Denník N

Debakel Kotlebovcov v komunálnych voľbách.

Kotlebovci síce zdieľajú článok, v ktorom sa chvália, že si, čo sa týka výsledkov volieb, polepšili, realita je však viac ako tristná. Parlamentná strana, ktorá sa v prieskumoch straníckych preferencií trvalo pohybuje na treťom, štvrtom mieste, jednoducho nemôže považovať za úspech jednu starostku v neveľkej dedine a 42 poslancov v obecných zastupiteľstvách. Len na okraj, Rómovia budú mať po týchto voľbách 2 starostky a 38 starostov.

Ešte horší je spôsob akým dopadli takmer všetci ich kandidáti. Čoraz viac sa ukazuje, že za percentami, ktoré má strana je výlučne Kotleba, jeden či dvaja jeho pobočníci a oprávnené znechutenie občanov z pomerov v štáte a na politickej scéne, ktorí prestávajú veriť štandardným politikom. Reálne témy a skutočné osobnosti schopné osloviť širšiu verejnosť, Kotlebova strana jednoducho nemá.

Členovia Kotlebovej strany síce usilovne mávajú straníckymi zástavami aj na tých najnepravdepodobnejších miestach, nosia stranícke tričká, mikiny, zástery a šiltovky, varia stranícke guláše, disciplinovane zbierajú podpisy za vystúpenie z EÚ a NATO, či na podporu kandidatúry Mariána Kotlebu na prezidenta, vytrvalo zdravia „Na stráž!“ a dookola zdieľajú na sociálnej sieti informácie o fiktívnych úspechoch strany a apokalyptických hrozbách, pred ktorými nás ochráni iba Kotleba či naivné gýčové obrázky, no ich vlastní spoluobčania v konkrétnych obciach či mestách, si o nich evidentne myslia svoje. A to aj napriek tomu, že Kotlebovci vyvíjajú aj niektoré prospešné aktivity pri čistení prírody či verejných priestranstiev, darovanie krvi, pomoc chudobným (hoci iba tým „svojim“) a podobne. Možno to bude tým, že na tieto aktivity príliš okato a teatrálne upozorňujú, čím ich oberajú o autenticitu a úprimnosť a ľudia im preto neveria, že ich konanie je nezištné.

Svedčí o tom marginálna podpora ich kandidátov na primátorov, starostov či poslancov. Posledné, či predposledné miesta s priepastným odstupom na víťaza a neraz aj na ostatných kandidátov, o niečom svedčia. Je evidentné, že ich spoluobčania, ktorí ich zväčša aj osobne poznajú, vôbec neveria ich schopnostiam spravovať čo len malú dedinku, nieto ešte mesto či štát. Či už to skúšali ako kandidáti Kotlebovej ĽSNS, záložnej partaje ĽS – Pevnosť Slovensko, alebo ako „nezávislí,“ výsledok bol rovnaký – hanba a sklamanie.

Ľudová strana – Pevnosť Slovensko

Začnime ich kandidátom na primátora v jednom z krajských miest, poslancom  Národnej rady SR a krajským predsedom ĽSNS, Jánom Kecskésom, ktorý kandidoval v Nitre. Do kortešačky za zapojila stranícka dodávka a nechýbala ani podpora vedenia.

Výsledok bol napriek tomu biedny. Nitriansky krajský predseda Kotlebovej ĽSNS získal 692 hlasov. V porovnaní s 12 385 hlasmi, ktoré získal víťaz je to jednoducho výprask ako hrom. Neuspel ani jeden z deviatich kandidátov na poslancov, ktorí kandidovali za kotlebovskú záložnú stranu.

Podobne dopadol jeho stranícky kolega z bájneho kotlebovského festungu, Miroslav Juriš v Piešťanoch. 270 hlasov rozhodne za úspech považovať nemôže. Primátorské kreslo získal kandidát s 2 930 hlasmi.

A nevyznamenala sa ani ďalšia kandidátka, manželka poslanca Petra Krupu, Gabriela Krupová v Novej Dubnici, ktorá získala 353 hlasov. Hoci čo sa percentuálneho zisku týka, dala svojim mužským obrancom pevnosti jednoznačne na frak. Víťaz dostal 3 271 hlasov. Gabriela Krupová neuspela ani ako kandidátka na poslankyňu.

Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko.

V Žiline kandidoval za Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovenko Ján Púček. So ziskom 917 hlasov skončil na piatom mieste. Za nového primátora hlasovalo 13 876 voličov.

Vo Zvolene kandidoval za ĽSNS Ivan Sitár. Skončil posledný so žalostným ziskom 288 hlasov. Víťazka dostala 5 059 hlasov. Zvolenčania odvahu voliť Sitára zrejme nenašli.

V Nových Zámkoch kandidovala Andrea Hudecová. Okresná predsedníčka ĽSNS v okresoch Nové Zámly a Komárno skončila „tradične a zodpovedne“ posledná s podporou 429 voličov. Víťaz mal 8 113 hlasov.

V Topoľčanoch kandidovala Lenka Bočkayová Neumannová. Zo šiestich kandidátov sa umiestnila na štvrtom mieste. Volilo ju 427 voličov. Zvolená primátorka dostala 5 148 hlasov. Bočkayová neuspela ani ako kandidátka na poslankyňu. Odhodlanie, ako sa zdá, vždy nestačí.

V Bánovciach nad Bebravou podobne dopadol okresný predseda ĽSNS Anton Grňo. V súboji šiestich kandidátov skončil na piatom mieste so ziskom 268 hlasov. Víťazka volieb mala 2 464 hlasov. Grňa, rovnako ako dve jeho spolustraníčky, nezvolili ani za poslanca. Zrejme si lepší život predstavujú trochu inak ako pán kandidát.

V Tisovci, kde krátko pred voľbami došlo k tragickej udalosti, ktorú Kotlebova strana okamžite zneužila k šíreniu nenávisti a zorganizovala tam jeden zo svojich pochodov, kandidoval Pavel Cibuliak. Skončil síce z troch kandidátov na poslednom mieste, ale z Kotlebovcov zrejme okrem zvolenej starostky s najlepším percentuálnym výsledkom. Dostal od spoluobčanov 419 hlasov, víťaz 689.

Vo Vranove nad Topľou sa o priazeň voličov uchádzal okresný predseda ĽSNS, Jozef Mihalčin. Skončil so 403 hlasmi posledný. Nový primátor získal 2 765 hlasov a viac ako  2000 hlasov mal aj ďalší kandidát.

V Michalovciach kandidoval „Za Boha a za národ“ Richard Želinský. Dostal 177 hlasov a skončil predposledný. Víťaz mal 4 655 hlasov.

 

Primátorom v Hurbanove sa nestal ani bývalý kandidát na poslanca za SMER, Miroslav Rusňák, hoci percentuálne získal podstatne viac ako ostatní kotlebovci. Dostal 309 hlasov, víťazovi odovzdalo hlasy 854 voličov a druhý v poradí mal iba o pár hlasov menej. Bol zvolený za poslanca.

V Partizánskom kandidoval Miroslav Hanzely. Získal 337 hlasov a druhé miesto. Primátorom sa stal jeho protikandidát so 6 314 hlasmi.

V Ilave sa voličom ponúkol Eduard Štencl. Dopadol ako hovoria bratia Česi „ako sedláci u Chlumce.“ So 61 hlasmi skončil „Vinnetou“ predposledný. Úspešný kandidát získal 1 740 hlasov.

V Kysuckom Novom Meste kandidoval na primátora Pavel Švaňa. Z desiatich kandidátov skončil na ôsmom mieste. Hlas mu odovzdalo 85 voličov. Víťaz mal 2 255 hlasov. Ešte horšie skončil ako kandidát na poslanca. Vo svojom volebnom obvode skončil beznádejne posledný, keď dostal iba 33 hlasov. Pre porovnanie, víťaz ich mal 205.

