Denník N

Kam vedie výučba náboženstva na školách

Ako výučba náboženstva kontradikuje hodnotám, ktoré sme si v spoločnosti nastavili.

Sociálny kontrakt – argument, ktorý je pre veľa ľudí pomerne neznámy, asi najlepšie uvedie obsah môjho blogu. Na počiatku bol veľký tresk a z neho sa postupne vyvinuli ľudia. Títo mali neobmedzené množstvo práv, pretože neexistovala autorita, ktorá by ich konaniu zamedzila. Každý mal teda právo na život, ale zároveň ho aj zobrať, každý mal právo na majetok, ale zároveň si privlastniť čokoľvek, čo sa mu páčilo. Čo rozhodovalo, bola fyzická sila. Ľudia ale čoskoro zistili, že chcú žiť nie v nekonečnom strachu, ale spoločnosti, ktorá ich vie ochrániť. Preto sa rozhodli vzdať určitých práv na ochránenie tých, pre nich dôležitejších. Vzdali sa práva zabiť, aby dostali neodobrateľné právo na život, a podobne. Tieto práva však môžu byť ochránené len ak ich celý kolektív bude dodržiavať, pretože v opačnom prípade sa stráca motivácia ostatných jedincov riadiť sa nimi (Prečo ja ak nie on). Bolo preto potrebné, aby sa vytvorila akási ‚vyššia entita‘, ktorej by tieto práva odovzdali a ona im výmenou za ne garantovala tie dôležité. A takto vznikli základy štátu. Môžete však namietať. ‚Ja som sa predsa k tomuto nikdy nezaviazal.‘ Pravda, avšak plne racionálny jedinec by to urobil, keďže život v pokoji mu dáva širokospektrálne možnosti venovať sa tomu čo ho baví, nie bojovať o holé prežitie, čo zvyšuje šancu naplneného a štastného života, čo je pre neho určite pozitívnejšie.

Aby som zhrnul predošlý bod, štát je povinný nám poskytovať určitú ochranu. Táto ochrana vždy reflektuje stav spoločnosti. V súčasnoti však žijeme v takej, ktorá je čoraz viac vystavovaná mediálnej vojne zo strany Ruskej Federácie, hoaxom a fake news. Čo je teda povinnosťou štátu? Ochrániť nás pred nimi, pretože pretrvávanie týchto fenoménov môže doviesť k rozvratu spoločnosti, čiže ohrozenie jedincovho práva na žvot (napr. môže vypuknúť vojna). A aký je najlepší spôsob takého konania? Tým, že budeme študentov učiť, ako kriticky myslieť, ako rozlíšiť pravdu od klamstva, vychádzajúc z príslovia ‚Dajte človeku rybu, prežije deň. Dajte mu udicu a prežije roky.‘

Čo ale štát robí, keď sa dostaneme k výučbe nábožnestva. Podľa mojich znalostí je tento predmet vyučovaný dogmatickým spôsobom, pripúšťajúcim len jednu pravdu, tú ktorú hovorí katolícka (evanjelická) cirkev. Môžme to vidieť na príklade jednej nemenovanej cirkevnej základnej školy, ktorá zakazuje propagáciu myšlienok kontradikujúcich oficiálnemu učenie Rímsko-katolíckej cirkve. Kam ale tento prístup povedie? Ukazuje študentom, že prejavenie vlastného názoru je niečo negatívne. Naznačuje, že najlepšia cesta je podriadiť sa. Nasledovanie jednej pravdy však povedie (respektíve už poviedlo) k neschopnosti postaviť sa za svoj názor alebo ho vôbec mať, k pasívnemu nasledovaniu davu. Nedostatok kritického myslenia v minulosti narobil množstvo problémov. Nacizmus, ale aj komunizmus boli jeho priamymi dôsledkami. V súčasnosti to vidíme znovu. Kroky politikov v Maďarsku, či Poľsku sú len následkom poslušného nasledovania príkazov a neschopnosti posudzovať ich správnosť. Slovensko ako štát na druhú stranu podporuje výučbu tohto predmetu aj cez to, že je to v konflikte s jeho fundamentálnou úlohou vyplívajúcou mu zo sociálneho kontraktu, zároveň si aj na praktickom leveli vychováva občanov, neschopných obrániť si demokraciu, keď je v ohrození.

Kam ďalej? Máme zrušiť výčubu náboženstva? Žiadny extrém nie je dobrý a tento prípad nie je výnimka. Znalosť náboženských prúdov považujem za neoddeliteľnú časť všebocného prehľadu, nakoľko nám pomáha pochopiť nastavenie spoločnosti. Mali by sme ho však vyučovať spôsobom, kde sa nezameriavame na jedno náboženstvo, ale ponúkame ich široký prehľad bez prioritizácie jedného. Neberme hlavné myšlienky ako niečo automaticky pravdivé, ale skôr ako tému na diskusiu, a teda ich hlbšie analyzujme, pozerajme sa na ne z rôznych uhlov pohľadu, pretože len tak si vychováme generáciu schopnyćh ľudí.

Nedovoľme, aby sa história opakovala a prestaňme vyučovať predmety spôsobom, ktoré vedú študentov k bezbrehej poslušnosti.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Filip Kužma

Študent zaujímajúci sa o politiku a dianie okolo seba.