Denník N

Tri Slovenska

Z jednoduchej analýzy vyplýva, že slovenskú ekonomiku tvoria tri celky: Bratislavský a Trnavský kraj (širšia aglomerácia hlavného mesta Bratislava), Nitriansky, Žilinský a Trenčiansky kraj, a Banskobystrický kraj spolu s východným Slovenskom. Solidarita v zmysle solidarity Európskej únie a jej fondov, by sa teda mala prejavovať v podpore rozvojových investícií do Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja.

Každý kraj je svojím spôsobom bohatý, rôzne však profituje, či trpí podľa toho, ako sa vie spravovať a ako na neho dolieha kvalita správy z národnej úrovne. Z porovnania základných ukazovateľov krajov vyplýva:

  • Počet obyvateľov sa na východnom Slovensku a mierne v Bratislavskom kraji zvyšuje, na zvyšnom území skôr klesá. Medzi rokmi 1997 a 2017 sa počet obyvateľov Prešovského a Košického kraja, napriek emigrácii za prácou, zvýšil o 6% a 5%, spolu o viac ako 86 tisíc. Počet obyvateľov Bratislavy sa zvýšil o 4%, vyše 27 tisíc, počet obyvateľov Nitrianskeho, Trenčianskeho a Banskobystrického kraja sa znížil o 5% až 2%, spolu takmer o 74 tisíc. Jedným z vysvetlení je rastúci podiel rómskych komunít v Prešovskom a Košickom kraji, 14% a 16% populácie v roku 2012; silná migrácia v Banskobystrickom kraji, ktorú nekompenzuje ani početná rómska komunita tvoriaca 12% populácie (kým v ostatných krajoch sa podiel rómskej populácie pohyboval okolo 2,6%). Pomerne nízky nárast populácie v rýchlo rastúcom Bratislavskom kraji môže odzrkadľovať problém štatistík založených na hlásení k trvalému pobytu a signalizovať, že v skutočnosti je odliv pracujúcej populácie zo z ostatných krajoch ešte vyšší.
  • Počet registrovaných nezamestnaných klesal vo všetkých krajoch, najmenej v Bratislavskom a Košickom. Medzi rokom 2009 (najhorší krízový rok na trhu práce na Slovensku) a rokom 2017 klesla nezamestnanosť v bratislavskom kraji o 26%, v Prešovskom a Košickom kraji o 40% a 39%, vo zvyšných krajoch v priemere o 56%.
  • Miera nezamestnanosti sa výrazne líšila medzi východom a ostatným územím Slovenska. V roku 2017 sa miera nezamestnanosti v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji znížila na 9,7%, 9,9% a 8,7%, kým zvyšné Slovensko sa pohybovalo okolo 3,7%. Zaostávanie sa tak kumuluje do troch krajov.
  • Miera zamestnanosti sa zvýšila na celom Slovensku, na východe je však stále nízka. Medzi rokmi 2009 a 2017 stúpla miera zamestnanosti na Slovensku zo 68% na 72%, v Bratislave dosiahla až 78%. Najvýraznejšie zaostáva Košický kraj s mierou zamestnanosti 58%, Prešovský, 63% a Banskobystrický, 64%. Prekvapujúco nízka miera zamestnanosti v Košickom kraji spolu s inými indikátormi signalizuje zraniteľnosť košickej ekonomiky.
  • Bratislava je lídrom v generovaní hrubej pridanej hodnoty, za ňou sú Košice, Trnava, Žilina a Nitra. Na hrubej pridanej hodnote vytvorenej v SR v roku 2017 sa najviac podieľal Bratislavský kraj, 28%, v druhom slede boli Košický, Trnavský, Žilinský a Nitriansky kraj s 11,5% až 10,9% podielom. V treťom slede bol Trenčiansky, Prešovský a Banskobystrický kraj s 9,3% až 8,8% podielom.
  • V poľnohospodárstve je lídrom Nitra. V nitrianskom kraji sa produkuje 22% pridanej hodnoty pôdohospodárstva na Slovensku a v Banskobystrickom kraji 19%. Napriek výhodným podmienkam sa v Prešovskom, Trnavskom a Košickom kraji produkuje len po 11% pridanej hodnoty pôdohospodárstva, a vo zvyšných krajoch len od 8% do 10%.
  • V priemysle sú lídrom tri kraje: Bratislavský, Trnavský a Nitriansky. Bratislavský kraj sa na hrubej pridanej hodnote slovenského priemyslu podieľa 18%, Trnavský kraj 16% a Nitriansky kraj 15%. Druhú skupinu tvoria Košický kraj s 13% podielom, Žilinský s 11% podielom a Trenčiansky s 10% podielom. Prešovský a Banskobystrický kraj zaostávajú s 8,4% a 8,2% podielmi. Východ, s výnimkou US Steel, tak nie je silný ani v priemysle, ani v poľnohospodárstve. Navyše (ako ukážeme nižšie), ani v cestovnom ruchu.
  • Nárast HDP na osobu bol najvyšší v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Samotné HDP na osobu v Bratislave v roku 2016 dosiahlo 240% slovenského priemeru a v Trnavskom kraji 110% priemeru. Skupina troch krajov Nitra, Žilina a Trenčín dosiahla cca 86% priemeru, za ňou nasledovala nesúrodá skupina krajov Košice, 79%, Banská Bystrica, 73%, a Prešov, 61%.
  • Cestovný ruch sa sústreďuje v Bratislave, Žiline a Prešove. Podľa počtu prenocovaní sú lídrom cestovného ruchu na Slovensku tri kraje – Bratislavský, Žilinský na Prešovský s 21% až 19% podielom v roku 2017. Za nimi zaostáva Banskobystrický kraj s 11%, a Trenčiansky a Trnavský kraj, každý s 9%. Málo prenocovaní má Nitra a Košice, 7% a 5%. Ak odrátame okres Poprad, ktorý vďaka Vysokým Tatrám má 12% podiel na prenocovaniach v SR, potom PSK so 7% podielom je blízko košickému a nitrianskemu kraju.
  • Najmenej rozvinuté okresy sa koncentrovali do troch krajov. Okresy, ktoré mali za posledných 12 štvrťrokov výnimočne vysokú mieru nezamestnanosti, s ktorou sa snúbi chudoba a zaostávanie, sa nachádzajú v Prešovskom kraji (9 okresov), Košickom kraji (6 okresov) a v Banskobystrickom kraji (5 okresov).

