Denník N

Plán Bratislava Matúša Valla je niečo ako wannabe Štát v štáte: Zdvojnásobíme vám dane, aby sme na komerčný nájom dali stovky eur chudobným za ne. (+screenshoty z programu)

Výsek z dvoch screenshotov z Plánu Bratislava, z kapitol "Financie" a "Sociálna oblasť - postarať sa o všetkých" Toľká ušľachtilosť bude za Vaše peniaze pochopiteľne :)
Výsek z dvoch screenshotov z Plánu Bratislava, z kapitol „Financie“ a „Sociálna oblasť – postarať sa o všetkých“ Toľká ušľachtilosť bude za Vaše peniaze pochopiteľne :)

=>malé upozornenie: text má skôr všeobecný úvod, lebo sa mi k téme vyžadovalo širšie vysvetlenie toho, z čoho som vychádzala. Celkove je to však nenormálne dlhé, to však kvôli tým screenshotom a prebujnelému socializmu.

=> pre samotný popis Vallovho programu treba ísť nižšie na podnadpis “Aké má teda ekonomické myslenie Matúš Vallo?

=>plus ante scriptum: ospravedlňujem sa za čudnú úpravu textu, ale strašne mi chýbala v tomto blogu možnosť poznámky pod čiarou, ani menší font sa nedá nastaviť – tak to na sedláka dávam s hviezdičkou priamo uprostred textu, treba to už nejako stráviť.

Cieľom tohto textu je ilustrovať základnú politickú orientáciu kandidáta Matúša Valla, jeho tímu a programu, keďže sa to celé snaží tváriť „nezávislo“. Je to dôležité pre získanie predstavy, ako bude taký človek narábať s verejnými peniazmi. Nie je mojím cieľom niekoho upodozrievať z nepoctivosti či zavádzania.

Mnohí v mojom okolí a asi aj väčšina jeho kampaňových fanúšikov zrejme totiž priľahko nadobudli ten pocit, že ide o akéhosi racionálne založeného stredopravicového (?!) architekta a aktivistu.

Bolo by fajn však vedieť trochu čítať s porozumením, a nenechať sa uniesť len peknými obrázkami a grafikou.

Ich program – víziu Plán Bratislava možno s určitosťou definovať ako prevalentne (väčšinovo) ľavicový, tak ekonomicky, ako aj spoločensky.

Tie spoločenské indície dám však nateraz bokom, dôležitejšie sú naozaj ekonomické návrhy, ktoré príčetný človek by snáď ani nepovažoval za “ekonomické myslenie”. Ako ani socializmus všeobecne nemožno v prevalentnej (väčšinovej, nie okrajovej) forme považovať za formu vládnutia. Je to len populizmus vo svojej podstate a legalizovaná korupcia znevýhodnených, a tým pádom aj žiaľ ľahko manipulovateľných ľudí.

Matúš Vallo má síce víziu Bratislavy vystavanú do výšin, avšak so statikou trochu čudesne naklonenou “doľava”.

Po predošlom texte o zvláštnom návrhu kandidáta na primátora Matúša Valla o neurčitom zvyšovaní dani z nehnuteľnosti až na 10-násobok pri starších budovách, som si v kníhkupectve spomenula, že by snáď stála za pozornosť tá jeho propagovaná knižka o pláne Bratislava.

Dielo pekné, aktivizmus úprimný, všade roztomilé pastelové infografiky, problematika tá populárna o ekológii a parkovaní, ako to už každé voľby býva, že treba nasľubovať všetko naraz, boli tam aj nejaké nové zaujímavé témy, všetko fajn.

A teraz vážne. Ako sa to bude financovať?

Bratislava je v prvom rade, podľa doterajších výsledkov, mesto s ekonomickým zmýšľaním pravicovým.

Smer-SD (červená) zvíťazil v parlamentných voľbách 2016 v 70 zo 79 slovenských okresov, avšak SaS vo všetkých okresoch Bratislavy (I, II, III, IV, V) + Senec a Košice I. Tmavočervená je SMK. Zdroj: TVNoviny.sk

Bratislava bolo jediné mesto, kde si vo všetkých jej okresoch v čase parlamentných volieb, keď Smer bol ešte v najlepších rokoch pred bašternákmi, tonou ďalších miliardových káuz až po neúnosné dve vraždy; väčšinovo vybrali pravicovú stranu, napriek silnej nepriazni triviálnych ľavicových médií, keď aj zvyšok Slovenska bolo zaplavené depresívne červené mravenisko.

Niečo podobné sa zopakovalo už všeobecne v krajine počas župných volieb. Ide napokon väčšinovo o aktívne zarábajúcich ľudí, s priemerne aj najvyššími príjmami v krajine, ktorí si radi ustriehnu narábanie so svojimi vlastnými peniazmi.

Čo by bolo fajn si ujasniť, keď chcem niekoho voliť.

Dôvod, prečo som si začala pozerať tú knižku, bol, že ma zaujímalo jedine ekonomické myslenie, a teda určitý rozsah politickej orientácie tohto kandidáta.

Pri výbere adepta do verejnej funkcie treba vedieť identifikovať hlavne jedno, najmä, ak sa prehlasuje ako bezprofilový “nezávislý”: kde bude taký človek zháňať peniaze pri riešení či už predvídateľných, alebo aj nepredvídateľných problémov?

– šetrením, napríklad nepohodlným zoštíhľovaním vlastného manažmentu a administratívy – to by bola orientácia nekonformne pravicová,

– alebo vytváraním poplatkov, daní, zvyšovaním verejných výdavkov a iných záťaží – a sme na ľavo – na už aj tak dosť zdaňovaného občana hlavného mesta a krajiny, pričom oba pojmy údajne súčasne zažívajú svoj ekonomický vrchol v histórii?*

…alebo príjmami z vyššej reklamy a developerských projektov?

Ani jedno z nich nie je príjemné, ale tak problémy nie sú o tom, že v chátrajúcom romantickom zámočku spravíte koncertík pre kamošov a nejako si tam hneď nazbierate tie milióny na jeho rekonštrukciu (reminiscencia z predošlého textu).

*Aby to nebola len teoretická vata, súčasný župan napríklad už ušetril státisíce na ročných mzdách vďaka tomu, že zoštíhlil vlastné vedenie len na najvýkonnejších v menšom počte, či zrušením zbytočnej reklamy mesta. Kvantita nerovná sa kvalita, ako to v štátnej správe už býva.

Alebo škrtnutím nelogicky nenávratnej podpory megalomanských festivalov, ktoré boli také nadčasové až mestu neproporčné, že nemuseli spolu so zvyškom sveta prechádzať cez žiadnu grantovú schému = teda súťaž. Lebo niektorí to proste s predošlým vedením vedeli lepšie, “ako to v našom fachu chodí” (citácia Zuzany Hlávkovej citujúcej inú osobu).

Niežeby ma bavilo niekomu robiť propagandu, ale nejaký adekvátny príklad sem bolo treba hodiť, hlavne pre neutrálne porovnanie pravicového a ľavicového prístupu k manažmentu.

A aké má teda ekonomické myslenie Matúš Vallo? Späť k tomu sympatickému plánu B…

Kniha je to naozaj objektívne sympatická, poučná a prístupná. Vo všeobecnosti každá tá kapitola je totiž zo začiatku koncipovaná rozsiahlym približovaním a analýzami s porovnateľnými mestami ako Brno a Praha. Áno, pôsobivé a veľmi inšpiratívne…

…a teraz ich aplikácia: potom sa však od neutrálnej odbornosti prehupneme k “navrhovaným riešeniam”, kde už sú zase dane, eurofondy, dane, a pri všetkom treba dodatočne vytvoriť nejakú pracovnú skupinu, poradenskú skupinu, expertný tím, splnomocnencov, koordinátorov svojich koordinátorov, ombudsmanov, nočného mayora – primátora (teraz nepreháňam, viď zoznam len “ilustračných” screenshotov na konci textu). Teda zvyšovanie verejných výdavkov a tlstnutie ťažkopádneho štátu (alebo správy mesta).

To neproporčné zhusťovanie ľudských zdrojov a personálneho manažmentu je tam tak značné, že to vyzerá, že by dva roky organizovali a platili len “sami seba”, kým by sa dostali k obstrihávaniu nejakého kríčka pred úradom.

To je však len názor nemilosrdného pravičiara – menej ľudí, ale tých najvýkonnejších, pokiaľ ide o moje dane. V štátnej správe často to, čo dokážu spraviť traja priemerní, dokáže jeden dobre motivovaný a ambicióznejší.

Kapitolky Správa mesta, Financovanie a moja obľúbená, srdcervúca, Sociálna oblasť.

Veru, škoda, že sa nedá vo Worde aj kurzívou písať doľava v takýchto prípadoch.

Urputne sa teda snažím dopátrať k nejakému ekonomickému mechanizmu: ak sa pri popisovaní ľúbivého riešenia nejakej smutnej problematiky aj obtrie o ten detail financovania, stále tu len rezonujú akési dane z nehnuteľnosti a európske granty, akoby sme sa bavili o nejakej neobjavenej rope na Primaciálnom námestí.

Teda na vlastnej správe sa asi nebude šetriť, ale však dobre.

Čiže cudzie peniaze a ešte cudzejšie peniaze, ktorých spravovanie nemá nikdy dosť kontrolných orgánov, aby sa predišlo manipulácii, klientelizmu či korupcii (obávam sa však, že do istej miery sa to z podstaty veci ani nikdy nebude dať).

=> jednoducho povedané: odkedy sa rezidenti majú skladať zo svojich úspor na dosť ambiciózny program nejakého mladého architekta, keď im popri tom nefungujú ani existenčne elementárne služby, za ktoré platia štátu často skoro likvidačné sumy?

 

Zdvojnásobenie daňových sadzieb za nehnuteľnosť ponúka priestor na zvýšenie príjmov.

Treba rozkliknúť, aby sa to dalo čítať.

„Zvýšiť výnos z dane z nehnuteľnosti zdaňovaním podľa „skutočnej hodnoty„, zdaňovaním podľa „cenových máp“ alebo podľa „úžitkovej plochy„.“ Niečo pre Vašu záhradku starká…

“Cenové mapy” – ak tomu správne rozumiem, má ísť o mapy, ktoré odrážajú vlastne vždy aktualizovanú cenu nehnuteľnosti (teda je zohľadnený trh, pričom v rastúcom meste bude prirodzene rásť aj cena Vášho bytu kúpeného či zdedeného pred 20 rokmi, hoci na Vašej životnej úrovni sa to zatiaľ veľmi akosi neodrazilo, alebo ste už napr. na dôchodku či na rodičovskej vymeranej z pradávnych príjmov aj tak len z jedného roka…). Lebo Bratislava takto “navonok” naozaj cenovo rastie…

Zvýšenie daní je nepopulárna a citlivá téma, preto to musí sprevádzať jasný zámertransparentná komunikácia, prečo mesto ďalšie peniaze potrebuje…“

edit: blog som začala písať už dávnejšie, len to nebolo do detailu zfinalizované. Kdesi som však nedávno zachytila sa ozývať z prostredia tohto kandidáta, že “to zvýšenie dane by možno nemuselo byť”, (ktorá je viac menej ústredne kritizovaná v tomto texte), čo mi však príde komunikačne nepoctivé. Ja vychádzam z toho, čo malo desiatky výskytov v riadnej, ešte aj komerčne predávanej publikácii, ktorú určite značný čas museli koncipovať (1-2 roky?) so zodpovednosťou voči sebe samým, čo dajú na papier s investíciou na vlastné náklady. Facebookové komentáre či diskusné reakcie tesne pred voľbami v tomto nezavážia, keďže sa bavíme o celkovej orientácii, nie o tom, kam umiestníme fontánku z toho záhadného ropného vrtu (to už bol vtip). Sami sa v tom v knihe utvrdzujú, že takú citlivú záležitosť treba určite vopred riadne občanom “vysvetliť” (tj. presadiť), aby poznali jej opodstatnenie. V tomto texte je načrtnuté, prečo to tak presvedčivo veľmi nevyzerá.

„V knihe plán Bratislava každá kapitola obsahuje víziu, ktorú sa Matúš Vallo so svojím teamom zaviazali napĺňať v prípade zvolenia.“

Keď sa snažíte preklikať k ich programu, treba ísť cez lištu na ikonu “program” a potom jediné, čo ostáva, je teda táto záväzná knižka, ktorej texty sprístupnili však aj na Google docs – z čoho sú všetky screenshoty – vždy je na nich aj riadne zachytená konkrétna kapitola a webová lokalita. Toď sú moje graphic skills at its best.

