Denník N

Hororové hovory a tak..v Praze

Snažím sa vo vlaku zaspať. Mám lístok v tichej zóne, ale ani tá nie je zárukou pokojnej cesty, kedy sa dá 4 hodiny spať….

„No jó… jako…. podívej, já to neřeknu Karolíne, když ty nahodíš do systému to – na čem jsme se dohodli…

Né! To mi nemůžeš udělat… Tondooooooooooooooo, vždyť … kolikrát tys potřeboval pomoooooc a já to pro tebe udělal…

Tondooooo!“….

Tondo zrejme zložil…… a bolo ticho…

Tak na….. 25 sekúnd? Oú…. pevne dúfam, že tento pán nepocestuje až do Prahy. (Pocestoval).. Tieto skypové hovory ma fakt otravujú….. a privádzajú tak trochu do šialenstva..

S dotyčnou, čo sedí na proti – hádžeme na seba divno – rozladené pohľady…..

Potom si prisadne ďaľšia pani….

Snaží sa z tohto hlučného pána nezblázniť……..

No ale tieto skype hovory pokračujú…..

Pane Bože! Ako môže chlap toľko rozprávať..?

Snažím sa čítať knihu o čínskom zene, ale paradoxne moja lekcia ako byť v kľude aj počas rozvírenej hladiny je práve tu… A sedí rovno vedľa mňa…….. občas mám pocit, že si zo mňa niekto uťahuje… No fakt! Niekto, alebo niečo tam na bájnom Olympe, niekde vo Vesmíre a či v oblakoch,.. – skrátka pozoruje moju existenciu a hovorí si: „Takže čínsky zen.. kľud… hmmmm…. takže duchovná  literatúra… No však počkaj… Ja Ti vymyslím lekciu lepšiu ako kniha… a už o pár sekúnd posiela lekciu……. (-:

Tak! A vedľa Vás si potom hneď sadne človek, ktorý Vás za pár sekúnd vyvedie z rovnováhy…. postláča všetky tlačítka, poskúša Vaše hranice, preverí trpezlivosť… Haha! Vtipný to svet!

(-:

Na malú chvíľku si dávam sluchátka……

Ale ani toto moc nezaberá… Cestujúci sa menia. Prichádzajú, odchádzajú, len tento hlučný muž stále zostáva….

„Mňa sa nezbavíš, s tým sa lúč“, .. napadá mi pesnička Richarda Műllera…. (-:

Po chvíli nastupuje chlapík,…. po pípnutí ďaľšieho skypového hovoru presnejšie hororu hlučného chlapíka ,.. sa chlapík čo nastúpil – dlho pozrie rozladene na mňa,.. akoby sa pýtal: „To fakt vážne tu mám sedieť s týmto hlučným debilom….?“ A potom jednoducho prijíma „situace jako výzvu“…

Hneď o 30 minút sa zdraví, že vystupuje,.. ale keď idem na toaletu – zazriem ho vedľa….. A tam vidím aj tú pani, čo sedela hneď naproti mne ešte 45 minút dozadu…

No jó… rezignace? Vy hrdinové.. Tak takto! (-: Trochu s pocitom viny sa pozrú zahanbene na mňa…

Po hodine intenzívneho a megahlučného telefonovania si pripravujem už svoju repliku…. Poprosím tohto chlapíka, aby skrátka buď telefonoval tichšie, alebo obmedzil hovory… Kto to má počúvať…?

Dlho sa na týpka zapozerám, .. ale on akoby to vycíti a zrazu prudko zavrie notebook a dá si dole sluchátka…

Skončil..? Náhoda? Zázrak?

O chvíľku prichádza ďaľšia cestujúca…. tento krát už môže spať… V kupé je ticho….

Žeby sa hororové hovory skončili? Žeby to týpek vycítil a vzdal to..? Žeby to pochopil?

Dáva si dole sako… akoby jeho práca nateraz skončila…

Čo je ale čudné, jeho tón hlasu sa zrazu pri požiadavke kávy zmení…. Hlas znie láskavo a ľudsky…

Je to vôbec on?

Nevymenili ho?

Tiger opustil kupé,… a vystriedala ho akási láskavá koala……

Chlapík zmenil v priebehu pár sekúnd výraz tváre…. jeho tigrí tón vystriedal úsmev a niekde v hĺbke bolo cítiť mäkkosť celkom neškodnej,.. trochu plyšovej koaly…

„Prominte, asi jsem byl trošku hlučný…… stáva se to, když se nechám pohltiť prací….. jako ředitel se někdy strácím….. vždy mám pocit jakoby to nebyl já….“,.. povie s úsmevom, .. a popíja svoju kávu…

„Asi by jsem se měl na to už vyprdnout a jít zase do Toskánska…“,.. skonštatuje a uprene sa zahľadí do okna…..

Jeho oči zosmutnejú.. a medvedíka koalu vystrieda labrador so smutnými psími očami…..

Akoby odhodil zrazu svoju rolu, ktorú ešte pred pár minútami  dokonalo hral…

Každý občas uviazne vo svojej roli…. kostým prirastie k telu a je  ťažko sa ho zbaviť….. Maska potom „nejde sundat“..

Danger!

Nikdy ľuďom neradím. Ale snažím sa ich ani neodsudzovať.. Skôr sa snažím niečo zaujímavé z príbehov nabrať…..

