Denník N

Nezneužívajte Milana Lasicu!

Zdroj foto: de.wikipedia.org
Zdroj foto: de.wikipedia.org

Internetom sa už štvrtý rok šíri nezmyselný pamflet nesúci kritiku spoločnosti po roku 1989.

Je to neuveriteľné, no momentálne už štvrtým rokom koluje internetom neuveriteľný pamflet kritizujúci súčasnú spoločnosť, ktorého autorstvo sa pripisuje Milanovi Lasicovi. Hoci on sám to už viackrát vyvrátil, avšak stále sa nájdu tisíce slovenských duší, ktoré sú tomu ochotné veriť.

Nedokážem pochopiť šírenie toho textu, ktorý sa s pravidelnosťou opráši v úvode nového roka, ľudský mozog by mal predsa mäknúť najmä v mesiacoch poznačenými letnými horúčavami. Vysvetliť si to viem jedine pretrvávajúcou posilvestrovskou opicou.

Ten text je znôškou klasických nezmyslov, ktorý o dnešnom Slovensku a našej spoločnosti hovorí ako o spálenej zemi, keď nepriamo nám je podsúvaná informácia, že „lepšie už bolo“ (tým sa rozumie socializmus).

Hoci to nie je štylisticky napísané zle (má to svoj rytmus a spád) a kopíruje to majstrov rečnícky rukopis, no obsahovo to je akoby z inej galaxie. Niekto, kto Lasicu pozná len ako tvár z televízie možno uverí každej chobotine, pri ktorej bude jeho meno a tvár.

Ja, poznajúc stovky jeho fejtónov zozbieraných v štyroch knihách (uverejňovaných vyše 11 rokov v časopisoch Domino fórum a Týždeň) viem, že obľúbenou témou Milana Lasicu boli naozaj jeho spomienky na časy socializmu. Písal však o nich ironicky, keď sa nad absurdnosťou vtedajšieho režimu a s ním súvisiacimi reáliami mohol iba smiať.

Sám bol v tých časoch spolu s kolegom Satinským symbolom dobrého vkusu a humoru. Hoci boli obaja donútení podpísať Antichartu (ktorej význam bol oproti Charte 77 zanedbateľný), naďalej boli v nemilosti komunistickej strany, keď im rušili premiéry divadelných hier, televízne relácie a dokonca boli preradení z činohry do operetného (!!!) súboru.

Naozaj si myslíte, že by to mohol byť Lasica?

A teda k samotnému textu, ak naozaj považujete za jeho autora Milana Lasicu:

Naozaj si myslíte, že osobnosť jeho formátu potrebuje písať smiešne PDFko a následne prosiť čitateľov na internete, aby si ho nazdieľali (naozaj si myslíte, že by po texte Milana Lasicu nechmatlo každé jedno po čítanosti bažiace komerčné médium)?

Naozaj si myslíte, že Milan Lasica je rasista a vadia mu Aziati v uliciach Bratislavy?

Naozaj si myslíte, že Milan Lasica holduje spomienkovému optimizmu a aj ten poondiaty rohlík mu chutil viac za socializmu?

Naozaj si myslíte, že Milan Lasica čoby dlhoročný dramaturg, režisér a publicista nevie, že slovo „rohlík“ je bohemizmus a že po slovensky to je rožok?

Naozaj si myslíte, že Milan Lasica sa bude sťažovať na „šikanu“ súčasnej sociálnej poisťovne či daňového úradu, keď jemu za socializmu strpčovali život onakvejšie úrady?

Dalo by sa pokračovať donekonečna, v tom texte sa nachádza nezmysel snáď v každej jednej vete.

Mňa najviac zarazila reakcia ľudí, ktorým bolo vysvetlené, že ten text nepísal Milan Lasica a že sa o jeho autorstva mnohokrát dištancoval. Ich odpoveď znela: „No a. To nie je podstatné, aj tak to je pravda“, a text veselo šírili ďalej.

Čo ma desí

Desím sa pri predstave, že niekto napíše pamflet, ktorý bude hovoriť o tom, že centrálne plánovanie je fajn, homosexualita sa má liečiť elektrošokmi, alebo že Židia patria do plynu a ja pod tým nájdem svoje meno a ksicht.

Desím sa pri predstave, že tu medzi nami pobehujú ľudia, ktorí pasívne prijímajú hocijakú kravinu, ktorú si prečítajú na internete a  neoveria si ani autorstvo toho textu.

Každý má právo na svoj názor (aj čo sa týka toho centrálneho plánovania, elektrošokov či Židov) a to nech je akokoľvek debilný, no najhoršie je, že stádo si môže svoj názor opierať aj o imidž autority, ktorej hodnoty sú absolútne protichodné.

Ľudia, prosím, používajte hlavu a zamyslíte sa či vám je dnes naozaj tak zle.

Teraz najčítanejšie

Jakub Nedoba

Neúspešný politik, začínajúci šachista, filmový nadšenec, posledný liberál.

Narodil som sa v Košiciach, vyrástol v Senici a v súčasnosti bývam v bratislavskom Ružinove.