Denník N

Čo sa teda pokazilo?

Je sedemnásty november a ja pozerám správy RTVS. Okrem iného ide šot, v ktorom vidím Budaja a Pašku (toho esenesáka), ako vyprávajú v rádiu o revolúcii v roku 1989. Po tých rokoch písania som dosť otrlý, už ma máločo dokáže naštartovať, ale to, čo som počul vo mne spenilo žlč.

Dve vecičky ma naštartovali. Prvá, že podľa nejakého prieskumu 43%  národa verí, že za komunizmu sa lepšie žilo. Druhá, keď ten esenesácky kmín povedal, že nie všetko bolo za bývalého zločinného režimu zlé, že napríklad školstvo a zdravotníctvo boli celkom fasa (to prosím parafrázujem).

To číslo 43% ma zase uviedlo do obrazu. Kopíruje totiž plus mínus tú časť národa, ktorá volí psychopatov, zlodejov, primitívov, klamárov a mafiu. Myslím tým hlavne kadejakých smerákov, esenesákov, kotleby, hídov a im podobných.

Spresnime si to. Týchto 43% národa žije dnes v presvedčení, že ich život je ako rebrík do kurníka. Krátky a osratý. A vytrvalo volia a milujú tých, ktorí im ho krátky a osratý zabezpečujú. A žijú v presvedčení, že za ich spackaný život môže kapitalizmus, Šoroš, nadnárodný kapitál a zahraniční vykorisťovatelia. S takouto demenciou sa potom samozrejme ľahko narába…

Mohol by som román napísať o tom, ako sa za bývalého režimu „lepšie“ žilo. Ako približne 300.000 jedincov bolo zavraždených v politických procesoch, zastrelených, alebo psami roztrhaných na hranici pri pokuse o útek, poslaných na nútené práce, mučených v eštebáckych väzniciach, všakže priatelia. Hlavne, že vy ste dokázali potichu kolaborovať s režimom a najväčšou rozkošou pre vás bolo to, že ste si po robote, v ktorej sa možno dalo niečo štípnuť, mohli večer zaplniť banderá flaksňovou tlačenkou a vychľastať desať pív s borovičkou, že?

Áno, bol ten krásny život budovateľa socializmu veru vidieť. V päťdesiatke vyzerali naši pracujúci ako sedemdesiatnici. Zrobení, dogabaní, zanedbaní, zničení robotou a chľastom. O pár riadkov bude niečo k téme priemerná dĺžka života. Aby to bolo jasné.

Mohol by som román napísať o kvalite života za komunizmu, ako bolo treba mať známeho mäsiara, keď chcel človek zohnať sviečkovú. Ako bolo treba zaplatiť za rifle v Tuzexe (paralelnou menou, mladí ani nevedia, čo to boli Bony) polovicu výplaty. Ako sa bolo treba normálne pobiť v Priori, keď doviezli zopár ošklivých farebných televízorov Tesla Orava ST II, ale boli farebné a aj keď stáli šesť mesačných výplat, bola o ne ruvačka! A autá? Haraburda embéčka, ruský pajc Fiatu Lada, Moskvič, a vrchol rumunského inžinierskeho kumštu, Oltcit (aj to nebolo čisto Rumunské auto).

Ó, bol to úžasný život, mal som česť ho zažiť, po vysokej škole v roku 1989 nástupný plat 2.250 Kčs. Inak len ako prča, to bolo asi 112 DM (nemecká marka) a ísť do extrému, bolo by to 57 eur! To bol MESAČNÝ nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného človeka v ČSSR, priatelia! Iste, hardcore fanklub socíku by hneď argumentoval, že všetko bolo lacnejšie. No nebolo! V tej dobe stála Škoda Favorit, z ktorej mal celý národ erekciu a bol to vágen snov asi každého, vyše 60.000 korún, čo bolo 27 platov, okrem toho, že sa nedala normálne kúpiť, iba za úplatok, alebo si to odtrpieť v nekonečne dlhom poradovníku.

Všetko šedé, špinavé, rozpadnuté, škaredé. Mestá a aj príroda. Celé regióny zdevastované komunistickými fabrikami.  Mesačné krajiny (pamätáte okolie Hliníka nad Hronom?). Ale žilo sa lepšie, však?

Teraz k tej druhej téme. Ten esenesák Paška ešte  povedal, že školstvo bolo za socíku lepšie ako dnes. Neviem posúdiť presne dnešné školstvo. Viem len toľko, že vedomostná úroveň žiakov je mizerná, žiaci sú drzejší, rodičia bývajú arogantní, najmä tí kadejakí zbohatlíci. Ale viem aj jedno. Nikdy nemôže byť žiadne školstvo na svete dobré, ak núti každého absolventa robiť štátnice z marxizmu-leninizmu. Ak pri prijímaní žiakov na vysoké školy hrali rozhodujúcu úlohu ani nie tak známky a prospech, ale pôvod (pre mladších, čestné pionierske, že toto sa vypisovalo v prihláške na vysokú školu, čo sú vaši rodičia, či robotníci, roľníci, alebo pracujúca inteligencia a žiaci s robotníckymi rodičmi dostávali viacej bodov), to či rodičia sú v KSČ, alebo nie a ďalšie zvrhlosti. Toto malo byť lepšie školstvo?

Nútená a povinná ruština a povinná maturita z nej! Prakticky povinné členstvo v SZM (pre mladších, to bola taká minikomunistická organizácia pre žiakov), ak chcel človek ďalej študovať. Povinný predmet že občianska náuka, ktorá slúžila na vymývanie mozgov žiakov a mala ich vychovávať k láske k Sovietskemu zväzu a Komunistickej strane. Toto malo byť to lepšie školstvo?

Potom ešte niečo blúznil o zdravotníctve, že aké bolo za komančov lepšie, ako dnes. Mohol by som napísať román o tom, s akými liekmi, s akými prístrojmi a zariadeniami sa liečili Čechoslováci za komunizmu oproti civilizovanému svetu. Ako vyzerali nemocnice, ako sanitky, ako RZP a podobne. Ale asi najlepšie sú nasledovné čísla, ktoré som si vyhľadal.

V roku 1989 bola priemerná dĺžka života Slováka 71,03 roku (Rakúšana 75,27 roka, aby sme to porovnali u susedov a aby ste videli, aké „vynikajúce“ zdravotníctvo bolo za komančov). V roku 2016 stúpla priemerná dĺžka života Slováka na 76,56 roku, teda po skoro tridsiatich rokoch sme dobehli aspoň Rakúšanov z roku 1989. Iste že zdravotníctvo je zdevastované, rozkradnuté a rozvrátené kadejakými Mečiarmi a Ficami. Napriek tomu, je podľa mňa predsa len účinnejšie ako staré, komunistické zdravotníctvo a tieto čísla to dokazujú. Hoci sa pod to podpísali aj iné faktory, ako napríklad predsa len lepšie životné prostredie.

Chcel som týmto všetkým ale povedať niečo iné. Všetok marazmus, úpadok morálky, štátna mafia vysávajúca peniaze z každej vlásočnice, závisť, nenávisť, zlodejstvo, podvod, všetko to, čo rozvracia túto krajinu, pochádza z nás. Z nás a hlavne od generácií bývalého režimu, teda komunistov, eštebákov, ich prisluhovačov a ostatných svíň. Ktoré sa chopili moci a my ich volíme, lebo máme asi nejakú mentálnu poruchu. My sami sme na vine, ako to tu vyzerá, ale je to len obraz našej mentality a úbohosti ducha. Nikto zo západu,  žiadna ideológia nám nenanútila psychopatických vodcov ako Mečiarov, či Ficov, Slotov a im podobných gaunerov, alebo absolútne primitívnych blbcov, neschopných formulovať rozvitú vetu, ktorí dokázali rozkradnúť všetko, demoralizovať spoločnosť, ovládnuť represívny aparát, nastoliť systém beztrestnej rabovačky, zabezpečiť imunitu „našim ľuďom“ presne ako za socializmu komunistickým pohlavárom a vybudovať organizovaný zločinný systém, nazývaný aj mafia.

Tento bodrel a špina, ktorá sa naakumulovala za vlád banditov Mečiara a Fica a ktorá sa neustále akumuluje, nie je zapríčinená zriadením, režimom,  ideológiou, alebo niekým z cudziny. Je zapríčinená deťmi bývalého režimu, toho výborného režimu, za ktorého sa vraj lepšie žilo. Zaujímavé, priatelia. Každý jeden zmrd, ktorý po novembri 1989 devastoval Slovensko,  bol bývalý komunista, alebo eštebák. Teda aktívny budovateľ komunistickej spoločnosti. Potom tomu nerozumiem, čo sa to vlastne pokazilo… Vlastne viem. My sme sa pokazili. 43% národa si myslí, že za komunizmu sa žilo lepšie. A podľa mňa práve týchto 43%  volí bývalých komunistov a eštebákov, ktorí až na veľmi krátke výnimky riadili našu krajinu takmer furt, pričom sa tých 43% sťažuje, ako sa im dnes zle žije.

Viem, že blbcovi nevysvetlíte nič, lebo blbec si vždy myslí, že blbci sú všetci ostatní. Napriek tomu skúsim. Ak by bol ešte dnes bývalý režim, máte presne tieto isté hyeny pri moci. A predstavte si, že by mohol taký Fico vládnuť ako diktátor. Alebo Mečiar. Aj Džugašvili by bol mohol prísť na stáž, keby teda žil. Čo, páči sa vám taká predstava? Ja bych tipol, že veľmi. Ale presne preto sme takej prdeli, akej sme.

Teraz najčítanejšie