Denník N

Detské knihy: Vianoce 2018, štvrtá časť

Knihy v tejto časti mojich vianočných tipov sú ešte horúce, práve vyšli z tlačiarní, niektoré sa na pultoch objavili doslova pred pár hodinami. Stále to však nie je všetko, píšem ďalšie dva články. Tohtoročná ponuka detského čítania pod stromček je dychberúco skvelá.

Deti od 4 – 8 rokov

Šťastie je líška

Líšky zažívajú svoje mimoriadne prajné obdobie. Po dlhočiznej fáze, kedy boli v rozprávkach a príbehoch za zákerné falošnice sa čosi stalo a ony sa objavili na opačnom brehu – na fotkách, obrazoch, aj v knihách sú vykresľované v tom najlepšom svetle. Aj rozkošná kniha Šťastie je líška potvrdzuje tento trend. Líška v tomto príbehu v žiadnom prípade nie je tá prefíkaná, ktorá sa zalieča, len aby vás následne oklamala. Líška je šťastie. A to doslova.

V mestečku, kde si rodina chlapca Jakuba žije svojim pomalým a vľúdnym stereotypom, sa jedného dňa na hojdačke v parku objaví líška. Jakub, ktorý je obklopený oranžovou keramikou z maminej dielne, ihneď spozornie a zvedavo sa s líškou zoznámi. Stanú sa z nich priatelia, ale len na chvíľu. Jakubova rodina sa totiž musí odsťahovať. Ich nové bydlisko je iné, väčšie, ale aj do neho sa pomaly vracia rovnaký stereotyp a Jakub si znovu hľadá svoje zabehnuté koľaje. Myslí na líšku, ktorá ho v predošlom domove robila takým šťastným a netrvá dlho, kým aj tu nájde svoj park s hojdačkami.

Celý príbeh je ako živý sen. Dospelý si v ňom zrejme nájde svoje podobenstvá, ale pre detského čitateľa bude podstatné zistenie, že kdekoľvek sa ocitneme, šťastiu nič nebráni, aby tam už na nás čakalo. Textu je málinko, je písaný ručne a je pevnou súčasťou pestrofarebných ilustrácií, ktoré pri každom listovaní knihou odhalia niečo nové, dovtedy nevidené. Autorka Evelina Daciute a ilustrátorka Aušra Kiudulaite nám pripomínajú, že detské šťastie ešte nepochádza z vecí. Spomeňte si na to a nechajte, aby k vám hlavná hrdinka pristúpila bližšie. Líška nie je faloš. Líška je šťastie.

Vydavateľstvo: Ikar v edícii Stonožka.

Keď mi ocko ukázal vesmír

Keď mi ocko ukázal vesmír je nežný príbeh o rodičovských ambíciách vzdelať svoje deti a o tom, čo v skutočnosti deti v daných chvíľach prežívajú. Tiež sme to zažili. V istom období sme svoje deti považovali za také prehnane výnimočné, že sme im začali ponúkať zážitky a vedomosti určené pre starších. Často sme v ich rannom detstve preskakovali aj celé dva – tri roky nad odporúčanou vekovou hranicou a s očami dokorán si hladili ego, aké sú tie naše deťúrence geniálne. A potom sa stalo presne to, čo ockovi z tejto knižky.

Nadšený otec chce synovi ukázať vesmír. Vedie ho mestom a poliami, aby sa dostali mimo svetiel a tam rozjímali nad veľkosťou univerza. Lenže kým otec hľadí do hviezd, chlapček objavuje čosi celkom iné a kdesi úplne inde. Navyše sa celý výlet obráti proti dospelákovi, ktorý, sklamaný zo synovho nezáujmu, nedáva chvíľu pozor a… Jedno je však na každom podobnom príbehu rovnaké. Hoci sa neskončil tak, ako rodič očakával, nezabudnuteľný zážitok ostane všetkým, navyše okorenený situačným humorom. Vesmír počká, neujde. A zážitky treba precítiť také, aké sú. S láskou, trpezlivosťou a smiechom.

Kniha severskej dvojice Ulf Stark a Eva Eriksson Keď mi ocko ukázal vesmír má málo textu, na stránkach formátu A4 prevažujú rozmerné ilustrácie, ktoré presne kopírujú cestu dvojice hlavných hrdinov od odchodu z domu až po úplne nečakaný záver. Túto knihu preto s najväčšou pravdepodobnosťou zvládnu aj malí čitatelia, ktorí sa ešte len učia obsedieť pri dlhšom príbehu.

Vydavateľstvo: Verbarium

Deti od 6 – 10 rokov

Smradi

Smradi je jedna z kníh, pri ktorých netreba váhať, ak chcete, aby sa chlapci  rozčítali. Ide o komiksový príbeh s minimom textu a šišnutými hlavnými hrdinami, ktorí rozosmievajú svojim vážnym úmyslom.

Vlk, žralok, piraňa a had sú partia na pohľadanie. Namiesto plienenia kurínov idú zachraňovať sliepky, lenže nie všetci si vedia pomôcť. Korisť je príliš lákavá. Sami sebe nastražia pasce, ktoré nie sú schopní preklenúť. Všetko berú veľmi vážne a absurdnosť ich rozhodnutí čitateľa zabáva. Dynamický komiks plný napätia a gagov má všetko, čo by mohlo najmä chlapcov pritiahnuť ku knihe. Je drsný, ľahko sa číta, postavy v ňom jačia, púlia oči, v partii ľavá ruka nevie, čo robí pravá, vďaka čomu sa dej nezadrháva a láka objavovať ďalšie nové príbehy. A o to v prvom rade ide.

O patáliách so záchranou sliepok sa decká dočítajú v aktuálnej novinke Smradi: Epizóda 2Pokiaľ ste presvedčení, že je to presne to, čo u vás doma zaberie, k dispozícii je aj prvá časť, rovnako bláznivá, chytľavá a čítavá.

Vydavateľstvo: Albatros

Malé strašidlo

Keď som priniesla domov novú hŕbu kníh, Malé strašidlo ako prvé skončilo v synovej taške. Čarovný príbeh o milom strašidielku z povaly starého hradu je určený prvočitateľom, ale nebude sa pri ňom čudne cítiť ani starší a skúsenejší knižný objaviteľ.

Strašidlo sa túži prejsť po dennom svetle, ale najprv sa mu nedarí zobudiť sa včas a neskôr, keď sa jeho snaha zúročí, sa veci nevyvíjajú vôbec tak, ako dúfalo. V malom mestečku sa spustí chaos, ktorý sa nedá ľahko zastaviť a nechýbajú ani deti, s ktorými sa dá skamarátiť bez toho, aby ho natreli dospelým. Ide o klasicky vystavaný fantazijno – rozprávkový príbeh obľúbeného autora úspešnej Malej bosorky Otfrieda Preusslera, v ktorom malí čitatelia od začiatku veria v dobrý koniec a nebudú sklamaní.

Môžete ho ponúknuť aj tým, ktorých síce láka napínavejšie dobrodružstvo, ale doplácajú na svoju bujnú predstavivosť, ktorá im nedá v noci spať. Malé strašidlo ich nevystraší. Je vľúdne, citlivé, zvedavé, je viac strateným dieťaťom ako strašidelným pozostatkom dospelého človeka uviaznutého vo svete živých. Prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva, je pritom rovnako príťažlivé pre dievčatá, aj pre chlapcov, ktorí inak často nad podobnými príbehmi ohŕňajú nos.

Vydavateľstvo: Verbarium

Deti od 8 – 12 rokov

O čajke a kocúrovi, ktorý ju naučil lietať

O čajke a kocúrovi, ktorý ju naučil lietať je skvelo napísaný priamočiary príbeh o kocúrovi, ktorý je odhodlaný urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby splnil svoj sľub. Keď na jeho balkón zablúdi umierajúca čajka s perím zlepeným ropou, ktorá ho prosí o pomoc pre svoje vajíčko, tučný prístavný kocúr žijúci v blahobyte si bez rozmýšľania poprehadzuje svoje priority. Česť a svedomie sú mu prednejšie ako ľahostajnosť nad osudom bezbranného vtáka, ktorého by mohol v okamihu zožrať.

Deti učíme dávať sľuby, ale už nie vždy dôsledne sledujeme ich dodržiavanie. Sami sľubmi často mrháme, vypúšťame ich do vzduchu ako prdľavé bubliny, ktorými sa v ťažkých chvíľach snažíme tomu druhému zalepiť oči a spraviť zo seba lepších, než sme. V tejto knihe však kocúr nezaváha a plní svoj sľub nie preto, že je pod drobnohľadom alebo zo zištných dôvodov. Drží sľub, pretože je to jediná cesta. Dojímavo sa stará o vtáčatko, chráni ho pred nebezpečenstvami prístavu a je odhodlaný prezradiť veľké mačacie tajomstvo človeku len preto, aby svoju úlohu dotiahol do konca.

Kniha O čajke a kocúrovi, ktorý ju naučil lietať je vynikajúcim čítaním pre samostatných čitateľov od 8, ale počas spoločných čitateľských večerov ju zvládnu aj deti od cca 6 rokov. Príbeh nemá odbočky, deti sa v ňom nestratia, po celý čas sledujeme jedinú napínavú líniu a stránku za stránkou zisťujeme, že mnoho bytostí skrýva pod často drsným povrchom svoju jemnú stránku plnú priateľstva a empatie. Viackrát sa do príbehu vkradne odvolávka a apel na životné prostredie, ale netvorí jeho hlavnú os. Tú si po celý čas drží navonok neoblomný prístavný kocúr so srdcom na správnom mieste.

Vydavateľstvo: Verbarium

Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla

Moje deti sa nevedeli trojky dočkať a hoci ju budeme čítať až na Vianoce, ja som ju už prelúskala a myslím, že nebudú sklamané. Po prvej a druhej časti je tu príbeh, ktorý pokračuje v úplne rovnakom duchu, má všetko, po čom deti pri Mimi a Líze prahnú. Jediný rozdiel je v tom, že nejde o súbor niekoľkých dobrodružstiev, ale iba o jednu, zato o čosi dlhšiu rozprávku rozdelenú do piatich kapitol.

Názov Mimi a Líza: Záhada vianočného svetla môže mierne zavádzať. Keď sa povie „záhada“, akosi podvedome berieme za hotovú vec, že ide o detektívku. Nie však v tomto prípade. Vianočné svetlo síce záhadne zmizne, ale stane sa to v momente, keď sú už Mimi aj Líza vo fantazijnom svete. Svetlo sa stratí potom, čo spoznajú ďalšieho svojho suseda, zvláštneho a osamelého Viliama. Obe si myslia, že je divný a takmer ihneď ho odsúdia. Iba vďaka vianočnému svetielku sa odhodlajú na cestu do minulosti, kde sa dozvedia, z čoho jeho zatrpknutosť vychádza.

Všetkých susedov, ktorých malí čitatelia poznajú z predošlých kníh (podrobnejšie som o nich písala pred troma rokmi v samostatnom blogu), tu spoznávame ako deti, ktoré kedysi dávno Viliamovi ublížili. Či chtiac alebo nešťastnou náhodou, z toho môže byť pri knihe krásny rozhovor. Mimi, Líza a vyhárajúce svetielko chcú starú krivdu napraviť. Veď predsa aj v tom je čaro Vianoc. Ľudia sú v tomto čase viac ako inokedy ochotní odpúšťať a dokonca sami sebe vstupovať do svedomia. Tiež námet na debatu, čo myslíte..?

Predošlé časti: Mimi a Líza, Mimi a Líza 2

Vydavateľstvo: Slovart

Rok v prírode

Útla obrázková kniha Rok v prírode je v prvom rade určená dospelému čitateľovi, ale hneď vysvetlím, prečo som ju zaradila do svojich vianočných tipov. Milovníkovi prírody neprinesie žiadne nové informácie, text sa mi v tomto smere zdá byť takmer až nadbytočný. Krátke odseky budú dávať zmysel jedine, ak si ich budete čítať spolu s deťmi. Pre ne môžu mať zvláštne čaro, keďže nie sú písané vyslovene detským jazykom, ale mne prišli pre zrelého čitateľa i tak značne infantilné. Môžem iba predpokladať, že hlavným cieľom bolo docieliť poetickú atmosféru. Ale pokojne ich po prečítaní nechajte voľne v priestore bez väčších výčitiek. Gro tejto knihy je niekde úplne inde.

Obrázky sú také ľúbivé a nežné! Nadýchnite sa a neponáhľate sa. Strana za stranou kvitne Rok v prírode sezónnymi kvetinami, medzi ktorými sa pohybujú rôznorodé zvieratá. Výnimočnými ich robí technika, akou vznikli. Autorka použila rastliny daného ročného obdobia, ktoré dômyselne poskladala do očarujúcich farebných koláží hraničiacich s gýčom. Neprekáža mi to. S chuťou si knihou listujem, prezerám si detaily, spomínam na leto a plánujem s dcérou, nadšenou aranžérkou letných kytíc, aké zviera si skúsime z rastlín z našej jesennej lúky poskladať my.

Helen Ahpornsiriová v záverečnej poznámke knihy uvádza, že štetec ani ceruzky táto kniha nevidela. Všetky rastliny boli vylisované bežným spôsobom. Obdivujem jej trpezlivosť a talent vidieť budúci výsledok v lístočkoch a kvetinách, ktoré pôvodne ničím nepripomínajú to, čím sa nakoniec stanú.

Vydavateľstvo: Ikar

Prečítajte si aj prvú, druhú a tretiu časť detských knižných vianočných tipov.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie