Denník N

Malá otázka: keď architekt prijme zákazku od Penty “kvôli malému trhu”, nemôže sa potom na to isté vyhovoriť aj ako primátor?

Do akej miery sa dá odmietnuť práca pre Pentu či J&T?

Jedna vec je, kúpiť si v čase núdze po 17.00 paralen u Dr. Maxa, napriek bojkotujúcim výstrahám absolventov bratislavskej štátnej farmácie, ďalšia vec je tam aj pracovať, či už v lekárni alebo v ich poliklinikách za mierne vyšší priemerný plat a možno lepšie podmienky v odbore, a niečo onakvejšie bude asi aj sa priamo architektonicky spolupodieľať na ich projektoch.

Súdiť nie jednoduché, keď sa každý snaží robiť len to najlepšie. Aj celá predošlá generácia bola vlastne donútená byť vždy do istej miery navonok konformná, pokiaľ sa zrovna neupaľovala na námestí. Nie je to čiernobiele rozhodovanie, ako by sa možno navonok nezainteresovaným mohlo zdať.

Sú však aj príklady, kedy sa oplatilo ľuďom kvôli vyššie uvedenej otázke na chvíľu aj prerušiť kariéru, či zvyknúť si na o niečo jednoduchšie podmienky na svoju prácu.

Mená niektorých finančných skupín sú minimálne od kauzy Gorila elegantne povedané “kontroverzné”, ak nie už priam toxické pre CV. “Kontroverzný podnikateľ” bol aj najčastejší prívlastok pre osobu momentálne vo väzbe, od ktorej sa dnes už aj najpriviligovanejší dištancujú, a skôr každý sa snaží si naopak vylepšiť meno na tom, “ako sa proti nemu strašne bojovalo”. Zrazu.

Sú ľudia, ktorým to stálo za to odísť z etablovanej redakcie a založiť si novú s otáznikom na konci, len kvôli tomu, aby ich práca a jej hodnovernosť nebola doživotne spájaná s takýmito finančnými skupinami.

Jeden zabitý novinár aj dlhodobo údajne odmietal ponuky z jedného síce rešpektovaného týždenníka, kde by mal paradoxne ešte viac priestoru a finančného docenenia za svoju nekonformnú prácu, avšak prekážalo mu vlastníctvo a pôsobenie v budove Penty.

Obe médiá, či už SME alebo týždenník Trend, sú pritom celkom uznávané, nie sú zrovna propragandistické. Aj keď to ľavičiarstvo a jadro za každú cenu, aj s boľševikom, sa ťažko čítalo, ale to teraz bokom, keďže to robili aj s “nezávislým” Denníkom N na čele.

Teda len dovtedy, kým nezačalo vynášať predplatné s hrdým prívlastkom “investigatívne” a “budeme písať o všetkom, o čom nová vláda bude chcieť mlčať” so znovuzrodeným a nabitým marketingom po dvojnásobnej vražde.

Paradoxne po zabití toho novinára, ktorý na kvalitné odvedenie svojej práce nikdy nepotreboval robiť pre spoplatnené médium. Ale to už sú tie paradoxy.

Aký je teda rozdiel odmietať byť pracovne spájaný s Pentou či aj J&T, ako novinár a ako architekt? Čo je ťažšie kariérne rozhodovanie?

Istotne, už len pri tej architektonickej zákazke ide o značné investície, vzájomné ovplyvňovanie imidžu (môžte im ho totiž celkom nechcene a prihlúplo svojou poctivosťou vylepšovať) a v neposlednom rade aj tvarovanie verejného priestoru na niekoľko dekád. Niekomu v pozícii novinára ide o nejaký priemerný mesačný plat, ktorý asi určite nebude dosahovať nejaké manažérske ohodnotenie.

Napriek tomu to niektorým stojí za to si tým sťažiť život, a nelegitimovať ich svojou zdravou súťaživosťou (o čo sa mnohí z finančných skupín asi od škôlky neobtreli) a profesionalitou.

Podnikateľsky ide skrátka o ľudí, ktorí by zrejme nevedeli udržať ani stánok s langošmi na tom najľudnatejšom námestí či festivale bez privilégií, informačného zvýhodnenia, zákulisných intríg a podrazov. Pri tom tie langoše by sa na takom námestí predávali “samé”.

Ale oni jednoducho to už nevedia inak, je to vzorec ich správania, celoživotného úspechu. Skrátka zberba, paraziti, ktorých treba všetkými spôsobmi izolovať, aby zanikli, či už zo strany dopytu alebo ponuky.

Uznajte, nadr*ať do Tatier ozvučené komerčné koncerty hovorí asi za všetko, čo sa týka ich schopností vycítiť zdravý dopyt-ponuku.

A zase niektorým, napriek svojmu menu, architektonickej kariére, politickému a občianskemu povedomiu, dobre mienenej angažovanosti v komunále, a v neposlednom rade ambíciám vo verejnej správe, to nepríde až také diskutabilné. No tak dobre.

Potom samozrejme, že aj z pozície primátora by sa mu mohli ponuky týchto finančných skupín zdať najvýhodnejšie, akosi zázračne najlepšie navrhnuté. Však aj tak je to malý trh a tých investorov zas nie je toľko, niekto to musí robiť, aj keď by to malo mať zopár „zanedbateľných“ mínusov voči verejnému priestoru.

Skrátka, čím kultivovanejší a uvedomelejší človek, o to viac by som čakala, že by sa vedel vyhnúť takýmto zákazkam. Od hladu predsa nezomrie.

Nehovoriac o tom, ak by mal mať ambície vstúpiť do vedenia štátnej správy. Naozaj sa nebavíme o šumivom vitamíne podvečer z poslednej otvorenej lekárne.

Ak sa tu bude totiž obhajovať tvrdením, že bez Penty a J&T nespraví dnes poriadny architekt kariéru, tak to možno rovno zabaliť aj s celým mestom, plánom Bcdefxy a krajinou.

Teraz najčítanejšie

Zora Šikrová

Keď ma niečo už veľmi rozčúli, tak o tom napíšem text :) Aj keď občas by som mohla napísať niečo aj o kultúre... Asi som alergická na pokrytectvo - či už u masmédií, politikov - hlavne ľavičiarov, ale aj napr. u finančne založenej charity.