Denník N

Rozpočtu hrozí nelichotivé vysvedčenie z Bruselu

Brusel neverí číslam z rozpočtu. Vyplýva to zo zverejnených odhadov Európskej komisie (EK). Očakávania EK o vývoji štrukturálneho deficitu a výdavkov verejných financií v SR poukazujú na nesúlad s Paktom stability a rastu (Pakt). Slovenskému rozpočtu tak hrozí od Bruselu najhoršie hodnotenie v histórii jeho posudzovania.

Výrazné odchýlenie od požadovanej štrukturálnej konsolidácie

Slovensko bude v roku 2019 treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny. Vyplýva to z jesennej ekonomickej prognózy, ktorú zverejnila EK minulý štvrtok (8. októbra). Horšie to už vyzerá s fiškálnou stránkou rozpočtu. Očakávania Komisie ohľadom vývoja štrukturálneho deficitu a verejných výdavkov1 v roku 2019, ktoré sú základnými piliermi hodnotenia súladu so strednodobým cieľom (tzv. MTO2), predznamenávajú nepriaznivé hodnotenie. Ani vývoj štrukturálneho deficitu, ani rast upravených verejných výdavkov do roku 2019 podľa predbežných prepočtov (Tabuľka 1) nezabezpečí požadovanú štrukturálnu konsolidáciu na úrovni 0,5 % HDP (požiadavka Paktu).

Aký je postup Bruselu a o čo vlastne ide?

Všetky štáty eurozóny do 15. októbra povinne predložili návrhy svojich rozpočtov na posúdenie EK. Európski exekutívni úradníci do konca novembra posúdia, či je všetkých 19 návrhov rozpočtov na nasledujúci rok v súlade s Paktom. Zhodnotia tak, či sa rozpočtové plány na rok 2019 výrazne neodchyľujú od stanovených strednodobých cieľov (tzv. MTO) alebo stanovenej cesty smerom k nim. V prípade SR stanovená cesta od roku 2017 zodpovedá požadovanej každoročnej štrukturálnej konsolidácii o 0,5 % HDP až do dosiahnutia MTO. Hodnotenie EK realizuje prostredníctvom indikátorov štrukturálneho salda a výdavkového pravidla na jedno a dvojročnom horizonte.

Rozpočty jednotlivých krajín rozdelí do troch skupín podľa toho, ako sa približujú k svojim strednodobým plánom a či sú v súlade s európskymi pravidlami. Rozpočtové plány sa na základe identifikovaných odchýlok posudzujú výrokom či sú plne v súlade (1), vo všeobecnom súlade (2) alebo v riziku nesúladu s Paktom (3). V minulosti rozpočty Slovenska podľa EK patrili medzi tie najlepšie, ktoré zabezpečovali plný súlad s Paktom (výnimkou bol minulý rok, kedy rozpočet dosiahol „len“ všeobecný súlad), aktuálnemu hrozí pravý opak. Ak niektorý z predložených rozpočtov poruší fiškálne pravidlá EÚ, Komisia môže do dvoch týždňov požiadať vládu členského štátu o jeho prepracovanie.

Brusel neverí číslam z rozpočtu

Kabinet Petra Pellegriniho plánuje v budúcom roku znížiť deficit verejných financií z tohtoročných očakávaných 0,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 0,1 % výkonu ekonomiky. Štrukturálny deficit, ktorý zohľadňuje aj fázu ekonomického cyklu krajiny, by sa tak podľa očakávaní ministerstva financií mal medziročne znížiť z úrovne 0,9 % HDP na 0,6 % HDP v roku 2019. V budúcom roku by tak Slovensko malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ (viď poznámka 2).

Komisia to však vidí inak. Odhadovaný štrukturálny deficit podľa nej ostane v roku 2019 na nezmenenej úrovni 0,8 % HDP. Rozdiely v odhadoch ministerstva financií a EK spôsobujú odlišné očakávania o veľkosti pozitívneho ekonomického cyklu a o dve desatiny vyšší nominálny deficit v roku 2019 v prípade odhadu Bruselu. Nulová štrukturálna konsolidácia v budúcom roku tak predstavuje výrazné odchýlenie oproti požadovanej konsolidácii na úrovni 0,5 % HDP.

Na hodnotení EK sa negatívne prejaví aj výrazne vyšší odhad rastu výdavkov v porovnaní s predloženým rozpočtom. V roku 2018 by mali byť výdavky verejnej správy v SR podľa Komisie vyššie o 145 mil. eur (0,2 % HDP) a v roku 2019 o 732 mil. eur (0, 8 % HDP). Takýto vývoj rozpočtovaných výdavkov by výrazne prekročil povolenú referenčnú mieru rastu upravených výdavkov3 na úrovni 4,1 % v roku 2019.

Ministerstvo financií o potenciálnom probléme vedelo už od jari

Výstrahu, že Slovensko si musí postrážiť svoje rozpočtové výdavky pre rok 2019 pritom Brusel adresoval slovenským autoritám už na jar tohto roka. EK vo svojich špecifických odporúčaniach (tzv. CSR) vyzvala SR, aby prijala nevyhnutné opatrenia, ktoré zabezpečia, že rast slovenských verejných výdavkov nepresiahne 4,1 %, čím sa zabezpečí požadovaná štrukturálna konsolidácia na úrovni 0,5 % HDP. V opačnom prípade by Slovensko mohlo porušiť záväzky vyplývajúce z členstva v eurozóne.

„Najhorší“ rozpočet?

EK s veľkou pravdepodobnosťou v roku 2019 identifikuje výrazné odchýlenie Slovenska od smerovania k strednodobému rozpočtovému cieľu na základe oboch indikátorov. Slovenský rozpočet by tak od Bruselu mohol prvýkrát získať najhoršiu možnú známku. Finálny verdikt však nezávisí len od technických prepočtov, ale aj existujúcej miery flexibility EK pri zohľadnení tzv. „celkového hodnotenia“. Rozdielne predpoklady Komisie však minimálne vynárajú pochybnosti o reálnosti dosiahnutia plánovaných rozpočtových cieľov a vyrovnaného rozpočtu do roku 2020. Prvé vysvedčenie vystavia rozpočtu analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť už dnes, na definitívne hodnotenie bruselských technokratov si budeme musieť počkať ešte pár dní.

 

1Zdroj: Štatistická príloha jesennej ekonomickej prognózy a údaje z databázy AMECO (aktualizácia z 8. novembra 2018)

2Poznámka: MTO zodpovedá štrukturálnemu deficitu na úrovni 0,5 % HDP, pričom aj odchýlenie do úrovne 0,25 % HDP sa ex-post interpretuje ako jeho splnenie. Od roku 2017 cesta k MTO zodpovedá každoročnej štrukturálnej konsolidácii o 0,5 % HDP.

3Pre účely hodnotenia výdavkového pravidla sa výdavky verejnej správy očisťujú o výdavkové položky mimo kontroly vlády, diskrečné opatrenia, jednorazové vplyvy a pod.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ján Remeta

Som ekonomický analytik, odborník na oblasť daňovej politiky a verejných financií, ktorým som sa desať rokov venoval na Inštitúte finančnej politiky. Rád pracujem s dátami a pomocou nich hľadám odpovede a vhodné riešenia. V súčasnosti pôsobím ako ekonomický expert politického hnutia Progresívne Slovensko.