Denník N

Keď nebom je oceán alebo Moby Dick naruby

dav
dav

Veta „Volajte ma Izmael“ je jednou z najznámejších fráz západnej literatúry. Pochádza z diela Hermana Melvillea – Biela veľryba. Po smrti autora bola jeho kniha považovaná za detskú dobrodružnú prózu, až neskôr bol docenený jej skutočný význam ako jedného zo zásadných románov amerického romantizmu.

Stále má však v sebe potenciál knihy pre všetky vekové kategórie a svojím hlavným motívom oslovuje aj ďalšie diela súčasnej popkultúry. Inšpiráciou bol aj pre súčasného amerického autora Patricka Nessa. Jeho próza sa volá Naším nebom bol oceán. Ide o knižný príbeh okrášlený ilustráciami výtvarníčky s menom Rovina Cai.

Kniha patrí do kategórie literatúry pre mládež, ale ako to už v prípade Patricka Nessa býva, dokáže zamotať hlavu nejednému dospelému čitateľovi. V tomto konkrétnom prípade vybočenie z vekovej kategórie determinuje viacero faktorov.

Pre deti predpubertálneho veku je svojou témou určite ťažká. Okrem toho deti a tínedžeri nemusia poznať literárny vplyv, ktorý definoval základný sujet Nessovej knihy, poprípade by im mohla unikať alegorická rovina deja. Aby som sa však vyhol paušalizovaniu, treba uviesť, že čitatelia sú rôznorodí a disponujú tými najindividuálnejšími kompetenciami, takže kniha môže skutočne zaujať každého.

Na mňa zapôsobil už samotný Nessov primárny nápad. Nachvíľu mi to dokonca zamotalo hlavu, ako keď človek stratí orientáciu v morských vlnách. Ten stav, keď na moment netušíte, kde je hore a kde dole, kde je dno a kde hladina so vzduchom. Taký je príbeh mladej veľryby Batšeby, ktorá so svojím loveckým húfom loví ľudí plaviacich sa na otvorenom mori.

Je to vlastne príbeh Bielej veľryby – legendárneho Moby Dicka, prevrátený naruby. Batšeba je rozprávačkou ako Izmael a musí sa podvoliť autoritatívnym rozkazom kapitánky svojho húfu. Kapitánka Alexandra je okrem toho posadnutá prenasledovaním ľudského lovca veľrýb, známeho ako Toby Wick.

Svoju posadnutosť prenáša aj na svoje podriadené. Ženie ich pomsta, ktorá sa zrodila z násilia páchaných na ich druhu. Lovecké šialenstvo okrem toho živí aj mýtus, ktorý sa postupom času o legendárnom krvilačnom lovcovi zrodil. Morské obrie cicavce vnímajú Tobyho Wicka ako stelesnenie diabla, no ich chorobná zaujatosť z nich tiež robí vražedné monštrá.

Ak bojuješ s diablom, tiež sa ním staneš.

 – Možno sa do toho boja s diablom môže pustiť len iný diabol.

 – No keď sa ten boj skončí, nezvíťazí zase raz len diabol?

 

Patrick Ness: Naším nebom bol oceán, Vydavateľstvo CooBoo, 2018, Preklad: Ivana Cingelová

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie