Denník N

Prečo mesto ako Bratislava potrebuje inštitút plánovania?

Bratislava developerská alebo Bratislava naša? Aj dobre vyzerajúce projekty nemusia byť to pravé orechové.
Bratislava developerská alebo Bratislava naša? Aj dobre vyzerajúce projekty nemusia byť to pravé orechové.

Mesto je živý organizmus. Hoci sme ako spoločnosť v mnohých otázkach urbanizmu kultivovanejší než kedysi, mesto potrebuje ukazovateľ, čo ho povedie. Bratislava nie je výnimkou.

 

cyklus   N á š   P r i e s t o r

 

Už veľakrát som sa zúčastnil diskusie o verejnom priestore na pôde CAMPu, centra architektúry pod gesciou pražského Inštitútu plánovania a rozvoja. Oduševnenie ľudí, ktorých vídam, sa často dá krájať. To je ale o Prahe. Bratislava, ako sa často vraví, má veľký potenciál. Som jedným z tých, čo si za týmto tvrdením odvážne stoja, no nastal čas, aby to všetko prestalo byť len prázdnym tliachaním. Tento článok bude o oboch.

Plánovanie je in

Na Slovensku sme si na to už tak trochu navykli. Kde-tu bilbord, kde-tu rozgajdaná vozovka plná jám, akoby šibnutím čarovného prútika “opravená” polroka pred voľbami. Nie, nemyslite si, že napríklad v takej Prahe je to inak. IPR (a sžil som sa s variantou výslovnosti “ipr”, nie “í-pé-er”), ako sa v skratke hovorí Inštitútu plánovania a rozvoja hlavného mesta Prahy, je inštitúciou, ktorá nerozdá zamestnancom lopaty a vozík so smolou a nezaleje výtlk na ceste. Ani rebelsky nestrhne bilbord či turistu na segwayi v pešej zóne. Dokonca ani nemôže dať príkaz primátorke či zastupiteľstvu. Udáva ale tón. Vraví pre a proti. Nemazná sa, ale nehryzie. Maká, a to neustále. 

V lete sa mi pošťastilo ocitnúť sa na stáži na pár mesiacov v tejto spoločnosti. Z prvého dojmu si to neuvedomíte, ale pracuje tu niekoľko desiatok ľudí snáď všetkých možných profesií. A že dosah ich rozhodnutí a riešení môže byť enormný. Jednoducho, táto inštitúcia v Prahe letí. Má svoje sekcie, svoje výstavné a diskusné priestory, kaviareň a kopu akcií každý týždeň. Je to tak trochu nezvyčajnosť – v našich podmienkach -, a pritom tak jednoduchá inštitúcia, v ktorej všetky kolieska musia zapadať na to správne miesto, aby fungovala naozaj efektívne. Zároveň nie je nijako komplikované predstaviť si takýto inštitút nielen v Bratislave, ale aj v každom slovenskom väčšom meste. 

Žiadna novinka (najmä v Bratislave)

Podobné inštitúcie totiž v menšom merítku existujú v každej obci. Stačí sa pozrieť na stránky magistrátov slovenských miest. Sú to práve rôzne kancelárie územného plánovania, ktoré plnia takú funkciu, aká sa očakáva od inštitútu plánovania vo veľkých metropolách. 

Magistrát Bratislavy ako hlavného mesta disponuje obrovským počtom oddelení, ktoré by sme súhrnne mohli začleniť pod inštitút plánovania. Či už je to Inštitút metropolitnej politiky, Oddelenie informačných technológií, Sekcia územného plánovania, ba čo viac – Kancelária hlavnej architektky – všetky tvoria čriepky, čo by dokopy dali úžasnú inštitúciu a ešte lepšie mesto. 

Aj Praha prechádzala zaujímavým vývojom. Sama mala Útvar hlavného architekta, až ho napokon v roku 1994 nahradil predchodca dnešného IPRu, Útvar rozvoja hlavného mesta Prahy. A takéto kroky by sme rozhodne mali nasledovať. V Bratislave totiž aktuálne máme hlavnú architektku, ktorá síce môže určovať trend, akým by sa mesto z hľadiska architektúry a urbanizmu mohlo uberať, nemá však v meste vplyv a najmä kapacity, ktoré by jej návrhom dopomohli – finančne i profesne. 

© IPR Praha

Všetko pre ľudí 

Nemám predstavu, nakoľko bežná spoločnosť sleduje dianie vo svojom meste aj z pohľadu územného plánovania. Je pravdepodobné, že drvivá väčšina ani nevie, čo to územný plán je. Samozrejme, krivdiť nikomu nechcem, sám však viem, že aj keď ja architektúru a plánovanie študujem, táto tematika je nesmierne komplikovaná. 

Inštitút plánovania by nemal byť len uzavretou entitou najhlbšieho podhubia organizmu mesta. Práve naopak, mal by stáť takmer na jeho vrchole. 

Strategické dokumenty, ktoré majú slúžiť ako najkonkrétnejší dokument rozvoja musí takáto inštitúcia pripravovať v spolupráci so všetkými ľudmi mesta. 

Aj zmieňovaný územný plán, v podobe, v akom ho dnes Bratislava pozná, musí byť zaktualizovaný a pripravený na kontrolu verejnosťou. Praha by mohla rozprávať, akú živú diskusiu rozbehol aktuálne pripravovaný Metropolitný plán. 

Koncepčné dokumenty, aké by takýto inštitút priniesol, majú k verejnosti asi najbližšie. Mali by súvisieť s rozvojom rôznych zložiek mesta – verejného priestoru ako prvoradého, zelene, parkovania, dopravy, Dunaja… asi by sme našli veľa bodov, ktoré by sa dali spracovať. Nehovoriac ale aj o príprave návrhov na revitalizáciu niektorých štvrtí, posudzovaní výsledkov verejných súťaží a najmä ich podporu. 

Manuál tvorby verejných priestranstiev vytvorený pred pár rokmi pražským IPRom. © IPR Praha

Pražský IPR priniesol pre širokú verejnosť aj takzvaný geoportál. Na jednom mieste nájdete všetky mapy, výkresy a dáta, voľne stiahnuteľné. Nesmierne to pomáha všetkým profesiám pracujúcim s mestom, a najmä nám – študentom. Skúste si mapu bratislavskej technickej infraštruktúry nájsť pohodlne v prehliadači. 

To bol iba hrubý výpis dôvodov, prečo je v modernej metropole takáto inštitúcia nenahraditeľná. Pretože všetko, čo ste si prečítali, je v Bratislave oklieštené alebo to úplne chýba. Nejde o budovanie ďalšej drahej inštitúcie, ale o vytvorenie miesta, ktoré tvorivo spojí desiatky expertov z rôznych profesií a zastaví nekoordinovaný vývoj nášho hlavného mesta.

A narazíte a poviete si, že zase tá politika… 

Je to vôbec možné?

Obávam sa, že v dnešnej Bratislave nie. Súčasná politická reprezentácia mala dosť času budovať inštitúciu, ktorá by mesto vyviedla z chaosu. Okrem spomínaných kancelárií na magistráte je ale všetko nemastné-neslané. 

No ale počkať – v sobotu sú voľby. Nateraz je hádankou, kto sa zo štyroch potenciálnych kandidátov na bratislavského primátora stane víťazom. Čo si o plánovaní mesta myslia tí “neobhajujúci” ale vieme už teraz. 

Vieme, že všetci traja o niečom takom uvažujú. Václav Mika a Ján Mrva vstúpili do tejto kampane iba pred letom a o mestskom plánovaní a jeho spojení pod jednu strechu – dá sa povedať – obaja uvažujú (u Miku ide o Inštitút strategického rozvoja mesta). Obaja chcú lepšie dokumenty, strategické plánovanie i územný plán. 

Oproti ním dvom však do boja o kreslo primátora vstúpil s radikálnym predstihom Matúš Vallo. Hoci je tento článok v prvom rade o inštitúte plánovania z pohľadu odbornosti a nie politickej kampane, nebudem sa tajiť tým, že ho podporujem. 

Architekt architektovi verí a ja viem, že Vallov Plán Bratislava, ktorého celú jednu kapitolu venoval práve podobnej inštitúcii, je silným koncepčných dokumentom. Na ňom pracovalo množstvo odborníkov, nehovoriac o Matúšovej priazni k pražským kolegom v IPRe. Jeho Metropolitný inštitút Bratislavy počíta so zriadením všetkých potrebných sekcií. Uvedomuje si však, že sa mu nemusí podariť vytvoriť kompletný inštitút vrámci jedného volebného obdobia. Preto spomína možnosť maximalistickú, minimalistickú a strednú, ktoré sa líšia najmä tým, či vznikne ako samostatný prvok mesta alebo rýchlejšie zväčša poskladaním jednotlivých zložiek magistrátu. 

Je potrebné sa spamätať 

Znovu, Bratislava má potenciál. Ale dokedy ho bude mať? Je zjavné, že toto si uvedomujú mnohí, vrátane kandidátov na primátora. Každé mesto má jedinečný príbeh a postavenie – aj preto sa vraví, že jeden či desať developerských projektov mesto nespasí. Ak totiž nevychádza z jeho kontextu, mohol by takýto projekt stáť hocikde. 

Bratislava potenciál má. Ale musí ho uchytiť, inak jej uletí ako balónik. Obávam sa, že bez entity, o ktorej je reč, nebude v meste náboj. A potenciál a náboj aktérov – to ide k sebe. Neberme si príklad len z Prahy, ale zájdime aj ďalej. A keď si to uvedomíme, vráťme sa domov a konečne tú Bratislavu nakopnime. 

Teraz najčítanejšie