Nemáš asistenta, do školy nepôjdeš!

Ako však naznačujú dáta z kvalitatívneho aj kvantitatívneho prieskumu projektu To dá rozum, oslobodenie od dochádzania do školy môže byť v niektorých prípadoch voľbou aj z dôvodu, že škola nevie zabezpečiť pre dieťa primerané podmienky a potrebné podporné služby. Niektoré deti so zdravotným znevýhodnením tak doplácajú na neschopnosť systému zabezpečiť im napríklad služby zdravotnej, osobnej či pedagogickej asistencie a sú kvôli tomu vylúčené zo vzdelávania v školách. Zároveň, v prípade individuálneho vzdelávania v domácom prostredí štát na ich vzdelávanie prispieva len v minimálnej miere. Dochádza tak k porušovaniu jedného zo základných ľudských práv detí a zároveň princípu rovnosti šancí v prístupe k výchove a vzdelávaniu, ktorý zakotvuje aj náš školský zákon.

Kedy dieťa nemusí chodiť do školy?
Jednou z možných foriem plnenia školskej dochádzky je v prípade detí so zdravotným znevýhodnením individuálne vzdelávanie, v rámci ktorého dieťa nie je povinné pravidelne sa zúčastňovať na vyučovaní a je oslobodené od povinnosti dochádzania do školy. (1) Legislatíva to umožňuje v prípade, ak zdravotný stav dieťaťa, zdokladovaný vyjadrením pediatra, neumožňuje jeho pravidelnú účasť na vzdelávaní. Na 1. stupni základnej školy môže riaditeľ povoliť individuálne vzdelávanie aj na základe žiadosti rodiča, ktorý zvolí cestu tzv. domáceho vzdelávania.

Počet detí v individuálnom vzdelávaní rastie
Aj keď je podiel detí, ktorým je na Slovensku umožnené individuálne vzdelávanie, vo vzťahu k celkovej populácií detí v základných školách stále pomerne nízky, za posledných 7 rokov sa viac ako zdvojnásobil (zo 679 detí v školskom roku 2011/2012 na 1 565 detí v školskom roku 2017/2018). Nárast je viditeľný najmä v skupine žiakov a žiačok 1. stupňa, vzdelávaných doma na žiadosť zákonného zástupcu v tzv. domácom vzdelávaní (zo 46 v roku 2011/2012 na 484 detí v roku 2017/2018). Avšak takmer o tretinu vzrástol aj počet detí, ktoré sú vzdelávané individuálne z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu (z 563 detí na 768 detí).

Individuálne vzdelávanie ako dôsledok neschopnosti systému zabezpečiť podporné služby
Časť detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú v súčasnosti „oslobodené“ od dochádzania do školy, by sa však vyučovania v škole zúčastňovať mohla a aj by z neho profitovala, keby systém umožňoval školám zabezpečiť primerané podmienky na ich vzdelávanie.

Jednou z podporných služieb, ktorá na Slovensku absentuje ako v bežných, tak aj v špeciálnych základných školách, je služba zdravotnej a osobnej asistencie. Ako uvádza riaditeľka základnej školy s materskou školou, „mali sme chlapca, ktorý nemohol prijímať stravu ani tekutiny z dôvodu silného refluxu, všetko dostával cez hadičku. Maminka ho chcela trošku začleniť do kolektívu, tak sme sa dohodli, že do materskej školy chodil na 2-3 hodiny. […] Maminka tam celý čas trávila s ním, lebo keď tam má pani učiteľka 24 detí, neustráži ho, či sa napije alebo nie. A keď mal ísť do školy, mal stále veľké zdravotné problémy. Tak sme mu dali oslobodenie od dochádzania do školy a pani učiteľka ho chodila učiť domov. A za nami do školy chodil len tak za deťmi, aby bol s nimi stále v kontakte.“ (3) V prípade špeciálnych škôl sme sa v rámci prieskumu To dá rozum stretli s tým, že oslobodené od dochádzania do školy sú spravidla deti s viacnásobným postihnutím a s ťažším mentálnym postihnutím.

Ďalším dôvodom, kvôli ktorému nie je niektorým deťom so zdravotným znevýhodnením umožnené dochádzať do školy, je stály nedostatok asistentov učiteľa. Slovami zástupkyne mimovládnej organizácie, združujúcej rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, „tento rok [2016/2017] v septembri to bolo veľmi zlé. Keďže skončilo veľmi veľa asistentov učiteľa a školy ich nemali ďalej z čoho platiť, tak veľmi veľa detí ostalo doma. Škola vám má vyjsť v ústrety v rámci svojich možností a v najlepšom záujme dieťaťa, no končí to tak, že vás dajú na individuálne vzdelávanie a vy ste aj s dieťaťom doma.“ (3) Na podobnú skutočnosť poukazujú aj údaje z reprezentatívneho prieskumu projektu To dá rozum, v rámci ktorého sme sa pýtali výchovných poradcov a poradkýň, akým žiakom ich škola umožňuje individuálne vzdelávanie. Ako ukazuje nasledujúci graf, okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým ich zdravotný stav neumožňuje zúčastňovať sa v plnom rozsahu na vyučovaní, druhou najväčšou skupinou boli práve žiaci, ktorým sa nepodarilo zabezpečiť asistenta učiteľa.

Kam sa podela zodpovednosť štátu za zabezpečenie vzdelávania?
V prípade, že je dieťa oslobodené od dochádzania do školy zo zdravotných dôvodov, má škola povinnosť zabezpečiť jeho vzdelávanie v minimálnom rozsahu 2 hodiny týždenne. Avšak príspevok, ktorý škola na vzdelávanie dieťaťa dostáva, predstavuje iba 10% z normatívu na žiaka, čo škole reálne neumožňuje poskytovať dieťaťu kvalitné individualizované vzdelávanie. Štát zároveň zníženie normatívneho príspevku nijakým spôsobom nekompenzuje ani rodine dieťaťa, ktorá ho vzdeláva doma. V prípade, že má dieťa ťažké zdravotné postihnutie, môže jeho rodina poberať opatrovateľský príspevok, avšak účel jeho použitia je iný ako vzdelávanie dieťaťa. (5) Jeho výška zároveň neumožňuje rodine zaplatiť si kvalifikovaného učiteľa. Štát sa teda v prípade stoviek detí a ich rodín zbavuje zodpovednosti za zabezpečenie kvalitného a bezplatného vzdelávania, ktoré je garantované Ústavou. A namiesto zabezpečenia nárokovateľných podporných služieb vo vzdelávaní (ako napríklad zdravotnej, osobnej či pedagogickej asistencie) ich systematicky vylučuje zo vzdelávania, a tým aj z možnosti ich budúceho plnohodnotného uplatnenia sa v živote a v spoločnosti.

Miroslava Hapalová,
analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Vylúčenie časti detí so zdravotným znevýhodnením zo vzdelávania Odchod študentov do zahraničia v Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/320409002cg0a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje:
1. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 23-25.
2. Centrum vedecko-technických informácií (2018), údaje poskytnuté na žiadosť projektu To dá rozum (19.10.2018).
3. To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
4. To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z reprezentatívneho prieskumu na materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl), realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.
5. Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 40.