Vytvorenie dočasného príspevku na komerčné nájomné bývanie.

„Mesto môže poskytovať príspevok na úhradu komerčného nájmu v hodnote 100€, 150€, 200€ mesačne sociálne odkázaným rodinám alebo jednotlivcom po dobu jedného roka.“

Inak keď sa potom zase zamestnám na týždeň, obnoví sa mi potom takýto nárok?

Hardcore soci-populizmus, ako niekoho zabetónovať do od-štátu závislej nemotivovanej chudoby.

Možno by som si aj ja s kamošmi mala spraviť také malé sabatické voľno, od Valla bude aspoň popri dávkach príspevok na nájom. Pre mnohých papierovo vykazovať nízky príjem nie je až taká veda, keď sa chce.

Tipujem, že len “100 rodín či jednotlivcov” za celý rok to asi nebude. To sem priláka celé Slovensko. Nikde nedostať príspevok na nájom k dávke v nezamestnanosti, ani pri “preukázaní sociálnej odkázanosti”.

A keď záujem prejaví hneď 1000 rodín prvý mesiac? Alebo 10.000 za pár mesiacov? To už sú miliónové náklady ročne vyhodené von oknom prirodzene špekulatívnym ľuďom (netreba im to mať za zlé, keď takú motiváciu nastavuje štát).

Berúc do úvahy to, že naozaj sem zrejme denne prúdia desaťtisíce, a veľmi iniciatívne by sa takémuto socipopulizmu byrokraticky rýchlo prispôsobili.

Hlavne, že ostatní pracujúci blbci, ktorí sú viazaní na stabilné zamestnanie kvôli hypotéke, by na toto platili hneď dvojnásobné dane.

Bratislava a Slovensko celkove údajne práve prežíva jeden zo svojich ekonomických vrcholov…

A v štátnej kase ešte stále chýbajú príjmy? Tak soudruzi z Bratislavy asi niekde robia chybu.

Some day in September.

Čo však v praxi znamená, ak by sa takej mladej rodine ubytovanej v hlavnom meste mal navýšiť rozpočet “len o pár desiatok Eur” (cit. z knihy), kvôli niekoho soci-architektúre, ktorá sa nevie zafinancovať z ekonomicky prosperujúceho mesta?

Tak si to zhrňme: materská, reťazový pôrod, čiže už len asi 300,- Eur mesačne po dvoch rokoch. Malému treba zabezpečiť škôlku, ale v štátnych nie je mesto, tak súkromná 400,- mesačne. Hypotéka okolo krku, jeden príjem pracujúceho druhého rodiča. K tomu ďalších x absurdných výdavkov, ktoré má tento štát tiež zabezpečiť, ako napr. tých 40% učebníc, ktoré chýbajú školám, či nosiť babke toaleťák do nemocnice, min. 10,- Eur poplatky za každý samozrejmý úkon, lebo ste len starostlivý rodič a nie pofidérna veštkyňa Elvíra, keďže zoberiete svoje dieťa radšej hneď na pohotovosť, keď sa deje niečo zvláštne, ako čakať až bude neskoro a pod.

Na to všetko nemá však chudák primátor dosah a nie je to jeho zodpovednosť, a preto to asi nemusí ani brať do úvahy pri plátaní svojho programu, či čo.

Naozaj popri tom daňovo-odvodovom zdieraní s nedostatočným dosahom na ich samotnú kvalitu života, treba ešte tých posledných pár evri si zobrať na takto bombastické (súkromné) plány?

A čo jeho podporovatelia? Progresívne Slovensko, Spolu a enigmatické ZSS hovorí asi za všetko…

V neposlednom rade tu je aj dosť explicitná indícia jeho samotnej podpory: podporili ho už začiatkom kampane mimoparlamentné strany Spolu a Progresívne Slovensko.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

To Progresívne Slovensko je čisto ľavicovo liberálny projekt, že kde problém, tam vyrúbiť daň, Spolu sa to snaží oportunisticky hrať na stred a v citlivejších témach “uhríkovsky” nemať žiaden názor, aby malo ako-takú šancu prežiť (“neviem odsúdiť 6 mil. genocídu – nie som historik”, v zmysle: neviem sa vyjadriť ku Gorile ani k našim miliardám vyliatym do Egejského mora).

