Denník N

Cesta

Tie svetlá, pália ho v očiach…

Denné svietenie zapnuté, nie, chce to stretávacie. Prepínač, jeden pohyb navyše a zadná časť auta je osvetlená. Do tváre mu fúkne studený vietor, typicky novembrový. Okno vodiča otvorené, Marošova hlava v ňom. „Hovoril si s ním?“ pýta sa. Hľadí mu do tváre, zapína kúrenie, začína mu byť zima. Ľahká košeľa pri otvorenom okne nezahreje. „Nie, dnes sa nedalo, prišiel len na dve hodiny,“ odpovedá po dlhšom zaváhaní. „Neblázni, sľúbil si mi to.“ Úder, presne toto čakal, nemal mu vlievať nádej. Už dávno ľutuje svoje konanie. Ale vtedy bol taký bezradný, chcel mu pomôcť. „Počuj, prepáč, ale potrebujem už vyraziť.“ Pochopí, vytiahne hlavu z okna, kývne na rozlúčku.

Okno zatvorené, ešte posledná úprava spätného zrkadla a vyráža. Ulice mesta sú ešte pomerne plné, ale darí sa mu, o chvíľu bude na diaľnici. Zaradená rýchlosť, monotónna jazda, pred očami kolega. Tie oči, smútok v nich. Chce sa toho zbaviť, ale je to v ňom, možno pocit viny. Rádio, naladí svoje obľúbené, mohlo by pomôcť.

Jedna lepšia skladba ako druhá, skutočne ľúbivé melódie. Diaľnica je na konci, prichádzajú ostré zákruty. Šero vystriedala tma, viditeľnosť minimálna. V protismere kamión, tie svetlá, pália ho v očiach. Ďalšia zákruta, strom, kdesi za ním postava. Brzda, škrípanie pneumatík, náraz. „Niééé,“ kričí do ticha. Sklo rozbité, chytá si hlavu, zakrýva oči. Už je vonku z auta, hľadá mobil. Je rozrušený, hovorí útržkovito, problémom sú aj fakty. Uteká k nemu, je to muž. Pokľakne, priloží ucho k jeho ústam, musí dýchať, nič iné si nepripúšťa. Čaká, ale necíti nič, žiadna známka života. Nie, to nemôže byť pravda, chveje sa na celom tele. Skúsi znova, musí sa riadiť inštrukciami operátora.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.