Denník N

Smutná

…pieseň mi znie v hlave už pár dní
Geišbergy

Tá plná chuť slov, myšlienok, skutkov.. to spektrum. Už len na papieri, alebo v zázname, alebo v hlave. Ťažké časy, možno posledná kvapka, no doľahlo to na mňa viac, než čokoľvek… Aj keď čokoľvek neexistuje. Ani ktokoľvek. Každý je len jeden, každý je len RAZ.

Smutno je mi. A neviem, či si celkom uvedomujeme hĺbku tejto straty.

OSOBNOSŤ  láskavá a autentická. Obyčajná? Možno skôr tak samozrejme stelesňujúca niečo naše národné, našu slovač.

Zrkadlom.

Jeho piesne sa stali peknou bolesťou. Boli samozrejmou súčasťou, podstatnou kulisou v čase mojej lásky. Sýte, prorocké. Ďakujem Danka, že si mi ho dala poznať, Tebe Juraj za tú lásku a Tebe Majstre za nie len piesne… za hĺbku prežitia, za časť poznania…

Zomrel si pre tento svet, no žiješ v nás, ktorých si ovplyvnil a nie je to len fráza. Je to holý fakt, a pre tých podobných priam ľudská povinnosť.

Blízky človek.

Slová mojej sestry: „Ale ty nechápeš, že už povedal všetko, čo mal povedať?“ Áno, máš pravdu, nechápem/chápem, musel ísť, tak ako každý musí ísť a svoje premenené talenty necháva za sebou. Bohatstvo tohto daru je večné v tých, ktorí si ho všimli, v pokore a láske obyčajných ľudí s chybami.

Podobných strát už bolo dosť, ľudí ktorí boli výnimoční v skrytosti našich dní, no aj pre ne sa meníme, rastieme.

Rastú tí, ktorí ešte nedorástli.

Každý je len raz.                                                                                                Geišbergy

Ďakujem za to čo bolo, za to čo príde v synoch.

Čo si zanechal, nech rastie. Pokoj tvojej duši.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie