Denník N

Naše 12. dieťa sa volá Luna

Luna sa narodila v máji tohoto roku. Oficiálne vydaná bola dnes. Má cez 6 minút a je v nemčine……

Keď mesiac svietil mohutne svojou silou, sadla som ku klavíru a všetko dala do tejto piesne….

Nikdy piesne nevytváram, ja ich niekde v hĺbke duše počujem… Často je to niečo, čo ma presahuje a som v týchto stavoch niekedy bezmocná. Keď sa to stane, je to vždy pre mňa náročné – zaznamenať to… Múzy sa nepatlajú.. nepýtajú sa, či sa mi to teraz hodí alebo nie…. Často je to naozaj únavný proces… Ale stojí za to!

Keď to tzv.porodím – prichádza obrovská slasť,.. úľava,.. ale aj únava v jednom. Pocit plný paradoxov. Vyžaduje si to fakt dôslednosť, .. nechať všetko tak a priniesť často určitú obeť – nie je to jednoduché a treba sa s tým naučiť splývať…… O pár minút všetko skrátka zabudnem. Premazané. Nápad sa niekedy vráti v pozmenenej podobe, ale nikdy nie je rovnaký. Učím sa s týmto fenoménom pobývať na tejto planéte už nejaké tie desaťročia. Ale často mám pocit, že je to aj tak neukočírovateľné… a že som stále vlastne len na začiatku…. Je to taký výsmech!  No čo Vám poviem!… Žije to jednoducho svojim životom…. (-: Zabudnite na plány……

No a moja láska, môj žabí partner – to potom zinovuje, vyformuje,.. je to nedocenený inovátor, ktorý sa minul dobou…. svet jazykov je jeho parketa… Spolu sme tím.. Autenticita, pravdivosť, vyjadriť emóciu obrazom, zvukom, textom, tancom,.. to je pre nás základná hodnota.. občas príde únava, na všetko sme sami dvaja,.. ale ten pocit, keď je pieseň hotová, to naozaj stojí za to! Skrátka, obaja žijeme pre hudbu……. a obaja sme si celkom dosť veľa na tej svojej ceste vytrpeli, kým sme to našli…. Hudba nám dáva krídla.. dáva nám čosi nepopísateľné.. vzlet.. všetko to naozaj hlboké, čo obaja často postrádame v okolitých medziľudských vzťahoch..

Hudba ako aj vzťahy – je určitý kód. A umelec je iba anténa, cez ktorý sa vysiela program. Je médium. A nikdy by sa nemal postaviť nad piedestál všetkého ostatného. Hudba nikomu nepatrí.. Je tu pre všetkých. Nikto si nemôže kúpiť tón dis 1 a obchodovať s ním (aspoň zatiaľ, haha..) a tak isto si nikto nemôže kúpiť farbu červenú a presviedčať ostatných – nech nemaľujú červenou, lebo tá je len jeho! (-: Skrátka.. Vesmír nám to všetko na chvíľu len prepožičia… Aby sme to zdieľali… možno kohosi inšpirovali…  Preto vždy nabádam umelcov nech tvoria, maľujú, hrajú… napĺňajú svoj kód….

Naplniť svoj kód, potenciál ktorým disponujeme – je fakt umenie.. niekomu sa to darí skôr a niekomu neskôr. Niekto sa odvoláva len na čísla – to je koľko peňazí mu daná činnosť priniesla. Iste, žijeme v materiálnej dimenzii a musíme vyvažovať.

Ale ak nie ste ochotní stratiť – ako chcete získať? Ak nie ste ochotní tú loptu vôbec chytiť a hodiť ju a to aj úplne vedľa – ako sa chcete naučiť mať ten víťazný „kôš“… ??? 

Navyše len vtedy, ak sa v činnosti tzv. stratíte – začne byť Vašou vášňou. A nemusí to byť ani taká krvopotná drina… Pretože ak niečo začne byť Vašou vášňou – prestanete sa zaujímať o okolie.  Strácate sa v čase.. sústredite sa na seba.. zlepšujete sa.. Skrátka to iba budete robiť. A nebudete rozhutovať.. Lebo budete vedieť, že to je to – čo chcete robiť naozaj..  A už to bude úspech! Karty sa časom obrátia.. A bude to pomaly prinášať ovocie. Nie hneď. Samozrejme, trpezlivosť je skúškou úspechu…

No a jedno čo fakt viem je, že nemať svoju vášeň to je ako umrieť.. pýtame sa čo bude po smrti, ale mnohí už dávno zomreli a pritom ešte žijú…. 

Takže… Bez ohľadu na okolnosti,… hudbou naozaj žijeme….. A je to naša súčasť života…. všetko sa mení, ale hudba v ušiach zostáva. Klavír znesie celú paletu emócií a vlčia gitara tiež….. otvárať emocionálny svet,. vyjadrovať to, čo sa slovami vyjadriť často nedá….. o tom sú naše piesne.

Neskrývať krehkosť a zraniteľnosť vo vzťahoch,.. ale odhaľovať ju. Nezatláčať to negatívne do úzadia, ale otvárať v hudbe a aj vo vzťahoch rôzne témy. Je tak žalostne málo autentickosti! Každý niekoho dnes kopíruje. Tak málo originality…

Tým, že prijmeme slabosti a krehkosti stávame sa silnejšími…. Tým, že o nich hovoríme – nie sme slabí, ale naopak. Zosilnievame (celkom dobré slovo, .. že?) .. V každom z nás sa strieda tyran, spasiteľ a obeť.. Záleží, čomu dáme priestor.. A nakoniec.. všetci sme len nedokonalí ľudia so slabosťami, ktorí občas tápu a nevedia čítať medzi riadkami lekcií….. učíme sa to celý život…

♧♧♧ Anyway..♧♧♧

Luna je naše 12. pesničkové dieťa…..

Bolo napísané v splne a je to aj cítiť….

V závere práce sa z nej ale stalo niečo, čo presiahlo aj nás. Priznám sa,.. bolo to trochu také monštrum a bolo ju náročné dokončiť….

Je to akási motlidba k Vesmíru, meditácia……

Dialóg s Lunou….

„Povedz mi Luna, prečo mi je tak ťaživo? A ty len mlčíš…… 

Človek nahý pred Tebou tu stojí… Vyzliekol slová….  človek zradca aj šampión…… 

Posudky.. predsudky.. komédie.. drámy.. tyran aj spasiteľ sú v niečom podobní….. 

Hviezdy zasvietili…. myšlienky sa rozprúdili… 

A svitol nový deň….. každý v ňom žije svoj sen………..

Rieka života tečie ďalej……….“

A človek musí ísť ďalej…… so zraneniami… smútkami aj radosťami…. lebo kolobeh života pokračuje…….

S pokorou a odovzdaním, že aj keď sa nie všetko vyvíja podľa plánu a často to prináša bolesť – má všetko predsa len skrytý zmysel…

:-) Príjemné počúvanie (-: želajú ufónci

Katka a Pali alias ♤Žabie Pierko♤

Hudba, text, spev aj hra na nástrojoch, mixing a mastering, ilustrácia  k piesni – created by ♤Žabie Pierko♤…

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Človek... Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.mozello.cz O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: