Denník N

Navarené

Hm, celkom dobrá ponuka…

Ozve sa tiché klopanie. Vo dverách Eva, jej strapatá hlava nazrie dovnútra. „Smiem?“ „Ty vždy, veď vieš,“ odpovedám jej. Venujem jej úsmev, videli sme sa skoro ráno pri príchode do práce. Od seba nás delí jedno poschodie. Sú dni, kedy do seba narážame a potom také, ako tento.

„Ideme na obed?“ zodvihnem oči od papierov. „No neviem, tie výkazy,“ chce Eva ďalej rozviesť svoje myšlienky. „Nepreháňaj, moje brucho je plné muzikantov,“ pokúšam sa vštepiť jej iné postoje. Nechcem, aby bola taká poctivá, aj práca si potrebuje oddýchnuť. Spomienky, alebo postoj mojej kolegyne. Bola som ešte mladé ucho, moja prvá pracovná skúsenosť. Volala sa Agáta, skúsená, niekoľko rokov pred dôchodkom. Bola to jej myšlienka, opakovala mi ju často, vždy keď bolo treba.

„Tak ideme?“ zisťujem Evin aktuálny postoj. „Dobre teda, zbehnem hore a zastavím sa po teba,“ hlási rezignovane. „Som za, vytiahni ma za uši, budem čakať.“ Nevstávam, pokračujem v práci. Budem hotová rýchlo, kabát zo skrine, taška na plece. Ako poznám Evu, tak skoro sa neobjaví.

Ale nie, dnes sa prekonala, stojí vo dverách a burcuje ma. „Neboj sa, už idem, ani mi to nebude dlho trvať. Vieš, hudci.“ Ulica je plná ľudí, hladných je asi viac. I keď poniektorí sa oddávajú tabakovej vášni, s pôžitkom poťahujú zo zapálenej cigarety. Prechádzka cez blízky park je príjemná. Jesenný symbol je v plnom kvete, okraje chodníkov lemujú astry rôznych farieb.

„Sem?“ zisťujem chúťky svojej spoločníčky a ukazujem smerom k reštaurácii. Tá chvíľu váha, napokon sa s mojím návrhom stotožní. Mladý čašník nelení, už máme pred sebou jedálny lístok. „Hm, celkom dobrá ponuka,“ pochvaľuje si Eva. Cítim sa potešená, ale výber jedla je pre mňa dôležitejší. Objednané, sedíme a čakáme.

Hm, dvere na kuchyni sa konečne otvoria. Pre mňa plnené kuracie prsia, púšťam sa do nich. Čo to tá Eva stvára? Na stole pyramída akýchsi nádob, nebezpečne sa nakláňajúca. „Dobrú chuť,“ želám jej k plnému tanieru. „Ďakujem, aj tebe,“ zamľaská a venuje sa svojej porcii.

Hotovo, je po obede. Čašník trieli k stolu, jeden z tých snaživých. Zaplatené, Eva berie do ruky plnú tašku a blažene sa usmieva. Nepýtam sa, jej vec, dokonca chápem aj bez slov. „Navarené,“ ukazuje mi pyramídu a vstáva od stola, aj príbuzní budú mať radosť.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Darina Matichová

Slová, krátke, dlhé, pekné, hlavne hravé. Táto hra ma baví, spätná väzba od vás poteší. Kontakt: blogerdm@gmail.com Čo nenájdete tu, hľadajte na webe: http://darinamatichova.blogspot.com/