Pán Hiadlovský hriadeľsky prenáša vyhlásenia pochybných absolventov Právnickej fakulty UMB, ktorú reprezentuje, na kontrolný mechanizmus univerzity, čo neznamená nič iné, ako vnútornej kontrole brániť. Tým posilňuje zvláštnu lojalitu a ohybnosť k dočasne mocným, ale prudko a dlhodobo oslabuje reputáciu univerzity, a ešte trvalejšie preukazuje chýbajúcu morálnu kredibilitu. Svojim odmietaním skúmania originality prác dáva svoju pečať na to, že proti plagiátom získaným titulom, je univerzita bezzubá. Keďže nemá údajne páky na odobratie titulu, netreba hľadať ani vinníkov a už vôbec nie vyvodzovať zodpovednosť voči tým, ktorí svojím konaním odobrili celé pochybné priznanie titulu za odpísanú prácu.
Ak takéto prehlásenia a postoje Hiadlovského nespôsobia katapult z jeho funkcie minimálne do Hiadeľského sedla, môžeme regulérne priznať akreditáciu prvej bezprávnickej fakulte. Politická optika „náš človek“ získa formálnu povolenku na akceptáciu kapitálne nečestných vyhlásení budúcich kapitánov.
Fantasticky odpísaný pán odPisák, ktorý evidentne odpísal „svoju“ rigoróznu prácu s takmer 100% obsahovou zhodou na tej istej akademickej pôde, sa však – blúzniac – cíti byť dotknutý a sám seba vníma v kontexte udalostí ako obeť. Útržkovite si totiž spomína, ako po večeroch na práci pracoval, prezeral literatúru a analyzoval texty. To, že mu podklady, ktoré spracovával, dodal vraj iný študent, a že finálna verzia jeho práce, pod ktorou je podpísaný, vyzerá zrazu ako úplná kópia, ho ľudsky zasiahlo a šokovalo. Rozčarovanie nad zhodou znakov treba chápať. Takéto šťastie nemal ani P. Kanis v čase svojho najúspešnejšieho tipovania v stávkových kanceláriách.
Nečestnosť mocných je občas rigorózne utajená, ale môže byť aj rigorózne odhalená. Na ťahu je, zdá sa UK v Bratislave, ktorá skúmaním oponentských posudkov môže aspoň z časti poopraviť „náhodné“ zlyhanie pri archivácii svojich záverečných prác, ktoré majú navyše po iných univerzitách svoje protekčne chránené klony. Snáď tomu už nezabráni ani reštart vyžadujúci ďžídípíár dekan Právnickej fakulty UK, ktorý sa radšej nepýta, aby sa nedozvedel. Ostáva dúfať, že nezapotrošené posudky, zrejme materskej práce E. Shakkour, nešokujú opäť odPisánka, pri vykázaní ďalšej zhody, ktorú už všetci, tak trochu tušíme.