Cítim asfalt, idú voľby!
„Cítim asfalt, idú voľby.“ Alebo: „ Keby boli voľby každý rok, tie naše mestá a obce by ináč vyzerali.“ Takéto alebo podobné tvrdenia zahltili internet a sociálne siete. Na prvé počutie je to vtipné, zrozumiteľné a pre občana ľahko uveriteľné. Realita a pravda je však oveľa zložitejšia.
Systém financovania samosprávy je dlhodobo nemenný a v porovnaní s inými krajinami naše samosprávy vyznievajú ako chudobní príbuzní. Obce na Slovensku majú na svoj chod príjmy zo štyroch zdrojov. Najväčší balík tvoria tzv. podielové dane (dane z príjmov fyzických osôb, ktoré majú trvalý pobyt v obci), potom sú to vlastné príjmy z daní a poplatkov (daň z nehnuteľnosti, poplatok za smeti), nasledujú nedaňové príjmy (napr. prenájmy, zábery verejného priestranstva a pod.). Posledný zdroj príjmov tvoria transfery zo štátneho rozpočtu na prenesený výkon štátnej správy.
Pre mesto veľkosti Trenčianskych Teplíc to vyzerá percentuálne ale aj nominálne nasledovne:
Z tohto treba hneď povedať, že transfery sú príjmy, ktoré idú na presne definované účely a nemôžete s nimi žiadnym spôsobom inak narábať (základne školstvo, stavebné úrady, sociálna starostlivosť, matrika…). Aj preto bol tento príjem vyňatý v zákone o dlhovej brzde a neslúži ako ukazovateľ na výpočet úverového zaťaženia samosprávy. Nehovoriac o tom, že tieto príjmy sú nedostatočné, takže je nutné ich dofinancovať z iných príjmových položiek.
Dnes majú mestá a obce viac ako 4 tisíc kompetencií. Pritom všetkom ešte musia zveľaďovať a udržiavať svoj majetok, prípadne ho rozširovať. Každý, kto stál na čele mesta alebo obce potvrdí, že je to často na hrane ekonomických zázrakov. V prípade investícií existujú tieto zaužívané zdroje financovania: investičný úver, eurofondy alebo príjem z predaja majetku. Úver si môžete zobrať len do výšky, ktorú vám presne definuje zákon o dlhovej brzde a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Zároveň si však obmedzujete výdavky v bežnom rozpočte, pretože pôjdu na splácanie dlhu. Eurofondy sú v podstate najlacnejšie peniaze. Avšak majú toľko úskalí, najmä na Slovensku, že mnohí starostovia už rezignovali na tento spôsob modernizácie svojej obce. Posledná možnosť je predaj majetku, ktorý samospráva pre svoj výkon činností nepotrebuje (pričom platí zákonná podmienka, že peniaze z predaja majetku musia byť investované opätovne do majetku mesta a nemožno ich použiť na bežné výdavky). Pri malých obciach je tohto nehnuteľného majetku veľmi málo a navyše z hľadiska generovania možných príjmov vôbec nie je atraktívny.
Takže aké sú možnosti? Je to v princípe jednoduché a zložité zároveň. Dôležité je v čo najväčšej miere diverzifikovať mieru príjmov na investičné aktivity. Vyžaduje to nasledovne kroky:
- Pripravovať rozpočet s konzervatívnym odhadom príjmov, resp. robiť tzv. pesimistický variant (v prípade, že príjmy budú väčšie t.j. optimistický variant treba ukladať peniaze do rezervného fondu)
- Byť vždy pripravený a pružne reagovať na výzvy, ktoré sú financované z EU fondov (samozrejme nie vždy to je možné, nie každá výzva je vhodná pred danú obec)
- Nebáť sa zobrať úver v rozumnej miere
- Zbaviť sa (odpredať) majetok, ktorý neprináša žiaden reálny úžitok
Ako primátor malého mesta sa snažím, aby sme v rámci možností využili pri modernizácii nášho majetku všetky spôsoby financovania. Nie vždy to je možné, nie vždy sa to podarí. Relatívne najjednoduchšia a najistejšia možnosť je šetrenie a ukladanie si finančných prostriedkov. A tak ako v každej priemerne zarábajúcej rodine sa na niečo väčšie nedá našetriť za jeden rok. Preto je často úplne logické, že ak niekto tri roky sporí peniaze, bude ich chcieť aj potom zúžitkovať v investičnej akcii. Takéto rozhodnutia však nemôže urobiť zo zákona sám primátor. Môže ho maximálne tak navrhnúť a presadzovať. Posledné a rozhodujúce slovo má kolektívny orgán – mestské zastupiteľstvo.
Takže keď teraz často smrdí asfalt, je potrebné sa trochu viac aj zamyslieť, aké môžu byť toho príčiny. Nemusí to vždy byť také „prvoplánové“, ako hlásia hejteri na sociálnych siatiach.😊