Žijeme rôzne životy…

Rôzne Matrixy…

Často práve ľudia na vedúcich funkciách sú síce finančne úspešní,.. ale emocionálne nespokojní….. akoby nevedeli pracovať s emóciami.. počúvať svoj vnútorný hlas.. nachádzať hĺbku vo vzťahoch… často to pochopia až neskôr,… keď už duša kričí a volá po zmene,… ale každý máme inú cestu………. Finančný úspech nemusí byť úspechom vo vzťahoch.. ostatne – čo je to úspech? Každý máme iné merítka… A podľa toho žijeme.. Ale učíme sa celý život……

Každopádne toto bol zaujímavý rozhovor…. a som rada, že som si neodsadla – ako moji tak trochu zbabelí spolucestujúci…

Medzitým cestujúca pri mne odchádza na toaletu….

Vracia sa prezlečená, namaľovaná… je to vôbec ona..?

„Prominteeee! Ale tu je obsazeno.. tu před tím sedela taková… hmm… „, informuje cestujúcu posmutný labrador, ktorý už konečne netelefonuje…….

„Taková…. myslíte jako… já..?“,.. odpovie so smiechom ona…

„Jéé.. prominte, ja Vás nepoznal..“, odpovie on a rýchlo radšej odchádza na toaletu s úsmevom a zahanbením zároveň….

Popíjam čaj a zabehne mi…. Toto je fakt vtipné (-: Ešte pred chvíľou tu sedela žena s mastnými neupravenými vlasmi…. no jo! Šminky a sexi sukňa, rozpustené vlasy… a omietka… urobia svoje….. veľké oči, rúž… sexi nohy… z myšky sa stala za pár minút tygrica!

Praha, hlavní nádraží…

Switch!

Rýchlejší eskslátor… pohotovejší ľudia.. ukecaní češi….. pružná komunikácia niekedy v English… moje vnímanie sa zostruje… mám nos na lúzrov a vreckárov….

V ruke držím lístok na metro….

Hlava pracuje….

Píšem narýchlo text piesne do mobilu…… fuj, prečo múzy pracujú v najhoršej trme vrme? To si nemôžu vybrať poklidnejší time?

Metro…

     Narvané…..

No do riti!

Ja som ten lístok na metro neštikla….. obleje ma pot…

Dávam ho do vrecka..

Som ostražitá…..

Dýcham….

Žiadna panika dievča moje!…..

Určite tam nikto na Florenci nebude kontrolovať!…

Vystupujem….

Sú tam!..

Mužíci kontrolóri…..

Snažím sa pracovať s dychom celú dobu chôdze…. snažím sa neobzerať, krok je rýchly…..

Ách Bože! Trochu vynadám môjmu ja, ako zase uletelo do oblakov…

Ufff…

Toto bolo o chlp!

Majú obeť….

Cudzinec…….

Pomaly, že nepodskočím… V mysli sa tento skok aj udeje(-: … Moje ja však v duchu hovorí: „Už žiadne hlúposti, .. ty prosím Ťa, .. sústreď sa.. len nevyjadrovať emócie, lebo kontrolóri Ťa maju,“… na Národní tříde dávam svoj obvyklý zelený čaj, umývam zuby, ďasná pretriem propolisom a hor sa k zubárovi….. deň sa ešte len začína…

„Babiiiii…. proč si tá teta myje zuby?“, .. pýta sa malé dievčatko, ktoré ma pozoruje….

„Evo, nekecej a pojď! Asi doma nestihla,“… zachraňuje situaci babička…

A babiii….. můžu si i já někdy umyt zuby až v školke ako teta…?“, .. povie dievčatko…

„No to ani náhodou… holko zlatá, na to zapomeň! To se nesluší“, …odpovie babička …….

Žmurknem na dievčatko… ona na mňa… neverbálne kámošky.. udávam jej zlý príklad… zuby sa čistia zásadne doma! No čo už!

Napadá mi zase text našej piesne Patrí sa… mohli sme dať jednu slohu v češtine…. (-: Pridať zuby… Nabudúce bratři čechové!!

Dveře se zavírají……………

A začína sa zase megarýchly pražský deň………

Slnko na obzore…..

„Četvertý flor“,… skrátka… milujem ruštinu spojenú s angličtinou s českým prízvukom.. rozpoznávam talianske „exampľe“… baví ma, keď na mňa hovoria ľudia angličtinou mysliac si, že som cudzinka a pomedzi to všeličo pohovoria po česky a ja im všetko rozumiem…. (-:

Na Václaváku dýcham Slnko…

Na Karlovom moste relaxujem……

Ako závisláčku polievok – ma bavia polievkovne………. Slováci, učte sa!

Teplé počasie mi dáva energiu, aj keď pražáci celkovo na môj vkus až moc „vyprávějí“…..

Umlčte ich niekto na pár sekúnd! Zavrite ich na chvíľku do pece,.. (-: alebo do miestnosti, kde sa medituje, .. (-: aby trochu stíchli.. Každá sekunda ticha vítaná!

Kúpim ticho..

Značka Praha…

A vraj upovídané sú ženy!

To v Prahe hovorte viete komu (-:

No napriek tomu, Prahu aj tak milujeeeeeem♡♡♡.. iné knihy, vône, ina symetria v architektúre, pestrosť, väčšia komunikatívnosť a rozhodne lepšie služby…. a som tu už takmer ako doma♡♡♡

☆Večná ufónica Kity☆

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: