Denník N

Viete ako súvisí slovo laureát s bobkovým listom a prečo chytáme šťastie práve za pačesy?

Ak vás aspoň trošku zaujíma etymológia, okrem Stručného etymologického slovníka vyšla ešte jedna zaujímavá publikácia, ktorá poodhaľuje pôvod vyše stovky ustálených slovných spojení.

Jazykovedkyňa Jana Skladaná každé z nich (spolu ich je v knihe 131) rozoberá v krátkom, zväčša dvojstranovom článku, a usporiadané sú abecedne. Hoci pôvod  mnohých frazeologizmov je dobre známy, popri Poslednom Mohykánovi či Ariadninej niti medzi nimi nájdete aj tie s menej známym pôvodom. Niektorí vedia, niektorí možno nie, že lukulské hody aj mecenáš sú pôvodom mená starých Rimanov, alebo že sám vojak v poli je z televízneho filmu.

V knihe však nájdete aj také, ktoré pozná len málokto. Napríklad prečo sa hovorí mať z niečoho panický strach, o čom som písala minule, ale aj to, že žabomyšiu vojnu máme zo starogréckej parodickej básne, či odkiaľ je fatamorgána. Nájdete tu výborný príbeh spojenia španielska dedina, dočítate sa o germánskom kmeni Vandalov, alebo aj o tom, že šedá eminencia nebol v skutočnosti kardinál Richelieu, ale jeho blízky priateľ kapucínsky mních otec Jozef.

Moje obľúbené z tých menej známych je pôvod spojenia chytiť šťastie za pačesy. Výraz šťastie tu predstavuje starovekú bohyňu šťastia Fortunu, ktorú zobrazovali ako nahú slepú ženu, vzadu holohlavú, a pretože šťastie je vrtkavé a často prepasieme pravú príležitosť keď okolo nás preletí, nestihneme ju chytiť (a zozadu za holú hlavu bez vlasov ju už za pačesy nechytíme).

A navyše tu nájdete množstvo zaujímavostí, často krát akoby mimochodom spomenutých v texte k inému frazeologizmu. Napríklad že slovo múmia je arabského názvu pre živicu (ktorou sa múmie balzamovali). Gibraltár sa tak volá preto, že keď v roku 711 dobyla armáda Arabov a marockých Berberov pod vedením Tárika ibn Sijáda Gibraltár, ten nechal ikonickú gibraltársku skalu po sebe pomenovať „Džebel-el-Tarik“ (Tarikova skala).

Aj pôvod slova lazaret sa mi mimoriadne páči. Nesúvisí len s Lazárom z Biblie, ale aj s históriou. Keď v roku 1348 postihol Benátky mor, zriadili na ostrove Santa Maria di Nazaret špitál a nazvali ho podľa Lazára. Spojením slov Lazár a Nazaret vznikol lazaret.

A vedeli ste, že keď sa spomína vavrínový veniec alebo ovenčiť niekoho vavrínmi, tak vavrínový list a bobkový list je to isté? Sušené listy vavrínu pravého (Laurus nobilis) používame ako korenie, a pritom z jeho latinského názvu vzniklo aj slovo laureát (ovenčený vavrínom). Odteraz vždy, keď počujem slovo laureát, spomeniem si na bobkový list.

Alebo, aby sme sa vrátili aj domov, kúpiť niečo za babku nie je podľa žiadnych babičiek, ale podľa starej uhorskej medenej mince najnižšej hodnoty (pol denára), ktorá sa volala babka. Najväčší prínos tejto knihy je podľa mňa práve v tom, že sa venuje aj slovenským reáliám v ustálených slovných spojeniach, ktoré len tak hocikde nenájdete. Od byť na jedno brdo cez psí tridsiatok až po Dobšinského.

A pre milovníkov jazyka drobná čerešnička na záver: Sibyla nebola jedna osoba, ale pôvodne to bolo všeobecné podstatné meno označujúce veštkyňu, a z diel starých autorov poznáme takýchto sibýl veľa. To isté Pýtia – v mýtoch síce vystupuje vždy len jedna, ale v klasickom období vykonávali svoju činnosť v Delfách dve aj tri Pýtie súčasne. Tiež to bolo pôvodne všeobecné podstatné meno.

– – –

Jana Skladaná – Ukryté v slovách (SPN 2012)

Tu nájdete rozhovor s autorkou spolu s jej krátkym životopisom a tu som písala o Stručnom etymologickom slovníku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie