Denník N

Keď rezort financií hazarduje

Vláda ide novelizovať zákon o hazarde a správa sa pritom rovnako, ako nezodpovedný gambler, ktorý oberá rodinu o peniaze. Rodinou sme v tomto prípade my všetci a straty sa budú počítať v desiatkach miliónov. Ešte je čas zmeniť to.

Otvorenie pandorinej skrinky

Novela zákona, ktorá už stihla prejsť prvým čítaním, vzbudila vášne všetkých zainteresovaných. Prečo? Internetové hranie, ktoré ministerstvo, s výnimkou kurzových stávok, zmonopolizovalo len pred necelými dvoma rokmi, teraz navrhuje liberalizovať. A to aj pre nefunkčnú blokáciu nelicencovaných prevádzkovateľov, čo rezort financií nerád priznáva. Zvolil preto iný prístup. Miesto neefektívneho boja s „neprispôsobivými“ prichádza s liberalizáciou a pre štát nevýhodným znížením zdanenia internetového hrania. A to ministerstvo vôbec nekomunikuje. Jednorazové príjmy z nových licencií povýšilo nad zatajené výpadky príjmov štátu z odvodu z kurzových stávok v najbližších rokoch. Tieto zmeny obalilo pozlátkou zvýšenej ochrany spotrebiteľa a efektívnejšej regulácie. Výsledkom bude zvýšená miera hazardného hrania, hoci štátom viac kontrolovaného.

Ako ministerstvu (ne)záleží na osudoch rodín

Vážnosť situácie a ťarchu časti argumentov, ktoré verejne odzneli z radov kritikov návrhu zákona si uvedomuje aj minister financií, ktorý už verejne prisľúbil realizáciu zmien v novele zákona (napr. tu). Okrem iného už priznáva, že zmeny sú nevyhnutné aj z dôvodu, že štát nevie účinne blokovať prístup na stránky nelicencovaných zahraničných subjektov tak účinne „ako čínski komunisti“. Fiškálny príjem je vraj druhotný, štátu záleží na osude rodín. Ak by to však ministerstvo myslelo s ochranou spotrebiteľov obzvlášť zraniteľných skupín vážne, potom by v zákone minimálne zvážilo:

  • odstrániť nepochopiteľnú výnimku z aplikovania registra vylúčených osôb pre kamenné pobočky stávkových kancelárií, ktorých by sa vylúčenie nemalo týkať (viď § 33 ods. 2 zákona)
  • vylúčiť z hazardného hrania aj osoby, ktoré prešli konkurzom a osobným bankrotom
  • zaviesť priamu, adresnejšiu možnosť samo vylúčenia hráča priamo u prevádzkovateľa hazardnej hry, namiesto potreby pokútne, dodatočne žiadať o vylúčenie Úrad pre reguláciu
  • zaviesť povinnosť prevádzkovateľov ponúkať rôzne typy samo obmedzenia hazardnej hry s cieľom zvýšenia zodpovedného hrania v podobe maximálnej výšky stávky, prehry a podobne
  • časť z výnosov z odvodov z hazardných hier záväzne účelovo vyčleniť na prevenciu pred hazardným hraním a prevenciu, diagnostiku a liečbu patologického hrania

