„Takú hanbu sme tu ešte nemali!“ – skandovala s fanklubom košických hokejistov celá Steel Aréna počas nedávneho zápasu domácich hokejistov s nováčikom extraligy a aktuálne posledným mužstvom tabuľky z Budapešti. Pre nás, pamätníkov košického hokeja od slávnych čias druhej polovice 80tych rokov, to bol naozaj veľmi deprimujúci večer.

Podobné skandovanie ma napadlo, keď štvorica uchádzačov o post košického primátora v jeden deň, zhruba týždeň pred voľbami, spolu ako jeden muž, prekvapeným Košičanom oznámili, že odstupujú z volieb  svorne v prospech terajšej poslankyne Národnej rady Aleny Bašistovej. V tej chvíli ma napadol pokrik: Taký odrb sme tu ešte nemali! Štyria gentlemani, ktorí od konca leta zaplavili svojimi drahými farebnými plagátmi a bilbordami celé Košice, odrazu precitli a dávajú svoju podporu jednému kandidátovi – presnejšie kandidátke na primátora.

Úprimne povedané, nestačil som nikde zaregistrovať z ich strany jasné a zrozumiteľné odôvodnenie prečo tak urobili, keď už do kampane zjavne investovali nemalé finančné prostriedky (ozaj, odkiaľ ich zobrali?) a osobnú energiu. A v neposlednom rade zdôvodnenie, prečo si vybrali práve pani Bašistovú (ktorá tiež zaplavila už druhý krát – podobne ako pred štyrmi rokmi, celé mesto a okolie svojimi bilbordami). Samotná pani poslankyňa za exSieť, a dnes akože nezávislá, sa v médiách snažila všelijako vysvetľovať svoje až príliš časté hlasovanie s vládnou koalíciu, svoje usmievavé fotky s poslancami a poslankyňami Smeru, či rozpory okolo svojho podivného odstúpenia z kampane na primátora pred štyrmi rokmi. Je tiež zvláštne, že vládna koalícia ju po vyparení sa Siete ako tzv.nezávislú ponechala na poste predsedníčky parlamentného výboru pre sociálne veci.

Nevieme teda, prečo sa dvaja podnikatelia, mladý starosta jednej z mestských častí  a bývalý aktívny kresťanský demokrat rozhodli odrazu podporiť práve Bašistovú.  Samozrejme, že podpora v politike, osobitne pred voľbami, nie je len tak. Ale to už ponechajme na svedomie týchto štyroch pánov a ich sponzorov.

A koho teda v Košiciach voliť? Pri kandidátoch, ktorí ostali, vrátane pani poslankyne, by sa mal volič rozhodovať hlavne podľa skutkov. A nie podľa krásnych úsmevov a sľubov na drahých bilbordoch. Rozhodovať by sa mal podľa toho, či vôbec a ako kandidát(ka) konal(a)  v kauzách, ktorých bolo za posledné smerácke „rašiobdobie“ v metropole východu viac ako dosť. Najlepšie by o tom mohol hovoriť iný kandidát na primátora, terajšia „výkonná hlava mesta“, ktorý sa za svoju materskú partaj natoľko hanbí, že si ju nedáva ani na svoje plagáty a bilbordy. Teda voliť toho, kto nemlčal, ale verejne „papuľoval“ a aj konal pri obrane záujmov občanov mesta a mestskej pokladne, aj s rizikom nechutných útokov na jeho osobu. Áno, osobný charakter je tiež dôležitý. Nestačí byť len revoltujúcim revolucionárom, ale treba ukázať aj svoje riadiace schopnosti, vrátane schopnosti uzatvárať politické dohody v prospech mesta a jeho obyvateľov. Lenže to sa môžeme o každom z kandidátov, okrem tých, ktorí už vysoké politické funkcie mali alebo majú, dozvedieť až po voľbách.  Bez toho, aby boli zvolení, to nebudeme vedieť nikdy. A potom ich za ich chyby, aj osobného charakteru – ak budú – oprávnene a tvrdo kritizovať.