Slovensko, 29 years after?

Dominus nás už dávnejšie opustil a odkráčal, podľa pôvodného podania späť do Ríma, ale ktovie? Namiesto neho sa sem dovalila kreatúra, ktorá si do marketingového batôžka zbalila lož a faloš – vyzerá to skôr na akúsi s-/h-račku prírody.

Majster paradoxov Gilbert  K. Chesterton nás už dávnejšie varoval, že keď je hlúposť veľmi veľká, stane sa neviditeľnou. Ale slovenské reálie nás však učia, že aj táto hypotéza má svoje limity platnosti. Na Slovensku, ak dosiahne veľkosť FÍXXXLCO, tá blbosť a fakt ,že tí, ktorí nedokážu ovládať ani sami seba, chcú ovládať iných, už bijú do očí.

 

Nepotrebovali sme ani vešticu (aj tak, tá z Humenného je momentálne mimo prevádzky), aby to potvrdila: „Vidím politika, ktorého zášť, zloba, nenávisť, len nie sláva, sa hviezd dotýka“ Po upresnení asociácie astronómov, však vyšlo najavo, že sa dotýka iba jednej hviezdy, aj to tej červenej. Pod ňou sa nachádza Súhvezdie kosáka a kladiva. Marketingová bárka, na ktorej sa chcel ešte dlho plaviť na politických vlnách sa mu potápa a kapitán to už psychicky nezvláda.

Rádio Havana hlásilo zvýšenú koncentráciu blaha na “Ostrove slobody”. Karibské more dostalo silnú žalúdočnú nevoľnosť a znechutené vyvrhlo na pobrežie politického, filozofického, politologického, spoločenského a morálneho stroskotanca (pre upresnenie: dokopy boli dvaja).

CIA v jednej analytickej správe o M. Kaddáfim kedysi napísala: Je to nebezpečný človek, nebezpečný dokonca aj sám pre seba. Aké trefné, len to  meno trochu poplietli. Toto je iný Muammar.  História mu už odpískala dve tretiny rozpadu (polčas je v tomto patologickom prípade málo. Tak sa dostávame už späť až do čias A. Novotného, ktorý tiež tak dlho riadil túto krajinu, až ju doriadil.

V komunálnych voľbách sa prejavili prvé náznaky (ale nie viac!) rozumu kandidátov vo forme hanby za rodnú stranu. Hanbia sa za spájanie ich osoby s veľkou politickou stranou, z ktorej vzišli a na ktorú už chcú iba „ísť“ (viď zastaraný význam slovného spojenia „ísť na stranu“). Má to pozitívny vplyv aj na kultúru a umenie v krajine. Galérie a múzea  hlásia zvýšenú návštevnosť, návštevníci sa pýtajú hlavne na obraz Loď bláznov od H. B., zaujíma ich, či ich na nej ešte vidno. To prinieslo zvýšenú, aj keď nechcenú, popularitu aj akémusi kapitánovi a celej jeho bohatierskej družine, ktorí doteraz neochvejne stáli na kapitánskom mostíku akejsi lodičky, ošľahaní vlastnými vetrami.

Štatistikov v tejto súvislosti zaujala zvýšená korelácia medzi touto sortou politikov a istým typom „vzdelania”, Aj keď treba hneď v úvode zdôrazniť, že v štatistike existujú chyby prvého aj druhého druhu! Ak začneme od takmer zabudnutých začiatkov, patrili sem: JUDr. Urválek, JUDr. G. Husák, a s príchodom morálneho aj intelektuálneho konca 20. storočia JUDr. Mečiar, Cuper, Tóthová, Gašparovič, Fico, Kaliňák atď. Môžeme sem samozrejme zaradiť (ak sa nebudeme rigorózne držať potreby vlastnej (pretože s inou problém nie je) rigoróznej práce, aj Danka (Janka sa ešte zdržala v už spomínanom Humennom). A potom sa čudujete, že vláda odmieta investovať do vzdelania. Však sa pozrie do zrkadla a vidí to intelektuálne zúfalstvo a zbytočne vyhodené peniaze.

Ešte aj ten nenávidený G. Soros, ktorý stojí za všetkým (ako to len robí, že je omni-present?), má lepšie vzdelanie. Veď  London School of Economics je isto o poznanie lepšia univerzita ako ich „Night University of Marxism-Leninism“. Zbierka ich rigoróznych aj menej rigoróznych prác môže ísť tam, kam oni svojou celou ateistickou dušou smerujú – na Vystavku dostiženij narodnovo chazjajstva v Kremli.

A aby z toho vyplynulo aj nejaké poučenie, spomeňme si aj na Sorosovho profesora na LSE K. Poppera, naozaj nie zlého filozofa 20. storočia, ktorý nám odkázal: Nesnažte sa hľadať najlepšieho možného vodcu, ale vytvorte taký systém, aby ani ten najhorší možný nemohol napáchať veľa škody. Tento „vodca“  už škody napáchal a sám aj napáchol.

Mrazivé novembrové poznanie, že aj tie politické zmeny, ktoré nastali v spoločnosti po cynickej a brutálnej vražde dvoch nevinných ľudí vo februári 2018, sa udiali napriek, nie vďaka politickým predstaviteľom tejto republiky mi padalo poza chrbát na takmer zaplnené, to isté námestie ako v r. 1989. (Technická poznámka: Nie celkom nová verzia operačného systému na mojom počítači, bez stopových príznakov umelej a inej inteligencie, mi jednoducho odmietla napísať v predošlej vete slovo „špičkových“ (politických predstaviteľov) a principiálne odmieta sa so mnou o tom baviť.)

Možno ten dobový hudobný motív Ivana Hoffmana z r 1989 mi navodil nostalgickú analógiu so (starou) láskou: Prísť o starú lásku je ťažké a ťaživé, ale tváriť sa, že žiadna nebola, je ešte horšie a hanebné. Toto však nie je výčitka určená Ivanovi H., skôr post-posledná výzva pre, dnes už čiernych, cestujúcich typu Béla B. Jeho menovec Béla IV prehral svoju bitku aspoň pri rieke, aj keď Slanej. Toto jarmočné predstavenie je však už iba váľanie sa v stoke. Ďalšie low cost lety boli zrušené. Zostáva už iba jeden – do zabudnutia. História už vytiahla Occamovu britvu a oholí všetky plané výhovorky, v tom nepozná zľutovanie.

Na záver si môžeme spomenúť na ďalšieho majstra paradoxov, O. Wilde glosoval svoje ponímanie vzťahu dvoch pohlaví takto:

„Ženy predstavujú víťazstvo hmoty nad duchom; muži predstavujú víťazstvo ducha nad morálkou.“

Slovenská realita má pre nás dve správy:

1. zlú – zlo je gender-independent (pozdravujeme Humenné)
2. tiež zlú – Fico je prehra morálky s hocičím.

To naozaj nič lepšieho nie je na sklade?

Takéto semä sa nám tu urodilo po 29 rokoch?

Však pravda, on si to vtedy ani nevšimol, pretože sa práve chystal na akúsi zahraničnú študijnú cestu. Už je na čase, aby na ňu konečne išiel, Destination management aj dopravu zabezpečuje spolu- straník aj spolu-„vzdelanec“ Robert .K.

Ak bude potrebné, doprovod pomôže aj na schodoch do lietadla.