O koľko peňazí prídeme

Závažne vyznieva aj skutočnosť, že štátu a obciam hrozí z dôvodu zmeny odvodu z kurzových stávok výpadok v desiatkach miliónov eur, ktorý je odhadovaný na úrovni cez 40 mil. eur v roku 2020. Príčinou je, že zmena sadzby odvodu, ktorá sa zvýši takmer štvornásobne (z 6 % na 22 %) nezodpovedá zmene základu, z ktorého sa bude odvod platiť (ten bol v roku 2017 viac než 7 násobne nižší). Tomu nepridáva ani zdržanlivá komunikácia ministerstva, ktoré úpravu zdanenia kurzových stávok nepovažuje za zásadnú zmenu vhodnú opomenutia. Neuvádza ju ani v oficiálnej tlačovej správe, ani vo všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu. Ešte horšie obídu obce, ktoré prídu takmer o celý príjem z odvodu z kurzových stávok, keďže po udelení nových licencií na online kurzové stávky už nebudú jeho príjemcom. Ani uvedenú skutočnosť ministerstvo nikde oficiálne neuviedlo. Preto by malo opätovne zvážiť úpravu, ktorá zabezpečí, že nedôjde k výpadku príjmov a že obce neobídu s dlhým nosom. Na výber má tri alternatívy: ponechanie súčasného spôsobu zdanenia; upravenie navrhovanej sadzby odvodu smerom nahor; alebo zavedenie povinnosti doplatku odvodu. Zavedenie doplatku sa aplikuje na dorovnanie výnosu odvodu v prípade, že výnos odvodu bude nižší než v roku pred zavedením zmeny zdanenia (po vzore iných krajín a ako pôvodne navrhovala aj Asociácia stávkových spoločností, viac tu).

Nedomyslených zmien je viacero

Vynárajú sa aj viaceré otázky ohľadom opodstatnenosti Úradu pre reguláciu hazardných hier (Úrad), či spolitizovania funkcie jeho šéfa, na ktoré by ministerstvo malo transparentne reagovať. Napríklad vysvetliť, prečo si novo vznikajúci Úrad už teraz v zákone ponecháva možnosť prenesenia časti svojich povinností (napr. prevádzka registra vylúčených osôb) na iné rozpočtové alebo príspevkové organizácie štátu? Čo sú dodatočné nástroje Úradu v boji s nelicencovanými subjektmi oproti súčasnosti? S cieľom odpolitizovania funkcie jeho šéfa by sa mali zvýšiť požiadavky na bezúhonnosť kandidátov a minimalizovanie ich skorumpovateľnosti. Napríklad prostredníctvom zváženia podmienky, že budúci šéf Úradu by nemal byť registrovaným hráčom hazardných hier na Slovensku, v dostatočnom predstihu pred a počas jeho vymenovania.

Nepochopiteľné a nevyriešené ostáva aj rozdielne a diskriminačné zdanenie kamenných prevádzok u prevádzkovateľov, ktorí požiadajú o licenciu na kurzové stávky a prevádzkovateľov s rozšírenou licenciou na online kurzové stávky.

A záver? Bude sa hrať viac

Zmeny v prístupe štátu k regulácii nelicencovaných zahraničných subjektov a väčšej liberalizácii sú opodstatnené a zásadne sa nevymykajú trendu  okolitých krajín. Čo však zásadne chýba, je transparentná komunikácia predkladateľa smerom k verejnosti. Snaha o viac liberalizovaný, aj keď kontrolovaný online hazardný trh spolu so zmenou zdanenia, bezpochyby povedie k rýchlo rastúcemu online hazardu. Vieme to podľa skúsenosti krajín, ktoré už takúto zmenu urobili. Navyše ľahko dostupné hranie, prostredníctvom ťažko regulovateľného prostredia internetu a rýchlo rozvíjajúcich sa mobilných aplikácií, vystaví súčasných aj potenciálnych hráčov vyššej miere závislosti. Práve preto je nevyhnutné zodpovedne pristúpiť k ochrane spotrebiteľov, k vylúčeniu najzraniteľnejších skupín v súlade s najlepšou praxou v zahraničí a zvážiť hrozby výpadku príjmov štátu, ktoré by inak mohli poslúžiť na skutočnú prevenciu pred vznikom závislosti na hazarde. Lebo, a to treba pri debate na túto tému vždy zopakovať, ide o veľa. Ide o osudy rodín.

Viac sa k uvedenej téme dočítate v priloženom komentári.

Teraz najčítanejšie

Ján Remeta

Som ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií, ktorým som sa desať rokov venoval na Inštitúte finančnej politiky. Rád pracujem s dátami a pomocou nich hľadám odpovede a vhodné riešenia. V súčasnosti pôsobím ako ekonomický expert politického hnutia Progresívne Slovensko.