Kríza stredného veku

Čo si predstavujeme pod slovom kríza? Zdá sa, že kríza sa dotýka nielen prítomnosti, ale aj budúcnosti. Môžeme prežívať krízu v živote, ktorí nás tešil a niečo sa v ňom zmenilo, ale aj kvôli tomu že je ohrozená vízia, ktorú sme mali a naše očakávanie sa nenaplnilo. Ak vnímame krízu takýmto spôsobom, potom možno hovoriť o kríze v práci, v povolaní, v živote či vo vzťahu. Kríza tak nie je spojená s konkrétnou oblasťou, či s vekom.

Stredný vek ako jedno z období života

Ak sa pozrieme na život ako celok, prebieha kontinuálne a člení sa na viacero období, od detstva až po starobu a každé z nich je iné a s každým sa môže spájať kríza. Tak čím je kríza stredného veku iná? Asi nie je náhoda, že o kríze stredného veku sa hovorí, ako o druhej puberte. A pritom puberta na rozdiel od stredného veku  sa spája s prudkým telesným rozvojom, kedy sa dostávajú k slovu rôzne hormóny. V porovnaní s pubertou je však človek v strednom veku na vrchole svojich síl a ešte niekoľko rokov bude… Tak ako puberta, aj kríza stredného veku niečím vybočuje z jednotlivých fáz ktorými prechádza človek od detstva do staroby. Stredný vek, presnejšie stredná dospelosť je obdobie ohraničené vekom 35 až 45 rokov, kedy je človek na vrchole svojich síl. Je to obdobie, kedy by mal byť plný života a na míle od nejakej krízy. Tak prečo sa hovorí o kríze stredného veku?

Byť na vrchole a zotrvať tam

Keď človek dosiahne 45 rokov, spustí sa proces zmien. Človek začne slabnúť, stráca fyzickú silu a k zmenám dochádza aj po psychickej stránke (je to akoby opak puberty). V prípade stredného veku, však k takýmto zmenám nedochádza, tak prečo sa s ním spája kríza? Pojem krízy stredného veku prišiel do psychológie spolu so žiakmi Sigmunda Freuda. Celé stáročia človek žil na hrane medzi životom a smrťou. Ani to že sa narodil, jeho šance nezvyšovali vďaka vysokej detskej úmrtnosti, zlej hygiene, slabej strave, ochoreniam a častým ozbrojeným konfliktom. Žil stále akoby s vedomím blízkej smrti. Podľa Freudovych žiakov, toto vedomie blízkej smrti s ktorým žili celé generácie, stojí za krízou stredného veku. Na prvý pohľad sa to tak nezdá. Veď v období stredného veku máte pred sebou ešte aj tri desaťročia, dokonca Vaši rodičia sú pravdepodobne ešte na svete. Okrem toho, vytlačili sme kontakt so smrťou z našich životov, tak aký strach zo smrti?

Príležitosť obzrieť sa…

Zaujímavé je v tomto kontexte pozrieť sa na dĺžku života. Na konci staroveku sa priemerná dĺžka života prehupla cez 30 rokov, na konci stredoveku cez 33, začiatkom 19 storočia 38 rokov, aby sme začiatkom 20 storočia presiahli 40 rokov (v súčasnosti sme presiahli 76 rokov) . A teraz tá pointa. Celé stáročia ľudia zomierali na hranici stredného veku a do podvedomia sa toto obdobie (vek) vžilo s vedomím prichádzajúcej smrti. Vzniklo tak to, čo psychológovia označujú za archetyp – kolektívne povedomie o prežitej skutočnosti – smrť číha za rohom. Vďaka pokroku sa priemerná dĺžka života výrazne zvýšila a tak v okamihu krízy máme pred sebou aj tridsať rokov života. Akoby za nami prišiel Smrťo (postava z diela Terryho Pratchetta) s tým, že si prišiel po nás a po chvíli by zahlásil, že to je 1. apríl, ale nech sa netešíme, pretože príde za 30 rokov. Vzniká tak zaujímavá situácia.

…a niečo zmeniť…

Kríza stredného veku je typická tím, že človek si začne uvedomovať, že nebude žiť večne. A zoči voči tejto skutočnosti, začne hodnotiť svoj život – to čo dosiahol. V porovnaní so životom v predchádzajúcich desaťročiach však nemusí podliehať frustrácii či depresií. Nejde o bilanciu na konci života. Ale o zastavenie v jeho polovici. Stredný vek je približne v polovici života súčasného človeka. A tak viac než smútok nad tým, že sa ocitol na konci, je to príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako prežiť druhú polovicu života. Vďaka tomu že žijeme dlhšie, dostáva kríza stredného veku nový rozmer. Mení sa na príležitosť prehodnotiť svoj život a premeniť ho.

Východisko vôbec nie je zlé. Už sme niečo dosiahli, sme na vrchole síl, máme prostriedky, možností a zázemie, ktoré sme ako násťroční nemali a máme pred sebou obdobie, ktoré nám dáva priestor zrealizovať to, čo si zaumienime.

Stredný vek, teda stredná dospelosť trvá od 35 do 45 rokov. To je dosť dlhé obdobie na zrealizovanie aj náročných projektov. Strácať dych začneme až po 45 a ani tam to nemusí mať dramatický priebeh, ak sme žili zdravým životným štýlom… Vždy ma fascinujú dôchodcovia v športovom oblečení, ktorí na horách svojou kondíciou dokážu vytrieť zrak kdejakým turistom. Mladosť sa zjavne dá predĺžiť zdravým životným štýlom.

Prevencia pred krízou

Kríza stredného veku nám kladie otázku, ako sme prežili svoj dovtedajší život. A tak najlepšou prevenciou pred touto krízou a tiež cesta k jej ľahkému priebehu – je žiť svoj život. Poznať odpoveď na otázku: kto som a kam kráčam, poznať a rozvíjať svoje dary a schopnosti a aktívne utvárať svoj život. Je prirodzené, že keď sa obzrieme späť, mnohé veci by sme urobili inak a mnohé by sme urobili/neurobili. To k životu patrí. Dôležité je, že sme sa rozhodovali najlepšie, ako sme v danej chvíli vedeli. A že iní nerozhodovali za nás. Kríza stredného veku nám kladie otázku, či žijeme svoj život, prípadne čo nám ešte chýba z toho, po čom sme kedysi túžili. Hovorí nám, že ešte nič nie je stratené…

Dobrou prevenciou a istým nácvikom ako zvládnuť krízu, je život ktorý sa mení. Ak sa život s vami nemazná a viac krát ste museli prekonať náročné okamihy a prejsť zmenou, potom viete že to zvládnete znova. A nemáte o tom pochybnosti. Ak však bol váš život priamočiary a v strednom veku ste si uvedomili, že chcete žiť inak, tak zmena bude pre vás náročná.

Žiť svoj život

Ak Freudovi žiaci hovorili o kríze v kontexte smrti, tak Jungovi žiaci prišli s teóriou sebauvedomenia, sebarozvoja a individualizácie. Čím sa vraciame k výzve žiť svojím životom – ako človek, osoba, indivíduum a osobnosť, jednoducho ako zrelý človek. A tu sa vynára prepojenie na Frankla – dať životu zmysel (tým, že som sám seba sebou a rozvíjam svoj príbeh a poslanie ktoré mám).

Život v popieraní

Mnohí ľudia zoči voči kríze stredného veku sa snažia poprieť čas. Snažia sa vytvoriť dojem, že majú oveľa menej rokov. Akoby žiadali o reparát. Ale to nie je nutné. A väčšinou je to nerozumné. Cesta z krízy nevedie cez popieranie veku, okrem toho je oveľa ľahšie premeniť svoj život, ako začať úplne od nuly. Odpoveďou na krízu väčšinou nemôže byť radikálne riešenie, pretože si väčšinou len zamiesime na ďalšiu krízu… Spravidla máme vo svojich rukách úlomky, z ktorých sa dá vyskladať niečo pekné. Už ste niekedy obdivovali mozaiku na okne katedrály?

Mám jedného kamaráta. Šikovný a vzdelaný novinár, ktorý mal prehľad a poznal dianie v kontexte. Dlhé roky napomáhal dialógu medzi konzervatívnymi a liberálnymi kruhmi. Vo svojom vnútri bol konzervatívne zmýšľajúci, ale napriek tomu úprimne hľadal. Po kríze stredného veku rezignoval na hľadanie odpovedí a na dialóg a začal vidieť čierno – bielo. Mnohí ľudia počas krízy stredného veku prejdú istou formou radikalizácie. Začnú vidieť svet polarizujúcim spôsobom. Aj preto sa treba vyhnúť radikálnym zmenám, nekonať impulzívne a všetko si dobre premyslieť.  Sklon k radikalizácií, aj to je dôsledok prehodnocovania života…

V strednom veku žijeme spravidla istým stereotypom. Život sa nám tak vyskladal a usporiadal. V niečom je to aj príjemné. Ale keď sa necháme unášať životom, stratíme s ním kontakt. Zmeny sú dôležité. A je lepšie zmenu iniciovať, než byť k nej dotlačený. Tou najväčšou výzvou je, ako svoj život premeniť tak, aby pokračoval. Zachovať kontinuitu. Nadviazať na všetko to dobré a to, čo už v rukách máme…

Kríza dáva nádej (na zmenu)

Keď na to príde, kríza stredného veku nám kladie otázku, či sme spokojní so svojím životom. Ak nie, vyzýva nás preto niečo urobiť. Začať môžete tým, že si napíšete zoznam a každej „položke“ dáte prioritu – ako veľmi je pre vás dôležitá. A potom sa pokúsite odhadnúť, ako náročné je dosiahnuť jednotlivé ciele. Je ľahšie začať s tými jednoduchšími. Úspech vás povzbudí, pustiť sa časom aj do tých náročnejších. Nezabudnite na časový horizont, aby ste zmenu neodkladali. A zároveň, nepoprite pri tom to, čo už máte. Kríza je výzvou k premene života k väčšej plnosti, nie k jeho popretiu… Prečo hľadať inú náruč, ak niekto vzácny stojí po Vašom boku. Prečo bojovať s vekom, ak tomu druhému sa páčite aj s vráskami…?

.

Vlastne najväčšou výzvou ktorú kríza stredného veku kladie, je premeniť svoj život a to bez prerušenia nite, ktorá sa ním tiahne. Nikdy nie je neskoro pre zmenu a uskutočnenie sna. Možno už to nebude na profesionálnej úrovni, ale ešte vždy môže priniesť radosť z rozvíjaného daru a stať sa záľubou, ktorá poteší… Kríza stredného veku pravidelne rezonuje v médiách a zohráva rolu strašiaka a pritom ponúka príležitosť premeniť svoj život a prežiť veľa pekného. Stredný vek nie je dôvodom pre krízu, ale príležitosťou prehĺbiť svoj život…

Tomáš Hupka

 Zdroj fotografie:

www.biblicalcounselingcoalition.org