Denník N

Ivo, Matúš, Zuzana nemažte, stojte si za svojím slovom

Od malička ma doma učili, že si mám stáť za svojim slovom. Vo verejnom živote to platí dvojnásobne.

Dôvera verejnosti sa predsa získava prezentovaním vlastných postojov, hodnôt a predstáv. V dnešnej dobe alternatívnych faktov a hoaxov sa ale na sociálnej sieti, či na internete ľahko zmaže akýkoľvek text. O to vzácnejšie je stáť si za svojím aj keď človek čelí spochybňovaniu, zosmiešňovaniu či útokom zo strany súperov. Ak je človek pevný vo svojich postojoch, odolá. Nezmaže ani keď veľmi chce, ani keď sa možno v kútiku duše hanbí, trpezlivo vysvetľuje, veď sa uchádza o verejnú funkciu. Ak sú ale jeho postoje len pózou, stiahne sa, vymaže čo sa vymazať dá a pozrie sa do prieskumov, aby našiel “postoj”, ktorý jeho priaznivci ocenia.

Asi každý Bratislavčan už pozná príbeh záhadného zmiznutia volebného programu Iva Nesrovnala spred štyroch rokov. Jeho 111 krokov, ako vrátiť Bratislavu Bratislavčanom zmizlo z internetu, aj s jeho podpisom. Koľko z nich asi tak za 4 roky splnil?

Pre kontext druhého príbehu si odskočím za veľkú mláku. V posledných dvoch desaťročiach mal New York šťastie na dvoch silných a vo svojich postojoch nezlomných starostov. Prvý  – Rudy Giuliani previedol mesto ťažkým obdobím krátko po útokoch z 11. septembra 2001, kedy mesto potrebovalo sebavedomého lídra. Mesto po ňom prevzal Michael Bloomberg – človek z mediálneho prostredia, ktorý dokázal z malej firmy vybudovať rešpektované a dôveryhodné impérium. Vďaka skúsenostiam, ktore získal počas dlhých rokov práce v mediálnom prostredí, dokázal v New Yorku naštartovať a dokončiť významné projekty, ktoré mali časový sklz, urobiť ulice bezpečnejšími, no najmä zvýšiť hrdosť obyvateľov na svoje mesto.

Možno sa pýtate, prečo tá zachádzka. Aj môj súper Matúš Vallo považuje Michaela Bloomberga za dobrého starostu New Yorku. Písal to o ňom na sociálnej sieti. Keď sa o pár týždňov verejná debata stočila na kvalifikáciu kandidátov na primátora Bratislavy neváhal napísať: “Najlepšími futbalovými trénermi sú futbalisti. Najlepšími riaditeľmi televízií sú ľudia z médií a najlepšími primátormi sú odborníci na mesto.”  Nevedno prečo, no dnes by ste tento post na jeho Facebooku hľadali márne. Môžeme sa len domnievať, či preto, že ním spochybňoval aj starostu New Yorku Bloomberga, ktorý bol mediálnym manažérom, alebo je na to iný dôvod.

Nevieme teda, či si môj súper myslí, že aj mediálny manažér môže byť dobrým primátorom, alebo by mal mediálny manažér riadiť len televíziu. Matúš totiž svoj post zmazal. Bez vysvetlenia.

Príbeh tretí sa odohral na Facebooku len nedávno. Zuzana Fialová, ktorá otvorene podporuje mojho súpera, ma pod jedným z postov obvinila, že využívam falošných diskutérov. Keďže som to nikdy nerobil, ani nerobím, odpísal som jej pod jej komentár:

“Milá Zuzka. Pamätám si na tvoj výrok pre časopis Život: “Osobne sa poznám s riaditeľom Mikom a myslím si, že on má také ego, že viac ako sa obohatiť na osobnej úrovni túži po tom, aby aj zo skapínajúcej kobyly dokázal urobiť pretekárskeho koňa.” Veľmi ma preto mrzí tento tvoj príspevok. Som prvýkrát v kampani a za ten krátky čas som si uvedomil, že niektoré na oko priateľské vzťahy z mediálneho sveta boli falošné. Stačí mi faloš v realite, aj keď mi je z nej smutno. Nepotrebujem si preto objednávať falošné profily.

Žiaľ, malá skupina ľudí z mediálnej a umeleckej branže, s ktorými sme spolupracovali na mnohých úspešných projektoch v TV Markíza či RTVS, dnes na mňa verejne útočí. Už som sa s tým zmieril. No s čím sa nezmierim je fakt, že títo ľudia v komentároch napádajú aj bežných Bratislavčanov, ktorí mi vyjadrujú svoju podporu. Vážim si podporu tých, ktorí boli, sú a ostanú skutočnými priateľmi, či je človek vo funkcii alebo nie. A takí sú aj v tomto videu. Našťastie tých skutočných priateľov je väčšina.

Milá Zuzka, napriek tomu sa teším, že aspoň nepodporuješ súčasného primátora.”

Najprv slušne zaregovala, no keď som sa pozrel na svoj profil o pár hodín, celá diskusia zmizla. Zuzka ju asi zmazala. Bez vysvetlenia.

Stáť si za svojím slovom, názorom, presvedčením a hodnotami nie je dnes samozrejmosťou. Neraz to nie je jednoduché, ani príjemné a často je náročné odolávať tlakom. Či už zo strany politikov, ich priaznivcov, či podnikateľov s pochybnou minulosťou. Účelové predvolebné spájanie s týmito ľuďmi som vždy vyvrátil činmi. Bez ohľadu na to, či išlo o premiéra, ktorý sa sťažoval na obsah vysielania alebo o “podnikateľa”, ktorý sa vyhrážal mojim kolegom, nikdy som zo svojich hodnôt neustúpil. Držal som slovo a svojim kolegom chrbát. Len vďaka tomu sa nám podarilo vybudovať najvplyvnejšie a najdôveryhodnejšie inštitúcie na slovenskom mediálnom trhu.

Tak ako som si stál za slovom v spore s premiérom, stojím si za slovom aj v predvolebnej kampani. Uchádzam sa o dôveru Bratislavčanov a tí musia mať istotu, že to čo poviem platí. A tak ako nezmažem svoj program z internetu, nebudem meniť svoj názor a mazať statusy zo sociálnych sietí len preto, že mi to práve vyhovuje alebo som sa vyspal na to, čo som napísal. Nebudem sa skrývať pred kritikou, či čakať v úkryte, kým búrka prehrmí. To nie je môj štýl. Zradil by som nielen seba, ale sklamal aj svojich rodičov.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Václav Mika

Václav Mika

Žijem v Bratislave a v nadchádzajúcich komunálnych voľbách som sa rozhodol uchádzať o dôveru ľudí. V rokoch 2012 až 2017 som pôsobil vo verejnej funkcii ako generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska. Ešte predtým som bol generálnym riaditeľom TV Markíza a zakladateľom a generálnym riaditeľom Rádia Expres.