Prečo by mohol a nakoniec aj mal vyhrať Vallo?

Lebo má plán a ľudí. Samozrejme, zatiaľ ide iba viac-menej o motto a posolstvo kampane. Ale už to, že takto premýšľa, alebo takto premýšľajú ľudia pripravujúci jeho kampaň, je viac než len sympatické. To je to, čo by mal mať každý líder. Totiž plán a ľudí. Alebo stratégiu a kvalitný tím. Nikdy to nepôjde bez ľudí. Samozrejme kultúrne maximálne si blízkych, kompetentných a takých, ktorí onen plán budú poznať a budú mu veriť. Toto všetko znie tak akosi triviálne. A možno práve preto na to nejeden kandidát na primátora, alebo ak chcete tímlíder, alebo manažér zabúda. Berie to mylne, ako samozrejmosť. „Plán, veď predsa ten musí byť pre každého jasný…“ No, ale čo je plánom a cieľom napr. v prípade volieb za primátora?  Vyhrať? Kto?, Iba ja?, Alebo aj môj tím?, Spolu?, alebo plánom je aj naplniť strategické ciele?, Poznáme ich všetci?, Aká je stratégia?, Stotožňuje sa s ňou aj môj tím?, tých otázok je veľa…

…A máloktorí kandidát za primátora si ju vôbec položí. Možno aj preto, že to berie naozaj ako samozrejmosť a je to potom pre neho už iba strata času. Veď dôležitejšie je predsa voľby vyhrať. A potom? To už príde samo…Omyl, nepríde.

Na jednom type bilbordu sa zhruba píše o tom, že prečo primátori manažéri pohoreli…že vraj preto, lebo musia viesť tím starostov, ktorí sú však nezávislé jednotky.  Áno, v ponímaní riadenia spred veľa desiatok rokov, to chápem. Resp. z pohľadu riadenia v štátnom podniku je to opäť pochopiteľné. No čo tak riadenie nie hierarchické a nie vertikálne? A tímlíder, ktorí nemá neistotu z toho, že kompetencie odovzdá a verí vo svojich ľudí. Občas pozerám mestské zasadnutia, a terajší primátor ich vedie, ako v nejakom štátnom molochu.  Toto rozmýšľanie cítim žiaľ u viacerých kandidátov, napriek tomu, že sú mi kultúrne bližší, než iní. Ale je z ich prejavu, a teraz nemám na mysli iba verbálnu komunikáciu, kampaňové bilbordové a internetové vyhlásenia, cítiť hore spomenutú nekompetentnosť v stanovení si cieľov, plánu, stratégie, výberu tímu, odkomunikovania si hierarchie hodnôt, tímovej kultúry…Je to však badať aj pri neverbálnej komunikácii, resp. ako vedia naložiť s nátlakom cez hoaxy, alebo ako nakladajú s potvrdenými prešľapmi, ako napr. foto zo známeho dovolenkového rezortu, resp. neohrabané vyhlásenia na adresu LGBT komunity…

A je tu ešte jedna dôležitá vec, čo ma zároveň irituje, ale aj svojim spôsobom zabáva. Nehovoriac o absolútne nemarketingovom postupe, keď sa snažia svoje kvality poukazovať cez osočovanie, alebo ponižovanie svojho rivala, protikandidáta, resp. konkurencie. A toho je tu naozaj veľa. Niektorí sú v tom priam majstri, aj bilbordy si dali spraviť. Aj keď som absolútne proti tomu, v parlamentných voľbách, kde ide viac o vojnu svetov, alebo ideológií, niekoho to možno osloví. Ale na komunálnej úrovni, kde je to viac o osobnostiach, by to nemalo mať miesto. Pamätáte si ešte ako terajší primátor v minulých voľbách v priamom televíznom prenose poukazoval na nedostatky svojich protikandidátov? O čom to vypovedá? Takto predsa dotyčný vysiela o sebe nejaké signály. Prezrádza to oveľa viac o osobe toho, kto osočuje, než toho, kto je osočovaný…Hovorí to o konzistencii našej osobnosti. A z tohto hľadiska mi opäť Vallo vychádza najlepšie.

Takže, aby som to už nenaťahoval: tri veci: Ľudia v tíme. Môj tím zdieľa so mnou kultúru a stratégiu, plán a cieľ. /V duchu teórii hier J. Nasha, keď zjednodušene povedané robím v tíme to, čo je zároveň najlepšie pre mňa, no zároveň najlepšie aj pre tím…/ Konzistentnosť osobnosti a to všetko mi dáva udržateľnosť a pridanú hodnotu.

…A to už naozaj pod čiaru, toto je pre mňa tá Vallova konkurenčná výhoda a nielen pre mňa. A to, priznám sa, ešte pred nejakým časom som mal iného kandidáta a zrejme nielen ja…však viete ktorého…

zdroj obrázku: www.freerangestock.com         autor obrázku: Jack Moreh