Okresný predseda pre Kysucké Nové Mesto, Dušan Rajtek , kandidoval v Kysuckom Lieskovci na funkciu starostu. Na vlastnej koži zistil čomu sa hovorí „világoš,“ keď skončil posledný so ziskom 19 hlasov. Víťaz dostal 496 hlasov a Rajteka nezvolili ani za poslanca.

V najväčších slovenských mestách Kotlebova ĽSNS kandidátov na primátorov nepostavila. Šťastie skúsila v mestských častiach, kde jej ľudia kandidovali na starostov. Rovnako úspešne ako inde. V Petržalke kandidoval Marián Chmelár. Získal 916 hlasov. Víťazovi odovzdalo hlasy 10 659 voličov.

V Ružinove kandidovala poslanecká asistentka Mariána Kotlebu, Kristína Laššáková. S hlbokým výstrihom a zdôrazneným poprsím sľubovala, že v úrade bude statočne bojovať proti LGBT. Keď jej reklamná spoločnosť kvôli nápisu odmietla bilbordy vyvesiť, Laššáková reagovala takto: „“Je neprípustne aby sa v dnešnej dobe uprednostňovali zvrátenosti LGBT pred tradičnými rodinnými hodnotami“ U Ružinovčanov jej neprehliadnuteľné „tradičné rodinné hodnoty“ zrejme nezabrali, hlasovalo za ňu iba 423 voličov. Víťaz mal 9 273 hlasov.

 

Rovnaké to bolo aj v Košiciach. Kotlebovci postavili kandidátov na starostov iba v niektorých mestských častiach. V mestskej časi Košice – Juh kandidovala Monika Čekanová. Získala 262 hlasov, víťaz ich mal 2 925.

V časti Ťahanovce kandidoval Branislav Nagy. So ziskom 114 hlasov skončil posledný. Víťaz mal 2 382 hlasov.

V mestskej časti Košice – Sever kandidoval bývalý komunista, bývalý vysokoškolský pedagóg a bývalý krajský predseda ĽSNS, Štefan Surmánek. Skončil posledný. Volilo ho 306 voličov, víťaza 3 473.

V časti Košice – Západ kandidoval Erik Majerčák. Skončil posledný s 526 hlasmi. Nový primátor mal 4 547 hlasov a druhý v poradí 3 792 hlasov.

V časti Košice – Staré mesto kandidoval na starostu Kamil Lučanský. Svoj hlas mu dalo 191 voličov. Víťazovi 2 626.

V najmenšom meste na Slovensku, v Modrom Kameni, kandidoval za ĽSNS Peter Dobrocký. Z piatich kandidátov skončil na poslednom mieste s 15 hlasmi. Víťazka ich dostala 296.

Zostal nám Marian Mišún v Púchove, ktorý bol s veľkými fanfárami ohlasovaný ako prvý kandidát ĽSNS na primátora. Ten však mnohých kotlebovcov poriadne sklamal, lebo z očividne beznádejného boja zdúchol a vzdal sa v prospech Pavla Crkoňa, ktorý skončil na štvrtom mieste. Mišún a jeho kumpáni neboli zvolení ani za poslancov. Mišún výsledky volieb komentoval aj takto: „Výsledok v Púchove je jasný, prokiskovské a prosorošovské sily zla aktuálne so ziskom 28 % ovládli na 100 % naše mesto a tak ho budú viesť ďalšie 4 roky. Bojujeme a ideme ďalej proti systému, za boha život- za národ slobodu!

Je tu ešte jedna kategória, „nezávislí“ kandidáti z Kotlebovho košiara. Najvýraznejším spomedzi nich bol Marek Belák, kandidát na primátora v Martine. Z jeho profilu zmizli všetky fotografie spájajúce ho s Kotlebom a ĽSNS a razantne sa ohradzoval voči tomu, aby bol s jeho stranou ako kandidát spájaný. Nepomohlo. Marek Belák skončil ako „nezávislý“ kandidát na šiestom mieste s 965 hlasmi. Víťaz ich dostal 5631. Zvolili ho však aspoň za poslanca.

Pozrime sa aj na niekoľko kandidátov ktorí sa uchádzali o funkciu starostov v obciach. Dámy majú prednosť, tak začneme Katarínou Bokovou, ktorá kandidovala v obci Turčianske Kľačany. Na plagátoch sa Kotlebovou stranou nechválila, no skončila aj tak predposledná so ziskom 23 hlasov. Víťazka ich mala 272 a druhý v poradí 206.

Poslankyňa Jana Nehézová neuspela v Starých Horách. 79 hlasov na víťazstvo nestačilo. Víťaz mal viac ako dvakrát toľko – 167 hlasov.

Okresný predseda pre Skalicu, Marek Tršo, sa nestal starostom v obci Sekule. 41 hlasov stačilo na predposledné miesto. Zvolený starosta mal 483 hlasov.

Takmer naisto sa počítalo s víťazstvom Dušana Pinčíka, starostu v Hlbokom nad Váhom, ktorý na kopci nad dedinou dal bez schválenia obecným zastupiteľstvom postaviť pamätník Tisovi. Skončil druhý, keď dostal 143 hlasov. Nová starostka ich dostala 236. Oproti iným kandidátom ĽSNS slušný výsledok, napriek tomu sklamanie.

V Smižanoch kandidoval okresný predseda ĽSNS pre Spišskú Novú Ves a Levoču, Jozef Kladný. Bol jedným z tých, ktorí po zverejnení mojej adresy a telefónneho čísla k nám telefonovali. Snáď ako jediný sa predstavil. Nakoľko spolu s manželkou sme boli z rodinných dôvodov, tak ako každý druhý týždeň, 100 km od nášho bydliska, odniesol si to syn. Pán Kladný sa dôrazne domáhal rozhovoru so mnou, nepravdivo ma obviňoval zo zverejnenia adresy študentky gymnázia Lívie a nechcel uveriť, že nie som doma. Vo voľbách neuspel a skončil posledný, keď mu hlasy dalo iba  59 voličov. Víťazka dostala 1 546, druhý v poradí 1 283 hlasov.

Čo sa týka starostov, zakončíme to snáď rekordérom. Kandidoval v Drahovciach, ktoré sú neďaleko Piešťan. Stanislav Nešpor tam skončil posledný s 13 hlasmi. Za víťaza, ktorým je brat známeho starostu zo Spišského Hrhova, hlasovalo 447 miestnych občanov.

Utrčite sa zvlášť nevyznamenal ani Ondrej Kováč, kandidát na starostu vo Veľkom Bieli. Jeho 21 hlasov porovnaní s počtom hlasov pre jeho súperov napovedá, akej úcte sa tešia nominanti ĽSNS, tam kde ich dobre poznajú, kde sú doma.

Podobne ako Mišún v Púchove, to v Kojšove ešte pred voľbami odtrúbil Stanislav Hajdu.

Ani s tou to však nie je celkom tak, ako to vyzerá podľa titulku či krátkej správy. V rozhovore s Romanom Cuprikom zo SME, totiž novozvolená starostka priznala, že nie je členkou Kotlebovej ĽSNS, iba kandidovala s jej podporou. Naviac, na jej predvolebných letákoch akákoľvek zmienka o tom, že má byť kandidátkou ĽSNS, absentovala a jej víťazstvo bolo dosť tesné.

Čo sa týka poslancov, nie je situácia o nič lepšia, veď neuspeli ani mnohí okresní predsedovia Kotlebovej strany. Michal Gyorgyik neuspel vo Veľkom Krtíši

František Drozd v Čadci.

Miroslav Potančok v Banskej Bystrici

Radko Ľaudár, ktorý je okresným predsedom v Lučenci, neuspel v Tisovci.

Okresný predseda Peter Kováč v Malackách.

Ariana Palme v Rožňave.

Marko Hami v Michalovciach.

Okresný predseda Miroslav Ramšak s kolegami v Trebišove.

Ondrej Katuška so spolustraníkom pohoreli v Bardejove.

Okresný predseda Peter Demjan s kamarátmi v Humennom.

Okresný predseda Pavol Kopecký neuspel, ani za guláš, ani za Boha, ani za národ, v Kežmarku.

Zvolení za poslancov neboli ani títo okresní predsedovia Kotlebovej ĽSNS: Andrea Hudecová v Nových Zámkoch, Ladislav Blaško, ktorý kandidoval za ĽS – Pevnosť Slovenko v Nitre, Martin Žáčik v Trenčíne, Peter Kiss v Šali, Rastislav Jakubík v Leviciach, Anton Grňo v Bánovciach, Miroslav Hanzely v Partizánskom, Ján Onduš v Prievidzi,  Andrea Brehová v Prešove, Peter Duľa vo Svidníku, Eduard Kočiš v Stropkove, Ján Duch v Gelnici.

Len tak mimochodom, v Spišskej Belej neuspela ani pani Karmen Mazureková, mama poslanca a krajského predsedu ĽSNS pre Prešovský a Košický kraj, Milana Mazureka.

V Banskej Bystrici neuspel brat samotného vodcu, Marek Kotleba.

A v Banskej Bystrici sa poslancom nestal ani Richard Tokušev, ktorý po tom ako prišiel o Kotlebom darované miesto na úrade samosprávneho kraja, v máji stranu opustil. Neskôr vyhlásenie o vystúpení zo strany z jeho stránok zmizlo a Tokušev ako stranícky kandidát opäť kandidoval. A opäť neúspešne. Tokuševovi slúži ku cti, že výsledky volieb otvorene pomenoval ako jednoznačný neúspech ĽSNS.

Rovnako pochodil aj „nezávislý“ kandidát Jaroslav Kuracina, ktorý vlani v župných voľbách kandidoval za Kotlebovu ĽSNS.

Zakončíme to povzdychom a komentárom plným odhodlania zo stránky poslanca a podpredsedu strany, Milana Uhríka a epitafom a pozdravom zo stránky poslanca a podpredsedu strany, JánaMoru.

Doplnené 23:00

Okresný predseda z Čadce to ale vidí optimisticky. V jeho alternatívnej realite „Čas rýchlo letí ale strana naberá každým rokom na sile. Rozrastá sa členská základňa a rapidne pribúdajú volebne percenta. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovenko je záchrana a nádej pre Slovensko! Za Boha a za národ. Na stráž!

Doplnené 20.11.2018

Inak ako Ferko Drozd, okresný predseda z Čadce, to vidia aj samotní členovia a priaznivci ĽSNS. S výsledkami volieb sú najnespokojnejší z voličov všetkých ostatných strán.

Doplnené 13.12.2018

Kandidát, na ktorého som prišiel až teraz, dosiahol v obci Turá v okrese Levice celkom slušný výsledok. Vďačí za to zrejme svojej univerzálnosti. Na fotografiách je v roku 2017 a 2018.

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Benčík

Nakoľko mi nie sú ľahostajné pomery na Slovensku, píšem na webe Denníka N blogy o tom, čo považujem za nebezpečné. Píšem o konšpirátoroch, kremeľských trolloch, pravicových aj ľavicových antiliberálnych extrémistoch. Niektorí ľudia ma za to majú úprimne radi, iní ma rovnako úprimne nenávidia. A niektorí sa mi dokonca vyhrážajú. Beriem to ako niečo, čo súvisí s tým, čo robím .