nepriateľ. V roku 2000 ho Merkelová vytlačila z pozície predsedu poslaneckého klubu (to je v opozícii najdôležitejšia funkcia), načo Merz z politiky odišiel a ako jeden z mála bývalých politikov dokázal zarobiť milióny mimo politiky. Len deň potom, čo Merkelová ohlásila, že na predsedníčku strany už kandidovať nebude, ohlásil svoju kandidatúru Merz. Podľa dostupných prieskumov má Merz s odstupom najväčšie šance. Teda mal by, ak by o predsedovi CDU rozhodovali voliči.

V skutočnosti však bude rozhodovať približne tisíc delegátov na decembrovom kongrese v Hamburgu a tu platia trochu iné pravidlá. Osobne si však myslím, že najlepším riešením pre CDU, Nemecko i Európu by bol práve Friedrich Merz.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.