Denník N

ďakujem

Tento blog je trocha osobný, ale nedá mi, aby som ho nezverejnil. List, ktorý otec poslal pani primárke a s jeho súhlasom ho tu zverejňujem, myslím, že viac slov npotrebuje.

Vážená pani primárka,

život je poskladaný z mnohých dní, ktoré prinášajú svoje radosti, ale aj starosti. Z času na čas príde v živote človeka deň, ktorý je niečim výnimočný, dôležitý. Osud chcel, aby som prežil v nemocnici dni naplnené úzkosťou a strachom o budúcnosť. Bol som odkázaný na starostlivosť lekárov, sestričiek a celého kolektívu pod Vašim vedením.

Vo chvíli, keď mi vnučka  oznámila že sa bude vydávať, bola to pre mňa radostná správa no  veľmi som neveril, že sa svadobnej hostiny s prihliadnutím na môj zdravotný stav zúčastním. S radostnou novinou som sa zdôveril aj Vám a bolo pre mňa veľkým povzbudením Vaše vyjadrenie pri vizite, že na svadbe si určite zatancujem.

Vážená pani primárka,

chcem sa Vám a celému kolektívu poďakovať za príkladnú starostlivosť a  vzdať úctu zato, že som sa mohol vrátiť k manželke a rodine. Áno bol som  na svadbe mal som príhovor a ako ste predpovedali som aj tancoval. Myslel som s vďakou  na Vás a na všetkých, ktorý mi pomohli vrátiť sa do života.

Som rád, že aj v tomto období, ktoré moc nežičí zdravotníctvu sú ľudia, ktorý sa dokážu v záujme pacienta obetovať vtedy, keď to najviac potrebuje.

s úctou

Anton Julény

Teraz najčítanejšie