Denník N

Detské knihy: Vianoce 2018, piata časť

Taká skvelá ponuka detských knih, ako tento rok, už dávno nebola. Výber nových titulov nadchýna, udivuje a ako všetci veríme, aj motivuje rodičov, aby skúsili viac času tráviť s deťmi pri čítaní. Nech ich už baví hocičo, určite existuje titul, ktorý je pre nich ako stvorený.

Deti od 5 – 10 rokov

Pom Pomove rozprávky

Pom Pomove rozprávky od maďarského autora Istvána Csukása som v detstve milovala, aj ako Večerníček, ktorý som pozerala zakaždým, keď išiel u nás, alebo v maďarskej telke, ktorú sme chytali. Čítala som však aj knihu, dokonca niekoľkokrát. Príbehy o akomsi prečudesnom tvorčekovi, ktorého hlavná hrdinka Bambuľka nosí na hlave namiesto čapice alebo parochne, ma vtedy (vznikol v roku 1986) opantal. Pom Pom mi bol neuveriteľne sympatický a prišiel mi ako skvelý tajný kamoš, ktorého ani netreba veľmi skrývať, pretože má dosť rozumu, aby sa schoval sám tým, že sa premení na bársčo.

K dvom hlavným hrdinom ešte patrí mohutný modrý vták, zadudraný a večne hladný Artúr Buchta, ktorý pribral tak, že ho žiadne bidlo ani konár neudrží, navyše mu jeho pažravosť spôsobuje len samé problémy. V novom vydaní týchto, dnes už klasických príbehov, sú štyri rozprávky. Dve poznáme aj my, pamätníci: Chudák Artúr Buchta, Gumovací pavúk a dve sú nové: Hodinová skočpružinka, Pohnevané topánky. Delí ich vyše tridsať rokov, ale svojim obsahom sú nadčasové. Mohli sa udiať kdekoľvek a kedykoľvek.

Príbehy v Pom Pomových rozprávkach nesú bláznivé črty, detská fantázia pri nich dostáva krídla. Kniha nešetrí ani ilustráciami, na každej strane je záplava dynamických obrázkov v dúhových farbách, na ktorých sa neustále niečo deje. Všetci sú strapatí, ceruzka Ferenca Sajdika akoby len tak lietala po papieri. Som nadšená, že sa mi Pom Pom vynoril zo spomienok a ukázal, že nie je žiadnou starinou.

Vydavateľstvo: Ikar v edícii Stonožka

Liečimačka Malvína

Pekná obrázková kniha s klasicky vystavaným príbehom so zvieracou hlavnou hrdinkou. Liečimačka Malvína je postava ako z dávnych čias, pri čítaní budete mať pocit, akoby ste držali v rukách pôvodnú rozprávku, navyše má nepopierateľné severské čaro.

Liečimačka sa jej hovorí preto, lebo má zázračné liečivé schopnosti. Žije si spokojne na statku, kde za ňou chodia zvieratá s rôznymi problémami a ona sama sa stará aj o rodinu, v ktorej býva. Rozmaznaná svojim pohodlím sa nerada púšťa na výpravy, ale musí zmeniť názor, keď za ňou pribehne zúfalá zajačica s prosbou o záchranu jej synčeka. Malvína sa ako pani veľkomožná nechá úbohou zajačicou ťahať na saniach zamrznutou krajinou, až k malému zajačikovi. Chvíľu trvá, než sa nad ňou zľutuje, ale nakoniec sa všetko dobre skončí a deti zistia, že hoci je to lenivá mrcha, aj v nej sa dokáže ozvať svedomie.

Zaujímavosťou je, že autorka Liečimačky Malvíny, Fínka Tuula Pere je zároveň uznávaná právnička a k rozprávkam sa utieka vo svojom voľnom čase, zrejme, aby vyrovnala svoje vnútorné tlaky, v čom jej úplne rozumiem. Vytvorila pekný zimný príbeh so záľahami snehu, o ktorých dnes môžeme už iba snívať.

Vydavateľstvo: Verbarium

Ako sa Otko potkol o Fidlibuma

Fidlibum je na obrazovkách RTVS už desať rokov a nestráca svoje čaro. Ide o jediný publicisticko – vzdelávací program svojho druhu pre deti, ktorý verejnoprávna televízia robí a jeho autorka, dramaturgička Halka Marčeková, k nemu vytvorila aj dva knižné tituly. Pred štyrmi rokmi vyšiel debut Prečo Fidlibum kuká a nie je kukučka, ktorý opisuje príbeh redakčného škriatka, kde a ako žil, kým sa dostal do televíznej redakcie. Tam sa deti dozvedeli, že Fidlibum má najlepšieho kamoša, o ktorom však v telke už niet ani chýru – potkana Otka. Celý dej sa nesie vo veselej nálade s vydarenými gagmi, pričom tak, ako v televíznom programe, ani tu nie sú deti ukrátené o odborné pojmy napríklad z meteorológie, ktoré sú im vysvetlené blízkym jazykom. Vo voľnom pokračovaní však ideme ešte hlbšie do histórie.

V novinke Ako sa Otko potkol o Fidlibuma sedujeme, odkiaľ sa vzal potkan Otko, kým stretol svojho najlepšieho kamoša, redakčného škriatka. Tým, že Otko nie je „zaťažený“ detskou pamäťou, mala Halka nekonečné možnosti v rozpracovaní jeho príbehu. A ten je skvelý. Otko je totiž absolútny majster únikov. Narodil sa síce v obyčajnom zvieracom obchode, ale verí tomu, že je výnimočný a preto, keď sa dostane do rodiny, kde ho jeho nový majiteľ drží iba v malej vtáčej klietke, v každej kapitole použije svoj um, aby zas a znova ušiel, aby sa nakoniec bláznivou zhodou okolností zakaždým vrátil späť do klietky. Deti musia vyčkať až celkom do konca, aby sa dozvedeli, kedy sa Otko s Fidlibumom stretli a teda či sa Otkovi nakoniec aspoň jeden jeho  útek podarí.

Fidlibum okrem úvodu a záveru v deji úplne absentuje a všetko sa točí iba okolo Otka, ktorý je však vynikajúci rozprávač, aj zabávač. Aj vďaka nemu budú môcť deti fantazírovať o dobrodružstvách, ktoré ich obľúbený televízny hrdina zažil pred tým, než sa začal v ich mene pýtať, prečo sú na svete veci aké sú. Knihu rovnako vtipne ilustroval Juraj Martiška.

Vydavateľstvo: Ikar v edícii Stonožka

Deti od 8 – 12 rokov

Denník malého Minecrafťáka 3

Sériu Denník malého Minecrafťáka hodnotím očami svojho syna, ktorý sa na každú novú knihu vypytuje dlho pred tým, než vyjde, potom ju okamžite prečíta a následne si ju berie do školy, kde ju znova číta ešte niekoľkokrát za sebou. Evidentne v tom nie je sám. Komu sme ju ponúkli ako šancu na „rozčítanie“ chlapca vo veku od 8 rokov, takmer všade zabrala. Na nedávnom knižnom veľtrhu som sa znova uistila, že je to presne to, čo chlapci chcú, čo vezmú do rúk a nepustia, keďže ich celá horda okupovala poličku s manuálmi, komiksami a príbehmi k extrémne populárnej hre.

Nie vždy pritom ide o marketingový produkt. Konkrétne túto sériu napísal veľký fanúšik hry Minecraft, vystupujúci pod prezývkou Cube Kid. Má jednoduchý, neustále rozvíjajúci sa príbeh. Vystupujú v ňom všetky známe postavičky a jeden hlavný hrdina, dedinčan, na ktorého vždy čaká nové dobrodružstvo, samozrejme, odohrávajúce sa v kockatom svete. Píše to z pohľadu detí tak atraktívne, že sa z toho medzi nimi stal hit. Po debute Denník malého Minecrafťáka zakrátko vyšlo pokračovanie a dnes sériu dopĺňa tretia kniha. Zatiaľ ich autor vysypal osem a ďalšie jeho mnohopočetné série z inej strany Minecraftu ešte len čakajú na slovenské spracovanie.

Kniha je atraktívne graficky navrhnutá, využíva celý vizuál hry, písmo je veľké a ešte väčšie, podľa toho, čo sa v deji práve odohráva. Z viacerých skúseností môžem povedať, že vďaka Minecrafťákovi sa chlapci začítali aj do ďalších podobných kníh už s klasickou sadzbou bez výrazných fontov či obrázkov a nabrali tak sebavedomie na samostatné čítanie ďalších rôznorodých titulov.

Vydavateľstvo: Fragment

Dievčatko Momo a stratený čas

Dievčatko Momo a stratený čas je jednou z kníh, ktorá neurazí ani dospelého. Naopak. Ak ju šlohnete deťom z police a na pár dní preniknete do príbehu hlavnej hrdinky, po skončení vám bude ľúto, že nemá ešte aspoň päťdesiat strán. Nechcem veľa prezrádzať z deja, anotácia je celkom obsiahla, ale napíšem aspoň zopár základných vecí.


Kde žila Momo, kým prišla do ospalého talianskeho mestečka, nie je známe, nevie to ani ona. Rada ľudí počúva, preto si zanedlho vytvorí mnoho priateľstiev a keďže nikoho nemá, deti sa s ňou hrajú ako so sestrou a väčšina dospelých sa o ňu stará ako o svoje ďalšie dieťa. Čas pokojne plynie, všetci sú k sebe láskaví a nikto sa nikam nenaháňa – až do dňa, kedy do mestečka prídu siví páni a začnú všetkým spočítavať ich premrhané sekundy. Už aj deti vo veku cieľovky vedia, čo to znamená, večne sa niekam ponáhľať. A sme to my, rodičia, kto im nedáme vydýchnuť. Autor legendárneho Nekonečného príbehu a zároveň autor knihy Dievčatko Momo a stratený čas Michael Ende však nikoho neobviňuje. Môžu za to predsa bezmenní siví páni, ktorí šťastných ľudí raz dva premenia na upotené karikatúry bez šance navšíviť priateľov, alebo sa len tak zastaviť a rozprávať si príbehy.


Kniha Dievčatko Momo a stratený čas je vynikajúca. Napínavý a trošičku temný fantasy príbeh, nad ktorým neustále plachtí bezmocná nádej, ukazuje prstom na nás všetkých. Kam sa to vlastne ženieme? Vnímame vôbec, že to, čo sa nám zdá ako skvelé šetrenie času, môže byť vlastne jeho mrhaním? Koľkých z nás už navštívili siví páni? Ale netreba upadať na duchu. Treba si knihu prečítať s deťmi a prestať im vyčítať, keď si len tak ľahnú a v tichu pozerajú, ako plynú oblaky. Možno je načase, aby sme sa k nim pripojili.

Vydavateľstvo: Verbarium

Príbehy na dobrú noc pre rebelky 2

Začnem od konca. Kritici tejto sérii vyčítajú výber žien, o ktorých by dnešné dievčatá mali vedieť viac, prítomnosť kontroverzných postáv a úplnú absenciu hrdiniek, ktoré napríklad počas Druhej svetovej vojny pomáhali Židovským utečencom. Je ťažké vyhovieť všetkým. Zároveň som sa pri prvej knihe (o ktorej som krátko písala v letnom knižnom výbere) veľmi často stretávala s kritikou prekladu, stavby textov a ich informačnej hodnoty, pričom najviac úderov dostávala za to, že kĺže po povrchu. Nuž, séria má jasný koncept – na jednej strane stručný text, na druhej ilustrácia, nič viac. Kto má záujem o ďalšie informácie, nič mu nebráni v samoštúdiu a preto aj ja tieto knihy vnímam zčasti ako obrázkové encyklopédie, ale najmä ako odrazový mostík.

Do pokračovania Príbehov na dobrú noc pre rebelky 2 sa okrem historických postáv dostali aj mnohé súčasníčky, vrátane absolútnych svetových megastar až po u nás neznáme umelkyne a vedkyne všetkých farieb a vierovyznaní a to ma výrazne nadchlo. Pre mladé dievčatá je skvelé a dôležité vedieť a poznať cestu ich predchodkýň. Pri žiadnej nedostanú komplexný obraz o dobe alebo o všetkých atribútoch života danej hrdinky, ale dozvedia sa, koľko úsilia stálo ženy, aby mohli uplatniť svoj talent a že posunúť svet zas o kúsok ďalej môže hociktorá z nás.

Pri spoločnom čítaní je pre chlapcov zase výnimočným poznanie a následný rodičovský rozhovor o tom, prečo vôbec existujú knihy zamerané len na výnimočné ženy (vznikla však už podobná séria aj o výnimočných mužoch). Sériu Príbehy na dobrú noc pre rebelky netreba považovať za niečo viac, než čím je – základnou informáciou, obohatenou o mimoriadne vydarenú výtvarnú stránku. Takýto typ knihy pre deti tu chýbal a je skvelé, že sa našiel autorský tím, ktorý spravil dôkladnú rešerš a podal informácie ďalej zrozumiteľným spôsobom.

Vydavateľstvo: Albatros

Lebo mi veľmi chýbaš

V knihe Lebo mi veľmi chýbaš nenájdete žiadny klasický príbeh, ktorý by ste deťom mohli prečítať za jeden večer. Je to príručka, manuál a sprievodca ťažkým obdobím a hoci je určená prednostne deťom, viem si predstaviť, že by po nej siahol aj dospelý a pri nasledovaní úloh by zmiernil svoju silnú úzkosť z odchodu kohosi veľmi blízkeho. Smútok si svoj čas nevyberá, prichádza nečakane, hoci aj počas vianočného obdobia…

Smrť každého zasiahne nepripraveného a donedávna sme nepoznali nič podobné, ako je smútková terapia, ktorá sprevádza pozostalých na ich ceste k zmiereniu sa s novou situáciou. Každý z nás vie, s akými ťažkosťami sa občas dá toto obdobie preklenúť a čo má potom povedať dieťa, ktoré pri prvom náznaku sĺz od dospelých ihneď počuje slovo „neplač“. V knihe, ktorú napísala smútková terapeutka Ayse Bosse, sa zoznámi s malým medveďom, ktorý je na tom rovnako a rovnako prežíva celú plejádu bez rozmyslu sa striedajúcich emócií – je veľmi smutný, nahnevaný, až zúrivý, chce kričať, potom sa hneď smiať, ostať skrútený v klbku a s nikým nehovoriť. Nevieme, kto macovi navždy odišiel, preto sa kniha dá aplikovať na odchod človeka, aj milovaného zvieraťa.

Okrem vyjadrenia pocitov si do knihy Lebo mi veľmi chýbaš môže malý čitateľ ukladať fotografické spomienky, poznámky, kreslené obrázky, všetko krok za krokom podľa návodu, ktorý príručka ponúka. Je to obrovská pomoc a skvelý, výnimočný počin.

Vydavateľstvo: EJ Publishing

Prečítajte si aj prvú, druhú, tretiuštvrtú časť detských knižných vianočných tipov, v ktorých nájdete aj knihy pre deti od 2 rokov.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Teraz najčítanejšie