No a najlepšia bola predsa “občiansky nezávislá” podpora iniciatívy Za Slušné Slovensko, ktorí tým povýšili svoju občianskosť už do akejsi inej stratosféry skrz ozónovú dieru vo vlastnom svedomí (to bola odveci metafora).

V podstate bol Matúš Vallo (+zopár ďalších komunálnych) jedným z pramála kandidátov, ktorého takto exkluzívne podporili bez predošlého jasného zadania vlastných požiadaviek či nárokov… proste ho len bez všetkého napriamo podporili.

Možno sa študentom páčili tie pastelové infografiky, to sa už asi nedozvieme. Veď tzv. nezávislých je už pri preorientovaných oligarchoch v každej dzedzine spústa na poľných bilbordoch…

Potom sa spustila celkom oprávnená kritika ich “nezávislosti”, v neposlednom rade aj od samotných novinárov, takže zatiaľ nikto ďalší nebol takto výnimočne poctený ich náklonnosťou.

Zo sympatickej študentskej iniciatívy sa stal smutný politický kalkul, kvôli čomu možno pribrzdili aj predčasné voľby. Lebo akýsi komunál, pidinázory a žabomyšie škriepky sa javili byť dôležitejšie pre niekoho imidž, ako neúnosná vražda dvoch ľudí s potrebou čo najskoršej nápravy. “Ako chutí moc” v hipsterskom podaní pruhovaných tričiek s kyslou kávou.

Ok, stále som to ešte poriadne nestrávila, zrady proste nemusím.

Text je už riadne dlhý, ale príde mi to dôležité…

…ak sa teda po tom všetkom stále cítite ako súcitný socialista, ktorému by tie zvýšené dane stáli za to napáchané dobro, máte vybrané.

Je to však to isté, ako by ste to posielali na nejakú charitu v Afrike cez desiatich sprostredkovateľov len na základe fejsbukovej fotky detí s nafúknutými bruškami, možno ešte aj na gumených člnoch, namiesto obvyklého postu receptu na cheesecake. Krátkozraké, hlúpe, nefunkčné až kontraproduktívne – teda nehorázne pokrytecké. Naozaj radšej miňte tie peniaze na nejakú konzumnú statusovinu bez hodnoty, ako na takéto nebezpečné rozhodnutia.

Takže to bude taká Bratislavská sociálna republika.

Po tom všetkom nemožno popierať, že Vallov program je naozaj “najprepracovanejší”. Doslova. Kto videl, alebo aspoň zbežne čítal program Progresívneho Slovenska, sa asi neubráni dojmu podobného myslenia, étatizmu aj na najnižších úrovňach. Aj v sámoške, keď bude treba.

Akurát, keď je to namiesto štátu premietnuté do najmenšieho hlavného mesta V4, ten dojem je ešte bizarnejší. V každej oblasti – kapitole, majú vzniknúť desiatky pozícií, ak do toho počítame tie platformy a všetky bytostne dôležité poradné skupiny, koordinátorov, front office pracovníkov, splnomocnencov a ombudsmanov, ktorí akoby mali reprezentovať, suplovať, dupli-až triplicitne zastupovať väčšinu už existujúcich inštitúcií na úrovni štátu.

Už chýba len ombudsman psíčkarov, koordinátor mrholenia, splnomocnenec britských hooligans. To by sa mohlo po novom rovno volať “ambasádor”, ako sa dnes už nazýva každá modelka predávajúca cereálie. Také fancy.

Ak to však mizerne funguje už na úrovni štátu, ja sa nechystám na to pseudofungovanie odvádzať ešte viac daní.

Preto pred každým podobným aktivizmom a dobrovoľníctvom smekám klobouk a často si kvôli tomu myslím, že je takých škoda do verejných funkcií, ak majú len technicky šikovnú hlavu, avšak zatiaľ bez vlastného krku, ktorý by ju vedel hlavne samostatne ekonomicky otáčať. Lebo takto sa dajú síce navrhnúť súkromné zákazky pre architektonický ateliér, ale nie kandidatúra do verejnej funkcie, kde treba hospodáriť s verejnými zdrojmi – teda s efektívnosťou zamestnancov a peniazmi daňovníkov.

 

Bonus osobná spoveď: úprava tohto textu ma prinútila ísť poza hranice príčetného formátovania až do nejakého surrealizmu. A to všetko zase len kvôli ľavičiarstvu.

Keby niečo, text netreba podozrievať z nejakej cielenej, nebodaj platenej antikampane. Je len krušnou výpoveďou utrpenia mladého čitateľa orientovaného na pravo.

Nesrovnal bol celkovým zlyhaním, Mika je len skúsenejším bývalým manažérom verejnoprávnej televízie, prevažne vďaka aplikácii skúseností z vedenia komerčnej, mal len trhové myslenie, “páčiť sa”. Žiadny antismerácky hrdina preboha, už dosť týchto falošných emócií a kultov “worshipu”.

Moment, kedy sa manažment nejakej telky prelína s manažmentom hlavného mesta, mi zatiaľ unikol asi tak, ako apolotickosť Za Slušného Slovenska.

Príloha: screenshotíky len tak zbežne:

Platforma pre spoluprácu s občianskym sektorom, vytvorenie funkcie koordinátora pre občiansky sektor… (?!)

Tento druh nových “neodmysliteľných” pozícií možno nájsť asi v každej kapitole (Mobilita, Vzdelávanie, Inovácie, Šport, Životné prostredie, Kultúra a kreatívny priemysel…) – ilustračne to však budem vyťahovať len z tých troch kapitol.
Skoro všade je buď vytvorenie funkcie ombudsmana, splnomocnencov, koordinátorov, poradenských, expertných skupín… a asi by tomu nevenovali značnú časť publikácie, pokiaľ by to bolo len redefinovanie nejakej už existujúcej formy, či nebodaj zlúčenie existujúcich pracovných miest.

Vytvorenie funkcie koordinátora vzťahov mesto – mestské časti

Aha – ja že kvôli tomu je celé toto divadlo o voľbách primátora… a on sa nakoniec z toho vyvlečie nepriamo zvoleným týpkom.
A čo sa týka výmeny a zhromažďovania informácií, veď toto z princípu musia zvládnuť všetci tí úradníci, ktorí sú už teraz v jeho kancelárii, či na iných mestských úradoch, to je základná organizačná schopnosť každého zamestnania.
Čo potom celý deň robia? Sa nevedia vzájomne urgovať v záujme efektivity vlastnej práce? Potom treba vymeniť tých, ktorí nevedia telefonovať, písať maily a nie sú dostatočne oboznámení so svojou problematikou priamo na stretnutiach.
Neviem, prečo by sa to malo podariť zrovna takému koordinátorovi – v čom by bol ako lepší, na základe čoho by mal autoritu voči ostatným? Prečo by sa práve kvôli nemu mali dohodnúť a upustiť od svojich záujmov?
Znie to dosť čudne vo vzťahu k skutočnej zodpovednosti demokraticky zvoleného zástupcu.

Expertné poradné skupiny :)

Treba poctivo vydržať a všetko občiansky prescrollovať soudruzi…

Vytvorenie oficiálnej platformy pre odb. a cielenú spoluprácu, nové prac. miesto na odd. soc. vecí… áno, ešte stále to je len začiatok jednej kapitoly…

…jeden se zaměstná tam – a – ten zas tamhle, a všichni dohromady budou z toho jak ta jedle…

Vznik novej pozície odborného front office pracovníka…

Vznik pozície pracovníka magistrátu na tel. mestskej linke…

Šalala, robotu mám od Valla…
och, to už bolo odo mňa sprosté. Ale tak musím sa pritom nejako zabaviť.

„Nová špecializovaná pracovná pozícia s odborným obsadením – tzv. mestský drogový koordinátor, rozšírenie a založenie samostatného špecializovaného oddelenia pod vedením mestského drogového koordinátora, pričom mesto vyčlení dostatočné finančné, materiálne a personálne zdroje.“ Teda trikrát finančné vlastne ;)

A zase sa tu niekto hrá na funkciu štátu a jeho ministerstiev a chcel by ho dvadsaťkrát suplovať. To naozaj potom také niečo budú chcieť v každom meste či dedine, kde sú nejaké drogy? Galanta, Trebišov… načo sú potom ministerstvá a ich úrady s vlastnou pôsobnosťou a rozpočtami? Mám tým na mysli, keď to jeho nestranne podporujúce strany začnú ďalej šíriť. Toto je čistý program Progresívnô.

Splnomocnenec pre životné prostredie – zelený ombudsman, Splnomocnenec komunitných aktivít a dobrovoľníctva (?! to je čo prosím… :( popis mi veľmi nepomohol)

Toto je pritom len všeobecná kapitola “Správa mesta” – v tej Enviro kapitole by takýchto bolo ešte viac… koordinátor má vlastne robiť to, na čo sú zákony, či tiež také Ministerstvo ŽP. Keď tie úrady nefungujú, tak treba asi aj v každej dzedzine pri národnom parku spraviť takýto štát v štáte…
Komu sa dnes zelení, ten má riadne v kešeni… to bolo zase odo mňa sprosté. #MostHíd

Koordinátor pre kultúru a kreatívny priemysel, ktorý bude aktívne spolupracovať s ďalšími koordinátormi v rámci kancelárie primátora. Pod tým Nočný primátor. Kapitola Správa mesta. Trochu dlhší koment pod tým, no čo.

Toto je tiež oboje dobré. Veď tých grantových a odporúčacích komisií je dosť (a preto jednu takú čisto odporúčacú aj Droba odstrihol, keďže ide po štíhlom štáte).
Čo také zvláštne by robil jeden centralizovaný koordinátor – hlavne v takej oblasti ako je kultúra či kreatívny priemysel v meste, kde to všetko musí ísť cez otvorenú súťaž schvaľovanú nezávislou komisiou z desiatok odborníkov?
Uplatňoval jednotný imidž po zdĺhavom schvaľovaní grantových schém, kde desiatky ľudí len rozhodujú podľa vlastnej odbornosti a napokon by sa mali rozhodnúť podľa nejakej “jednotnej mestskej koordinátorskej politiky”?
Nie je to len ďalší nadbytočný článok pre manažment projektov, pre ktorých úspešnosť sa majú z princípu individuálne usilovať ich organizátori, ktorým bol na to predsa udelený grant?
Na všetko “z vyššieho systému” by tu mala byť taká sranda na Nám. SNP, volá sa to že “Ministerstvo kultúry SR”. Tiež to má svoj riadny rozpočet a desiatky zamestnancov. To potom aj taká Skalica by mala mať svojho kultúrneho koordinátora.
Čo sa dá na tom skoordinovať? Komu dám grant? Aký môže mať jeho “systémový prístup” praktický dopad? Je to naozaj niečo, čo by nemal opäť okrajovo koordinovať samotný zvolený primátor (keď to vie aj župan) alebo niekto v už existujúcich funkciách? Veď to z princípu má robiť individuálne nezávislá skupina odborníkov. Úprimne nerozumiem, čo na tom treba zase centralizovať, aj to z pozície len nejakého mesta – ktoré má byť “inteligentné a kreatívne”, odborne vzato.
Night mayora z NASHU pod tým už nechám radšej bez komentára fantázii čitateľa.

Zriadenie oddelenia pre súťaže v rámci MIB… taký celý nový úrad :)

To MIB je Metropolitný Inštitút Bratislava, akýsi celý nový úrad, ktorý “bude téme rozumieť” a bude mať aj takéto pekné životne nezastúpiteľné oddelenia, treba to ako soľ. Snažím sa nebyť povrchná, ale jeho kompetencie pôsobia extrémne dupli-až triplicitne s už existujúcimi úradmi mesta, župy či samotného štátu – možno len nedostatočne fungujú.
Som jediná, komu to príde už trochu veľa prekrývajúcich sa úradov na jedno neveľké mesto? Zase necválame tempom nejakej východnej ropnej veľmoci.

A ja už ďalej nevládzem, vzdávam sa, upozorňovať na neefektívny socializmus môže byť nesmierne vyčerpávajúce. Tí ľudia vedia, na čo je táto stratégia vlastne dobrá, len vytrvalo a chladnokrvne zneškodňujú racionálneho oponenta. Ostatné si už prescrolujte sami na linkoch.

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.