Ceny ropy včera, v utorok 13.novembra, zaznamenali prudký prepad. Januárové futures na severoeurópsky Brent, ktorý je etalónom aj pre ruský Urals, sa prepadli o 4,65 USD a uzavreli na cene 65,47 USD za barel. Podobne poklesla aj  americká WTI o vyše 4 USD a decembrové kontrakty uzavreli na úrovni 55,69 USD. Pritom Brent sa ešte začiatkom októbra obchodoval na úrovni vyše 86 USD! A prakticky všetci „prognostici“, vrátane renomovaných svetových bánk a investičných fondov predpovedali, že do konca roka ropa dosiahne hranicu 100 dolárov.

Vývoj posledných týždňov opäť raz dokázal, že seriózne predpovedať ceny ropy je nemožné. Dokonca ani v krátkodobej perspektíve, nehovoriac o dlhšom časovom období. Pôsobí tu totiž toľko nepredvídateľných faktorov a celé kŕdle „čiernych labutí“, že akákoľvek predikcia sa rovná podaniu tiketu v lote.

Najmenej predvídateľný je ľudský geopolitický faktor. Politika, a hlavne konkrétne kroky prezidenta Donalda Trumpa, totiž „miešajú karty“ doslova každý deň. Musí sa nechať, že Trump, ako mazaný developer, teraz zo svojej pozície prezidenta svetovej mocnosti číslo jeden, pôsobí  ekonomickými pákami na situáciu na Blízkom východe a Perzskom zálive účinnejšie, než nasadením rakiet alebo lietadlových lodí. To, že táto taktika mu zatiaľ vychádza, je v nemalej miere spôsobené aj tým, že vďaka technologickej revolúcii v ťažbe bridlicovej ropy a plynu sa USA za posledných desať rokov stali najväčšími producentmi uhľovodíkov na svete. Predbehli  tak Saudov aj Rusov. Preto majú reálnu a účinnú páku na OPEC a jeho dohody s Moskvou ohľadne regulácie ťažby, a teda aj na ceny ropy na svetovom trhu.  Sankčným tlakom na Irán a jeho export ropy dohody v OPEC ešte viac komplikujú. Pozícia Moskvy a Viedne (kde sídli OPEC) sa tak oslabuje na úkor Washingtonu.

Táto energetická geopolitická expanzia USA bude určite pokračovať. Z pohľadu Európy a Slovenska bude najzaujímavejšia hra s exportom amerického skvapalneného plynu (LNG). V Európe, a na Slovensku zvlášť, stále prevláda veľká skepsa. Avšak pozor! Američania k tejto téme pristupujú cieľavedome a koncepčne. Je zrejmé, že čoraz viac detalizujú možnosti európskeho trhu, vrátane technicko-logistických možností. Ich prioritou pritom sa stávajú krajiny medzi Nemeckom a Ruskom, teda pás od Baltického mora až po Čierne a Jadranské more. Možné dopady ich stratégia sú do značnej miery zatiaľ otázne (a povedie napríklad s veľkou pravdepodobnosťou k zastaveniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu po roku 2020), ale existuje a uplatňuje sa.

Jej najsilnejšou stránkou je to, čo aj v tejto časti Európy vzbudzuje najväčšie pochybnosti: dostatok cenovo pomerne dostupného LNG. Málokto si v Európe uvedomuje rozsah ťažby z amerických bridlíc a jej súvislosti. Pre amerických ťažiarov je absolútnou prioritou ropa, avšak spolu s ňou ťažia aj enormné množstvá sprievodného plynu. Kapacity amerického trhu na jeho spotrebu sú už prakticky vyčerpané. Akýkoľvek export plynu je preto povestnou čerešničkou na torte, ktorá prináša ťažiarom nie hlavný (tým je ropa a domáci trh s plynom), ale veľmi vítaný doplnkový príjem. Preto ich export bude výrazne narastať a ceny exportného LNG budú v nasledujúcich rokoch veľmi flexibilné aj pre európsky trh. Pričom v nemalej miere trhovú pozíciu ovplyvní aj vývoj kurzu eura k USD. Navyše, ak export amerického LNG do Európy bude podporený štátnou podporou na najvyššej politickej úrovni, vrátane pripravenej finančnej podpory v objeme  jednej miliardy dolárov, tak trhový nástup môže byť oveľa razantnejší. Napriek všetkým oprávneným pochybnostiam práve podpísanú dohodu Poliakov na dovoz amerického LNG môžeme považovať za prvý vážny signál.

Preto v nasledujúcich rokoch budeme na svetovom, ale aj našom stredoeurópskom trhu, svedkami ďalších výrazných zmien. Tieto zmeny budú úzko súvisieť s geopolitickými procesmi, a preto ich vývoj a dopad dnes ťažko predpovedať rovnako, ako ceny ropy a plynu. Isté je len to, že zmeny nám už klopú na dvere.