Zdá sa, že slovenskú ekonomiku tvoria tri celky: Bratislavský a Trnavský kraj (širšia aglomerácia hlavného mesta Bratislava), Nitriansky, Žilinský a Trenčiansky kraj, a Banskobystrický kraj spolu s východným Slovenskom. Solidarita v zmysle solidarity Európskej únie a jej fondov, by sa teda mala prejavovať v podpore rozvojových investícií do Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja.

Teraz najčítanejšie

Anton Marcinčin

Poradca ministra financií od roku 2012, špecializuje sa na správu verejných financií, trh práce a rozvoj regiónov. Po absolvovaní FEL ČVUT a CERGE-EI Praha a výskumných pobytoch na Tinbergenovom inštitúte a LSE obhájil PhD. v ekonómii na Karlovej univerzite v roku 1999. Publikoval desiatky odborných článkov, prednášal na niekoľkých univerzitách a zúčastňoval sa mnohých medzinárodných výskumných aktivít. Ako ekonóm Svetovej banky pre Slovensko v rokoch 2000 až 2008 sa zúčastňoval na príprave a realizácii reštrukturalizačného programu podnikov a bánk, reforme riadenia verejných financií a správ o životnej úrovni a trhu práce. Bol podpredsedom KDH (2009-2011), poslancom NR SR (2010-2012), v rómskych záležitostiach poradcom podpredsedu vlády a ministra vnútra (2012-2015), poradcom ministra školstva (2015-2016) a splnomocnencom vlády pre najmenej rozvinuté okresy (2016-2018). Na Ministerstve financií viedol aktivity zamerané na zlepšovanie podnikateľského prostredia Doing business, rozvoj regiónov, zvyšovanie kapacít materských a základných škôl a vytvorenia siete zdravotných osvetárov pre vylúčené komunity. Ako splnomocnenec vlády vytvoril podmienky pre participatívny a komplexný prístup k správe rozvoja regiónov so špeciálnym dôrazom na 12 najchudobnejších okresov. Od roku 2007 publikuje pravidelné stĺpčeky v Hospodárskych novinách.