Denník N

Láske na stope

Pred niekoľkými rokmi bežal v kinách film Láske na stope. Tí dvaja si boli súdení… nebolo ľahké sa nájsť… ale keď sa už našli, všetko bolo dokonalé. A zazvonil zvonec a žili šťastne, až kým nezomreli…

Mnohé romantické filmy stoja na myšlienke, že najťažšie je toho druhého nájsť a keď je to ten pravý, všetko už pôjde tak nejak samo. Romantický film končí tým, že tí dvaja sa našli a sú šťastní. Pramálo sa hovorí o tom, ako vzťah budovať…

Čím je dnes chodenie? Kedysi bolo o záväzku a vzájomnom spoznávaní. V čom bol záväzok? Nezahrávať sa s citmi toho druhého. Nie som s ním preto, aby som sa pohral a zabavil. A vzájomné spoznávanie bolo o hľadaní prienikov a spoločných hodnôt. Ak tí dvaja usúdili, že majú základy na ktorých môžu stavať, začali premýšľať nad svadbou. Ešte pre tým sa zasnúbili, aby aj takýmto spôsobom prejavili záväzok a odhodlanie kráčať spolu. A obdobie do svadby využili na spoločné prípravy. Čím sú dnes zásnuby? A samotná svadba. Kým nás smrť nerozdelí…

Dobre sa spoznať

Keď sa muž a žena chcú dobre spoznať, mali by si dopriať dostatok času. Čím dlhšie toho druhého spoznávame, tým väčšia je šanca, že spoznáme jeho skutočnú tvár a nie masku.

Ale nie je to len o tom druhom – že nám umožní spoznať, kým naozaj je. Musíme aj my byť ochotní hľadať a spoznať. Niektorí tak veľmi chcú byť s niekým jedno, že prehliadajú všetky znaky toho, že sa k sebe nehodia. Žijú v ilúzií. Ako to môže dopadnúť? Málokedy inak, ako rozchodom.

Je veľa možností, ako toho druhého môžeme spoznať. Prakticky všade tam, kde sa odohráva náš život. Veď budeme chcieť s ním zdieľať všetko. Potrebujeme hľadať prieniky, aby sme neupustili od všetkého len preto, že ten druhý nebude mať rád nič z toho, čo máme radi my…

Hľadajme to pekné

Ak nám niečo bráni spoznať toho druhého, je to ideál ktorý v sebe nesieme. A to dvoma spôsobmi.

Jednak veríme tomu, že niekde je niekto, kto je ten pravý a tak ho stačí nájsť a všetko pôjde samo.

A ten druhý je ideál, či skôr zoznam požiadaviek. S koľkými ľuďmi sme už mohli mať pekný vzťah, ale čakáme na pani / pána dokonalého. Ibaže aj ten čaká na dokonalú polovičku. A dve dokonalé polovičky, sa nikdy nestretnú!

Cesta k dokonalosti, to je cieľ na celý život a cesta k jeho dosiahnutiu vedie cez život vo dvojici… Nedovoľme predstavám a ideám, aby nám prekazili možnosť stretnúť niekoho pekného. Nakoniec, ak budeme hľadať len nedokonalosti, potom ich nájdeme.

Hľadajme to pekné, čo si možno zamilovať a prečo môžeme toho druhého obdivovať a vážiť si…

Falošné predstavy

Ak už sme odolali predstavám ideálneho partnera, často sa oddávame predstavám toho, aké to bude keď budeme spolu. Harmónia od začiatku. Dokonalosť sama. Až do konca…

A pritom sme odlišní a potrebujeme zladiť a prepojiť svoje svety a harmónia bude až tou odmenou, ktorá sa časom objaví. Bez pracovania na sebe a na vzťahu to však nepôjde.

Akosi sme si zvykli, že je všetko po našom. Kedysi tento pohľad hrozil mnohým jedináčikom, okolo ktorých všetci poskakovali. Dnes hrozí mnohým z populácie, pretože na piedestál svojho uctievania postavili seba. Prežívame renesanciu egoizmu, pýchy a seba ľútosti. Je to sebastrednosť. A jej centrom je pýcha. Keď sa nám darí, preklápame sa do pýchy, keď sa nám nedarí, vraciame sa do seba ľútosti. A v tom všetkom rezonuje naša vlastná osoba. Čím dlhšie sme sami, tým viac si zvykneme hrať na „seba“ a tým ťažšie pre nás bude vytvoriť dvojicu s niekým a fungovať ako tím.

