Denník N

Andrej Danko: cynik, klamár a hochštapler

Andrej Danko je hanbou už aj tak dobitej slovenskej politiky a jednoducho musí skončiť. Iné riešenie neexistuje.

Keď raz bude história súdiť Andreja Danka (teda ak sa jej bude chcieť), povie, že sa nič nedá robiť, proste sme si na chvíľu pomýlili žáner. Sústružníkovi sme dali do rúk jadrovú bombu a tak to aj vyzeralo: bola to sranda, ale len preto, že nakoniec ten gombík nestlačil.

Andrej Danko je ako havária — ťažko nepozerať, ťažko pozerať —  je ako tá bájna myš, ktorá slonovi hovorí ale dupeme. Každé ráno sa pozrie do zrkladla a vidí leva tam, kde my vidíme — nuž, Andreja Danka. Malého cynického Machiavelliho, ktorý hrozí koaličnou krízou len preto, že mu niekto konečne povedal pravdu: rigorózna práca, ktorá je sfalšovaná, naozaj sfalšovaná je. Titul, na ktorom mu tak záleží, je celému svetu vrátane koaličných partnerov na smiech.

Vo svete Andreja Danka sa ešte aj vlastný podvod dá postaviť ako útok na jeho štátnosť, ale vie si zrátať dve a dve. Vie, že nakoniec nejde o poctivosť, ale o biznis. Cynik si až povzdychne, že chýba starý dobrý Fico, ktorý ho dokázal poriadne prefackať a potom ho nechal vyžrať si tú hanbu.

Pochopiteľne, Andrej Danko je klamár bez ohľadu na to, koľko bývalých ministrov školstva sa zaňho postaví a koľko viet dokážu zosmoliť na jeho obranu. Kopírovanie prác bolo proti pravidlám už v deň, kedy sa pvýkrát otvorili dvere prvej univerzity.

Toto nie je polemika s jeho názormi — akými názormi? — toto je prosté konštatovanie, že Andrej Danko je Jano Ľupták vo verzii 2010s. Dobrodružstvo myslenia posunul na úplne novú úroveň, bol by milovníkom vogónskej poézie, ak by vedel, čo to je. Ale nevie. Na pleciach má výložky a v hlave blato, ešte aj z Ionescovej drámy by ho vyhodili, lebo by bol príliš absurdný. Spájať sfalšovanú rigoróznu prácu s vládnou krízou? To sme sa, prosím, kam dostali?

Deťom za podobné nápady dávajú domáce väzenie, ale v dospelom slovenskom svete sa naozaj tesne pod vrchol môže dostať človek obmedzenej mentálnej kapacity. Človek malý a fixovaný na svoju veľkosť zároveň. Snaživý podvodník, ktorý by v inej krajine bol do konca života podnikovým právnikom v Revúcej, lebo tam by sa ho na titul nikto nepýtal. Lenže nemá hanby.

Andrej Danko je renesančný a barokový človek zároveň a to je ešte, prosím pekne, aj lepšou tvárou SNS, lebo v úzadí čaká Tóno Hrnko so svojimi iredentistickými hordami. Andrej Danko by chcel byť technokratom moci, ale nakoniec sa vždy ukáže, že je len ješitným a malým človekom, pre ktorého je podvodom získaný titul stredom vesmíru. Ešte aj v urnovom háji by trval na tom, že meno síce vynechať môžu, ale tituly — tituly nech, preboha, ostanú. Tu sú: kapitán, doktor práv, predseda a predseda. Snaž sa ako chceš, váženého človeka, ktorým tak veľmi chceš byť, to z teba neurobí. Tituly ti úctu nekúpia.

Andrej Danko je hanbou, strašnou hanbou už aj tak dobitej slovenskej politiky a jednoducho musí skončiť. Iné riešenie neexistuje.

Len pre porovnanie: nemecký minister obrany Karl-Theodor zu Guttenberg v dizertačnej práci, ktorá mala 470 (slovom: štyristosedemdesiat) strán, zle odkázal na 6 (slovom: šesť) článkov. Zoznam použitej literatúry mal 47 (slovom: štyridsaťsedem strán). Guttenberg sám požiadal univerzitu, aby mu titul odobrala, vo funkcii a v politke skončil. Andrej Danko namiesto toho vyvoláva koaličnú krízu a upotene, trápne, na posmech celému svetu búcha pästičkami, lebo v zrkadle vidí leva.

My vidíme Andreja Danka presne takého, aký je. Nemožno ho uraziť slovami, možno ho uraziť len tým, že stratí podvodom získaný titul. Ublížili mu; až sa ho žiada pohladiť — ak by to nebol Andrej Danko.

A tak, keď ho raz história bude súdiť, povie o ňom, že bol cynik a klamár a dodá, že navyše ešte aj hochštapler. Presne tak sa totiž hochštapleri správajú. Aj keď bude Tóno Hrnko samozrejme zo zadnej lavice určite kričať, že aspoň nie je Maďar. Ahoj, Béla.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie