Denník N

„Za toto som neštrngal“

Keď počujem frázu z nadpisu tohto článku, evokuje to vo mne pozíciu dieťaťa. Akoby ten človek vravel “mali ste mi niečo dať a nedali ste mi to”.

V ’89 som ja na námestiach neštrngala. Bola som ešte dieťa. Mala som 9 rokov. Dosť malá na to, aby som sa tým zaoberala, no dosť veľká na to, aby som veci registrovala. Mnohí z tých, ktorí vtedy stáli v zime na námestiach, a tými kľúčmi štrngali, teraz vravia, že kvôli tomuto to nerobili. Majú tým na mysli súčasnú situáciu v spoločnosti. 

Medzi tými ľuďmi a mnou bol síce veľký vekový rozdiel, no myslím, že vedeli približne tak ako ja, čo čakať, čo chcú.

Zatiaľ čo ja som rástla a vyvíjala sa zarovno s demokraciou. Oni ostali niekde na pomedzí svojich skúsenosti. Neboli schopní rozvinúť svoj zmysel pre občiansku spoločnosť, demokraciu, slobodu. Rovnako ako dieťa autoritárskych rodičov nie je schopné sa stať samostatným a slobodným človekom tešiacim sa zo svojej suverenity.

Keď počujem frázu z nadpisu tohto článku, evokuje to vo mne pozíciu dieťaťa. Akoby ten človek vravel “mali ste mi niečo dať a nedali ste mi to”. Akoby tí, ktorí stáli na námestiach a prejavovali svoju nespokojnosť s vtedajšou situáciou čakali, že tým jediným aktom sa všetko zmení, vymenia rodiča a ten nový sa bude starať lepšie.

No ono to tak vôbec nefunguje. Tým aktom demonštrácie si ľudia zvolili, že sa budú starať sami o seba. Nikto im nezaručoval žiadny scenár, takže nemajú dôvod cítiť sa oklamaní. Možno len naivne uverili svojim snom.

Ľudia si v ’89 vydobyli slobodu a vydobyli si právo bojovať za ňu každý deň. Všetko, čo sa deje je výsledkom nášho konania a našich rozhodnutí. Teraz už máme možnosť prejavovať našu nespokojnosť, tak ako to aj robíme na stretnutiach Za slušné Slovensko. Tak ako sa vraví, že každý deň treba pracovať na partnerskom vzťahu, tak treba pracovať každý deň aj na vzťahu so spoločnosťou.

Ľudia, ktorí vravia, že za toto v ’89 neštrngali sú myslením ešte stále v klanovej spoločnosti. Ich život je určovaní príslušnosťou k nejakej skupine. Snažia sa spájať, či už na základe príbuzenskom, priateľskom, straníckom. Skupina a jej vodca sa postarajú. Lenže takto to fungovalo predtým.

Teraz žijeme v občianskej spoločnosti, aj keď povedomie o nej treba ešte stále budovať. Nedelegujte svoje povinnosti na nikoho iného, lebo ruka v ruke s nimi idú aj vaše práva. Nikto za vás vašu slobodu nevybojuje bez toho, aby vám nevzal vaše práva. Mnohí z tých, ktorí vtedy štrngali na námestiach si to asi neuvedomujú. Možno štrngali sa svoje sny, preto sú teraz realitou prekvapení.

Ja som vďačná za to, že môžem žiť v demokratickej spoločnosti. Nie som s jej stavom úplne spokojná, no som rada, že mám možnosť svoj názor vysloviť a zároveň niečo urobiť, ak to tak cítim. Nezabúdajme, že politické zriadenie poskytuje len nejaký rámec, kostru. To ako bude náš každodenný život vyzerať v rámci toho zriadenia je už na nás.

Teraz najčítanejšie