Odkladanie vážneho vzťahu a manželstva upevňuje naše zvyky a návyky, ktoré sú šité na mieru jednej osobe. Ale my túžime vytvoriť s niekým pár…

Ak nás niečo chráni pred egoizmom, potom je to tímový šport, život na intráku, veľká rodina, dobrovoľníctvo, prípadne pomáhanie ľuďom…

Čo nám bráni v láske

Našťastie túžba po živote vo dvojici, je silnejšia než túžba po samote. Preto tak veľa ľudí znova a znova túži nadviazať vzťah… Tá túžba tu stále je, len ju kazí, ak sme si zvykli na život „single“.

Je to taký paradox, ale práve dnešná doba je toho veľkým príkladom. Mnohí ľudia hľadajú akýsi kompromis. Aj si chcú užiť všetky výhody života single a aj toho, čo má zdobiť život vo dvojici. A záväzok ktorý tam celé stáročia rezonoval, sme odsunuli na bok. Pre vlastný egozimus.

Samozrejme, niektorí ľudia z rôznych dôvodov naozaj majú smolu na nevhodných partnerov, alebo málo príležitostí na spoznanie niekoho… Ak nám však niečo kazí túto možnosť, je to dôraz na seba. Okrem pýchy je veľkým ohrozením možnosti nadviazať vzťah precitlivenosť. Tak veľmi nám chýba schopnosť prijať kritiku. Ak kladieme dôraz na seba, žiadna kritika nebude pre nás dosť láskavá. To by bola pochvala. Na druhú stranu, neuľahčuje nám to ani spoločnosť a prostredie v ktorom žijeme, ak kritika často nie je konštruktívna a vyvážená. Žijeme vo svete mnohých extrémov.

Odolať nástrahám

Nikto si nemôže byť 100 % istý, že ten druhý je ten pravý. Tým pravým sa stane v okamihu, keď sa pre neho rozhodneme. A preto istota ktorú máme, je rozhodnutie kráčať spolu. Nedovoľme egoizmu, pýche, precitlivenosti a rozdielom, aby náš spoločný život ohrozili.

Keď sme sa rozhodli pre život vo dvojici, „ja“ už nemôže byť dôležitejšie, než „ty“ a „my“. Vízia spoločného „my“ a rovnocenného „ja“ a „ty“ a to všetko v láske, je účinným liekom proti pýche a precitlivenosti. A rozdielnosť? Tá je cestou k obohateniu. To iné môže byť lepšie, krajšie, či vzácnejšie… Byť otvorený voči druhému. Život vo dvojici.

Vytvoriť jedno

Kedysi sa hovorilo, že zásnuby sa robia preto, aby sa mohli zrušiť. Svadbou :). Život vo dvojici je behom na dlhú trať. A zladiť tých dvoch, navyše ak pomerne rýchlo príde tretí… a štvrtý…

Je to cesta kompromisu a prepájania dvoch svetov, od delenia spoločných prác, starostlivosti o domácnosť, nákupy, platenie účtov, cez organizovanie voľného času a spoločných chvíľ a dovolenky, až po zdieľanie pocitov a myšlienok…

Prepojiť to všetko a zladiť to tak, aby tí dvaja spolupracovali a aby ako tím uspeli… to je beh na dlhú trať. Mnohí sa rozhodnú vzdať to ešte pred svadbou, mnohí krátko po svadbe, či v prvých rokoch…

Hľadanie harmónie a súladu je cestou na dlhú trať. Chvíľu to potrvá.

V láske a v úcte

To na čo treba dbať hneď od začiatku, je rozhovor a vzájomná úcta a láska. Aby sa manželstvo nezmenilo v tlakový hrniec. Keď sa tlak v hrnci stane neúnosný, hrniec exploduje a už ho nikto nespraví.

Podobne sú na tom mnohé manželstvá. Veľa vecí, predstáv, očakávaní, ale aj myšlienok a pocitov ostáva potlačených, nepomenovaných a nepochopených… až raz stačí drobnosť tlak sa stane neznesiteľný a nastane… koniec.

Odlišné pohľady, dohady, spory… aj chvíle mlčania a samoty sú prirodzené. Ak potom nasleduje prekonanie rozdielu a spoločná cesta. Vtedy sú cestou posilnenia vzťahu. Mlčanie a neriešenie problémov, posilou pre vzťah nie je. Je skôr odstredivou silou…

Niekedy sa hovorí o objavovaní života v dvojici v atmosfére prepychu, pokoja a rozkoše. Mladé páry však málokedy majú dosť peňazí aj na základné veci. Pokoj, ten narušuje veľa vecí, od neistoty na pracovnom trhu, cez ťarchu hypotéky až po hlučného suseda… a rozkoš, tá príde časom.

Čo nás najčastejšie rozladí

Ak ten druhý nie je vo svojej koži, najčastejšie je za tým jedna z troch príčin. Buď je hladný, potrebuje si oddýchnuť, alebo mu chýba dotyk. Tieto tri prvky stoja za cca 90% hnevu, odmeranosti a mrzutosti.

Do zvyšných 10 % si môžete doplniť prakticky čokoľvek.

Napriek tomu je život dvojice naplnený radosťou. Pozorovať toho druhého… ako sa rokmi premieňa a zakaždým sa do neho znovu zamilovať a objaviť – zamilovať si niečo nové…

Nenechať sa rozhodiť

Ak niečo pomáha spoločnej ceste, je to schopnosť zachovať odstup (ak je to potrebné), vedieť brať veci s humorom. Dokonca vedieť si vystreliť aj zo seba. Občas treba niektoré veci premeniť tým, že sa cez to prenesieme. Nikto nie je dokonalý. A základom je rozhovor. Priestor povedať svoj názor, byť vypočutý a pochopený. Nemôžeme byť pasívni, ale ani dominantní. Ideálom sú dve samostatné jednotky, ktoré sa rozhodli pre život vo dvojici a prepojili svoje dary a schopnosti, aby životom kráčali spolu. Rovnováha v živote, aj medzi partnermi.

Láska ktorá dáva

Antickí filozofi tvrdili, že prvotnou podstatou lásky je eros. Táto láska je dialógom medzi dvoma telami a stvárňuje sa v rovine zmyslov a predstáv.

Po vzájomnej sympatií a očarení dochádza k stretnutiu a z dialógu a spoznávania sa rodí druhá vrstva lásky – philein. Tí dvaja v dôvere sa otvárajú jeden pred druhým a pred „ja“ kladú dôraz na „ty“.

Tým sa posúvame od lásky ktorá spútava, k láske ktorá dáva. Od chcem ťa… k dávam sa ti.

A tou treťou vrstvou je agapé. Život bez egoizmu. Teda život v zrelosti, pri zdravom sebavedomí a v ochote dávať a obetovať sa pre niečo vyššie – „my“.

Vášeň je odmenou

Spoločnosť v ktorej žijeme stále vyzdvihuje len lásku erotickú a vášeň, ktorá má všetko spáliť. A keď ten oheň zhasne. Vymení sa jedna neznáma v rovnici a zahoríme láskou k niekomu inému. Vášeň a eros tu sú dôležitejšie než konkrétny človek.

Ak má láska byť trvácna, nemôže stáť na vášni. Znakom lásky však je, že jej súčasťou je aj vášeň. Vášeň a eros nie sú základom, na ktorom je postavený vzťah. Ale sú ovocím vzťahu.

A práve láska vedie k rozduchávaniu toho ohňa, ktorý živý vášeň. Koľko vzťahov by sa dalo zachrániť, ak by sme hľadali ako znovu rozpáliť uhlíky a vykresať poriadny plameň!

Harmónia v manželstve, to je život postavený na troch pilieroch. Klásť dôraz na „ja“, „ty“ a „my“. „Ja“ a „ty“ sú rovnocenné a zmyslom života „ja“ s „ty“, je „my“. Klásť dôraz na rovnováhu medzi časom, ktorý máme pre seba a ktorý dožičíme aj druhému a spoločným časom. Rovnováha medzi časom ktorý venujeme práci a rodine. Deťom a polovičke. To je život pre „my“. To „ja“ nikdy nesmie zaniknúť v „ty“ a ani „ja“ a „ty“ nesmú zaniknúť v „my“. Je to vzťah zložený z troch elementov.

Niektorí vyjdú z „ja“, aby si z „ty“ zobrali to, čo im chýba, alebo po čom práve túžia. Ale to nie je život zasvätený „my“. V takom prípade je „ty“ len nástrojom pre uspokojenie „ja“. Život vo dvojici má ďaleko od všetkých tých romantických a sladkých predstáv. Ale stojí za to ho žiť. Jeho krása je v inom. A mnohé z toho, čo podľa očakávaní má byť k dispozícií hneď od začiatku, je skôr odmenou ktorá príde časom.

 

Tomáš Hupka

Cyril Lepeigneux je francúzskym novinárom, ktoré svoje postrehy zo života v manželstve stvárnil do knihy Prvé roky manželstva, ktorá sa stala podkladom pre tento článok. Pre svoje postrehy a myšlienky sa Cyril stal vyhľadávaním autorom článkov z oblasti partnerských vzťahov.

 

Zdroj fotografie:

www.gottman.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom