Na ceste za šťastím…

Každý človek bol stvorený preto, aby dosiahol šťastie. O tejto dôležitej myšlienke vydáva svedectvo John Powell, profesor antropológie a psychológie na univerzite v Chicagu. Ak sme nešťastní, potom sa niekde stala chyba a niečo v našom živote chýba. Ak očakávame šťastie od iných ľudí alebo predmetov, potom sme vopred odsúdení na neúspech. Pretože sme zodpovední za svoje šťastie a do veľkej miery závisí od našich očakávaní. Šťastie však nie je cieľom, ale vedľajším „produktom“ nášho života. Podľa filozofa Pierra Teilharda de Chardina je šťastie odmenou za to, že žijeme svoj život. Čo iného je šťastie, než skutočná zhoda medzi človekom a tým, ako žije? Pýta sa Pascale de Lomas, ktorá spolupracuje s poprednými psychologickými časopismi. Tajomstvo šťastia sa skrýva v našom srdci…

Spoznať svoju identitu

Často sa snažíme napodobňovať iných, ale naša hodnota tkvie v našej jedinečnosti (identite). Každý človek má jedinečnú kombináciu, darov, schopností, vlastností, talentov a záľub. A pre svet je nesmierne dôležité, aby každý človek dokázal svojim životom vydávať svedectvo o tejto jedinečnosti. Toto je poslaním každého človeka.

Je nesmierne dôležité, aby človek dokázal prijať seba. Toto prijatie nie je rezignáciou, ale cestou k napredovaniu. Ak spoznám kto som, potom môžem prijať život ako výzvu pre napredovanie. Ak prijmem sám seba, potom podľa Johna Powella budem šťastný (budem spokojný so sebou), dokážem sa otvoriť iným (nebudem sa báť povedať kto som), prijať iných (vnímať ich ako jedinečný dar), milovať láskou bez podmienok (keďže som si uvedomil vlastnú nedokonalosť), budem sám sebou (lebo budem vnútorne slobodný), vnímať život ako výzvu (viem kto som a kým sa môžem stať), objavím prameň radosti (ako znak vnútornej istoty), dokážem napĺňať svoje potreby (pretože poznám vlastné hranice a túžby), dokážem sa rozhodovať (viem, čo je dobré pre mňa), budem pozitívne pristupovať k životu (napredovanie je program na celý život) a dokážem sa vcítiť do iných (vnímať ich ako rovnocenných partnerov, nie ako konkurentov).

Musíme si položiť niekoľko otázok, aby sme spoznali svoju identitu, svoje túžby a dary. Skvelou koncepciou v tejto oblasti je spiritualita zdola, teda schopnosť cez svoje myšlienky, pocity, a sny, spoznať sám seba. Keď objavíme kto sme (naša identita), po čom túžime (čo nás naplní) a kam kráčame (kým sa môžeme stať). Objavíme svoj vlastný recept na šťastný život.

Ísť vlastnou cestou
To, čo nám často bráni prijať seba, je komplex menejcennosti. Porovnávame sa s inými a zabúdame na to že sme jedineční. Ak však budeme napodobňovať iných a nebudeme žiť svoj život, potom nebudeme šťastní.

Keď prijmem sám seba, potom získam reálny pohľad na to, kto som a vďaka tomu dosiahnem vnútorný pokoj a zároveň keď prijmem zodpovednosť za svoj život, potom ho prijmem ako výzvu k napredovaniu, aby som vnútorne rástol. Rásť môžem len vtedy, keď mám reálny pohľad na seba.
Je dôležité stanoviť si reálne ciele. Ak si kladieme príliš vysoké ciele, potom sa vystavíme frustrácií, pretože ich nedosiahneme a keď si dáme nízke ciele, síce ich dosiahneme, ale znížime tým svoje sebavedomie. Podľa Pascale de Lamas, potrebujeme poznať svoju vnútornú silu, rozpoznať čo dokážeme zmeniť a vyberať si také ciele, aby sme ich dosiahli a zároveň aby sme vďaka nim napredovali.

A aby sme mohli napredovať, musíme byť otvorení pre nové veci. Ak budeme verní zaužívaným postupom, síce budeme mať „istotu“, ale prestaneme rásť. Každá zmena vyvoláva obavy a strach… Keď však prekonáme strach pred „neznámym“, dokážeme rozvíjať svoju identitu, čo prehĺbi našu spokojnosť. Občas treba skončiť so starým a dôverným a otvoriť sa novým možnostiam. Čo sa nemení, to zostarne a zatuchne.

Inšpirovať sa inými

Potrebujeme sa porovnávať s inými, ale inak, než si myslíme. Je dôležité inšpirovať sa inými a vďaka tomu rozvíjať svoju identitu a plnšie prežívať svoj život. Ak však s nimi budeme súťažiť, potom sa vždy nájde niekto, kto bude mať viac, alebo bude v niečom lepší a vďaka tomu stratíme svoju identitu, chuť do života a budeme mať pocit, že sme neuspeli. Naše bohatstvo je v tom, že žijeme svoj vlastný život. Každý životný príbeh je jedinečný, preto ho nemôžeme hodnotiť podľa iného príbehu… Musíme ho hodnotiť a utvárať podľa seba…

Naším cieľom nie je dosiahnuť dokonalosť, pretože táto cesta vedie k nespokojnosti, ale dosiahnuť rast. A rásť môžeme len pomalými a postupnými krokmi, vďaka čomu sa naučíme radovať z drobných úspechov, z toho čo máme a čo sme dosiahli. Táto radosť nás bude hnať dopredu, vďaka čomu dosiahneme vyššiu výkonnosť, než keby sme sa snažili o dokonalosť. Keď raz zakúsime pocit skutočného uspokojenia, už sa bez neho nezaobídeme – a budeme chcieť neustále napredovať.

Dôležité je, aby sme robili to, čo nás baví – len vtedy dokážeme objaviť radosť zo samotnej činnosti, rozvíjať svoje schopnosti a tak dosiahnuť vnútornú spokojnosť. Najväčšiu spokojnosť dosahujú ľudia, ktorí vnímajú svoju prácu ako poslanie. Prekračovanie seba a radosť z činnosti, sú najlepšou cestou k dosahovaniu výsledkov.

Podľa štúdie Johna Powella, priemerný človek využíva svoj potenciál len z 10 % a tak väčšina jeho vnútorného bohatstva ostáva nevyužitá. Je dôležité byť otvorený novým veciam, aby sme sa dozvedeli niečo nové o sebe, objavili a rozvinuli ďalšie prvky našej identity. Cez napredovanie dokážeme rozvinúť svoje vnútorné bohatstvo (identitu), vďaka čomu prehĺbime svoj pocit spokojnosti a šťastia.

Ponoriť sa do seba

V každom z nás je priestor ticha; miesto, kde sme sami sebou; vnútorne slobodní a kde nie sme zranení. Tento priestor je chránený pred vonkajšími vplyvmi a môžeme si v ňom oddýchnuť. Preto je dôležité podľa benediktínskeho mnícha a obľúbeného duchovného autora Anselma Grüna, nájsť si čas pre seba, v tichu sa ponoriť do seba, oddýchnuť si a načerpať vnútornú silu. Kto dosiahne pokoj, bude ho šíriť a vnášať všade tam, kde bude pôsobiť. Táto schopnosť ponoriť sa do seba, má svoje čaro. Toto ticho nám vytvára priestor, aby sme získali odstup od našich problémov, vďaka čomu ich dokážeme dôkladne analyzovať a nájsť riešenie. Ticho nám vytvára priestor, aby sme si mohli klásť otázky, ktoré sa dotýkajú nášho života a tak prežívali život vo väčšej plnosti. Toto ticho nám dáva priestor, aby sme rozobrali svoje sny, rozvinuli svoje predstavy, sledovali stopy svojich myšlienok, skúmali svoje pocity a tak spoznali, aké sú naše potreby a túžby. Ticho je kľúčom k tomu, aby sme dokázali lepšie a kvalitnejšie prežívať život. A nakoniec, ticho nám dáva priestor, aby sme prehodnotili svoje ciele a upravili ich podľa svojich aktuálnych potrieb a možností.

Vedieť sa obetovať

Ak chceme mať zo života pôžitok, musíme byť schopný zriekať sa. Odriekanie je prejavom askézy, no predovšetkým túžbou po slobode. Človek, ktorý pozná svoje potreby, dokáže sa o nich slobodne rozhodovať. Dokáže ich naplniť, ale aj sa ich (dočasne) vzdať a ak je to potrebné, vie si od nich zachovať odstup. Vďaka tejto slobode, si vie vychutnávať život a mať z neho pôžitok. Byť zodpovedný za svoj život, znamená uvedomiť si svoje potreby a túžby a usilovať sa o ich naplnenie.

Zdravé rituály

Dôležitou súčasťou životného štýlu, sú zdravé rituály. Takéto rituály dávajú nášmu životu oporné body, čím vnášajú do neho poriadok a zároveň nám prinášajú vnútorný pokoj a radosť. Cítime, že máme život vo svojich rukách. Vďaka rituálom získavame istotu, ktorá je nám oporou, pri prekračovaní našich vlastných hraníc…

Radovať sa z maličkostí

Aby sme boli šťastní, potrebujeme znovuobjaviť schopnosť radovať sa z „maličkostí“. Keď niečo dosiahneme, namiesto toho, aby sme si to vychutnali, ženieme sa za ďalšími „výzvami“ a snažíme sa splniť si ďalšie svoje „želania“ a tak strácame schopnosť vychutnávať si „veci“. Ak sa naučíme vychutnávať život, budeme šťastnejší a možno zistíme, že to po čom túžime, sme už dosiahli, len sme si to nestihli uvedomiť a vychutnať…

Cit pre kontext

Často sme v pokušení hodnotiť svoj život, na základe života niekoho iného. A pri tom ten človek na našom mieste – ak by žil náš život, by nemusel dosiahnuť ani to, čo sa nám podarilo. Preto hodnotiť svoj život, na základe života niekoho iného, je dosť neférové. Dôležité je, ako hodnotíme svoj život my samy. Ak sme žili svoj život a robili, čo bolo v našich silách, potom sa nemáme za čo hanbiť…

Pozitívne myslenie

Keď usmerňujem svoj život a dávam mu podobu, ktorá mi vyhovuje a pomáha mi rásť, potom mám z neho radosť… Nech sa stane čokoľvek, záleží len od nás, či to hodnotíme ako šťastie, alebo nešťastie. Šťastní ľudia nemajú lepší život, v rovnakej miere je v ňom prítomný úspech, aj neúspech. Ale ich šťastie je podľa Davida Nivena, ktorý prednáša psychológiu na Florida Atlantic University, v ich postoji k životu. Od tohto postoja závisí, ako vnímame svet a ako hodnotíme udalosti, ktoré sa v ňom odohrávajú. A tak o šťastí, či nešťastí, rozhoduje len a len naše hodnotenie. Nie je dôležité, čo sa stalo, ale čo si o tom myslíme. Preto je dôležité myslieť pozitívne…

Iste, sú situácie, ktoré nás ochromia, kedy neunikneme smútku a bolesti. Nakoniec, majú svoje miesto v živote a je dôležité ich prežiť a mať tú skúsenosť. A siahnuť v týchto chvíľach po pozitívnom myslení, by bolo v skutočnosti tyraniou. Pozitívne myslenie je však dôležité ako základný postoj k životu, vďaka nemu dokážeme niečo „vyťažiť“, aj z nepriaznivých okolností. Každá situácia je spôsobená niečím, čo sme mohli ovplyvniť a niečím, na čo sme nemali dosah. Ľudia ktorí myslia pozitívne, vidia neúspech ako celok, príjmu síce svoju časť zodpovednosti, ale predovšetkým si z neho zoberú poučenie a ako reakciu na neúspech sa zamerajú na to, čo im prináša radosť (aby dosiahli rovnováhu a spamätali sa z neúspechu).

Neúspech je príležitosťou pre rast a pomáha nám vážiť si to, čo je pre nás dôležité. Kríza je príležitosťou pre znovuzrodenie. Tajomstvo šťastia, je v schopnosti prijať neúspech, ako dôležitý nástroj, na ceste za šťastím.

Zamerať sa na to podstatné

Úplná spokojnosť neexistuje. Znakom šťastných ľudí je skutočnosť, že sa snažia zvýšiť kvalitu svojho života, ale nie o dokonalosť. Očakávajú, že dosiahnu väčšinu svojich cieľov, ale nie všetky. A tie, ktoré dosiahnu, sa snažia aj vychutnať.

Pozitívne myslenie a optimizmus nie sú vrodené, ale získané vlastnosti. Ak po tom túžime, je podľa Pascale de Lomas v našich silách, ich prijať do svojho života a urobiť ich svojim základným postojom k životu. Vďaka nim dokážeme byť vnútorne silní, získame zdravé sebavedomie a staneme sa odolnými pred strachom… Od nášho myslenia a postoja k životu závisí, ako hodnotíme a prežijeme svoj život…

Hľadať zmysel

Každý človek potrebuje, aby jeho život a to čo ho napĺňa, malo zmysel. Najlepším spôsobom, ako byť dlhodobo šťastní, je rozvíjať svoju identitu, niekam patriť a niesť zodpovednosť za svet v ktorom žijeme.

Aby človek naplno žil, potrebuje podľa Teilharda de Chardina, byť sám sebou, musí sa ponoriť do svojho vnútra, vyjsť zo seba k druhému a zamerať sa na nekonečno. Teda uvedomiť si svoje miesto a poslanie a intenzívne sa napojiť na „prúd života“.

Ak zlepším svoje životné podmienky, budem mať pohodlnejší život. Ale skutočné šťastie dosiahnem len vtedy, keď rozviniem svoju identitu v prospech spoločnosti, vďaka čomu dokážem v plnšej miere rozvíjať svoju identitu a zároveň pocítim previazanosť s osudom sveta.

Nájsť v sebe poklad

Aby sme dosiahli šťastie, musíme uviesť do rovnováhy všetky svoje sily, v prospech troch bodov: kto som, po čom túžim a kam kráčam. Musíme si nájsť svoju vlastnú cestu životom. A aby sme to dokázali, musíme poznať odpoveď na tieto tri kľúčové otázky. Musíme objaviť poslanie, ktoré nám bolo zverené. Vydať svedectvo o bohatstve, ktoré sa skrýva v našej identite. A naplniť svoje túžby. Poslaním človeka je rozvíjať svoju identitu.

Kľúčom k spokojnosti je hľadanie rovnováhy medzi prácou a odpočinkom, medzi prijímaním a dávaním. Vďaka rovnováhe si zachováme zdravie; dostatok sily na to, aby sme úspešne zvládli svoje pracovné a osobné projekty a tiež chuť do života.

Vnútorná rovnováha
Najdôležitejšia je však podľa Johna Powella vnútorná rovnováha. Z pohľadu antropológie je človek jednotou duše a tela, skrze ducha. Tieto tri zložky sú navzájom prepojené. A problém v jednej rovine sa prenáša aj do ostatných. Preto je dôležité venovať pozornosť a starostlivosť všetkým trom rovinám. Vo svojom tele sa cítim šťastný, ak som s ním v súlade, ak moja duša prebýva v tele, ak mám rád svoje telo a v ňom seba samého. Nemôžem žiť duchovným životom, ak nedokážem prijať a do neho začleniť aj svoje telo. Starostlivosť o dušu a telo, ktorej súčasťou musí byť aj oddych, cvičenie (rast) a zdravá výživa (polievka pre dušu), je nevyhnutná pre plnosť života a dosiahnutie šťastia.

Byť vďačný

Ak chceme dosiahnuť šťastie, potom musíme objaviť schopnosť byť vďačný. Byť za niečo vďačný, neznamená rezignovať na túžbu niečo dosiahnuť, či vlastniť niečo „viac“. Je to schopnosť objaviť a doceniť to, čo už máme. Vedieť si to vychutnať… Bez tejto schopnosti sa budeme neustále hnať za túžbami a výzvami, ktoré nás nenaplnia. Okrem toho, vďačnosť nás učí pokore…

Kto nepociťuje bohatstvo vo svojej duši, ten sa podľa Anselma Grüna márne za ním náhli po svete vlastníctva a úspechu. Nikdy nebude dosť vlastniť, nikdy si ho nebudú dosť vážiť a nikdy nebude mať taký úspech, aby bol konečne šťastný. Keď človek príjme seba a rozvinie svoju identitu, potom dosiahne šťastie, ktoré mu nikto nedokáže zobrať.

Mnohí ľudia si myslia, že ich nešťastie je v nesplnených želaniach. Je dôležité snívať a svoje sny uskutočňovať, spoznávať a napĺňať svoje túžby a tiež plniť svoje želania. Ale to nie je podstata šťastia. Ak by sme ostali len na tejto rovine, potom sa staneme otrokom svojich túžob a prianí. Šťastie sa rodí v srdci. Ak túžby a priania nie sú súčasťou našej snahy rozvíjať svoju identitu a žiť svoj život, neurobia nás šťastnými.

Nezamieňať si prostriedky s cieľom

Neexistuje priama súvislosť medzi bohatstvom a šťastím. Pri skúmaní prameňov som okrem iného analyzoval knihu Davida Nivena, ktorá porovnáva výsledky tisícok štúdií ktoré sa uskutočnili vo svete na tému šťastie a podľa nej peniaze ako také, nehrajú žiadnu úlohu. Môžu byť prostriedkom, ale nie sú cieľom. Všetci poznáme príbehy ľudí, ktorí namiesto toho, aby si dokázali vychutnať bohatstvo, prepadli žiadostivosti…

Často nie sme spokojní so svojim životom, ale zároveň nemáme odvahu niečo zmeniť. Nemôžeme čakať, že sa okolnosti zmenia samé od seba. Ak sme nespokojní, je to impulz k tomu, aby sme nabrali odvahu a niečo zmenili. Život spoznáme len vtedy, keď budeme ochotní kedykoľvek sa vydať na cestu…

Šťastie je odmena
Aby sme dosiahli rovnováhu, musíme v neposlednej rade prijať seba. Človek ktorý nedokáže prijať seba, je vnútorne rozpoltený, chýba mu pokora a vďačnosť, nie je spokojný so svojim životom a z dôvodu frustrácie posudzuje iných a viac sa zaoberá životom iných, než aby žil svoj vlastný život. A tak sa uzatvára do kruhu nespokojnosti, hnevu, agresie a depresie. Do ľudského srdca bola vložená túžba konať dobro, ktorá spolu s túžbou po láske, dáva najväčšie naplnenie a tým aj pocit spokojnosti a šťastia. Zákon rovnováhy od nás požaduje, aby sme rozvíjali všetky roviny svojho života a nezanedbávali svoje potreby. Šťastie je odmenou za plnosť života a ochotu kráčať svojou vlastnou cestou…

Trpezlivosť šťastie prináša

Žijeme v dobe, kedy chceme mať všetko a hneď. Schopnosť čakať však rozširuje naše srdce, vytvára v nás iskrivé napätie a vďaka nemu rastie naša vnútorná sila. Čakanie nás podľa Anselma Grüna vnútorne oslobodzuje a obdarúva nás pocitom, že náš život, nie je všedný. A pomáha nám spoznať, že to skutočne vzácne, dostaneme ako dar… V našich túžbach sa skrýva sila, ktorá nám môže pomôcť uskutočniť aj nemožné. Túžba nám otvára horizonty. A nemizne ani pred odstrašujúcimi skutočnosťami života. Privádza nás na stopu nádeje. Len keď dosiahneme vnútornú slobodu, tak nebudeme spútaní svojimi túžbami, ale dokážeme ich naplniť a vychutnať… Je dôležité učiť sa pozornosti. Byť pozorný, znamená byť prítomný v každom okamihu. A sústrediť sa na to, čo robím a prežívam. Iste, nedokážem vedome precítiť každý okamih, ale schopnosť sústrediť sa, nám pomáha vychutnať si život. Ak sa sústredím na to, čo práve napĺňa môj život, ak sa oddám životu a prekvapeniam, ktoré na mňa čakajú, potom sa otvorím pre šťastie.

Túžba vs vášeň

Človek, ktorý potláča svoju túžbu, nahrádza ju vášňou. Vášeň je prejavom potlačenej a nepriznanej túžby. Ak naplníme svoju túžbu, pocítime spokojnosť, ale vášeň nedokážeme naplniť. A snaha naplniť ju, ochromí náš život. Je dôležité hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch. Ak ich dokážeme zapojiť do svojho života, potom ich usmerníme a uvoľníme vnútorné napätie. Ak ich však budeme potláčať, aj tak sa dostanú na povrch, ale potom už ťažko dokážeme získať nad nimi kontrolu. Strach má svoje miesto v našom živote. Je dôležité skúmať svoj strach. Ak spoznám jeho podstatu, potom si pripustím jeho existenciu, získam nad ním moc a pocítim vnútornú slobodu a pokoj. Každé zranenie ktoré sme utŕžili, je príležitosťou spoznať pravdu o sebe. Ak sa ponoríme do seba, objavíme pravdu o sebe a dokážeme uzdraviť naše zranenia. Zranenie je prameňom geniality, pretože poukazuje na naše slabé miesta, na ktorých ešte treba popracovať. Len prijatá a oplakávaná rana, môže byť uzdravená. Kým slzy smútku liečia, tak slzy ľútosti len prehlbujú utrpenie.

Otvoriť sa pre iných
Ak nebudeme žiť svoj život a začneme sa porovnávať s inými, potom do nášho sveta vtrhne závisť, žiarlivosť, hnev a večná nespokojnosť. A nedôvera spolu so súperením, nás privedú k strachu a uzavrieme sa pred inými. Veselosť vzniká na základe dôvery, je prejavom toho, že sme dokázali prijať seba, je svedectvom o tom, že sme dokázali pozrieť pravde do očí a stáva sa prameňom nádeje. Túžime po istote, ale tú nenájdeme v tomto svete, ale len v schopnosti dôverovať sebe a tomu, ktorý nás sem poslal. Istotu nájdeme vtedy, ak dokážeme žiť svoj život… Prežívajme každý deň ako sviatok, urobme si na všetko čas, aby sme to mohli naplno prežiť a vychutnať. Človek nebol stvorený pre samotu. Aby dosiahol šťastie, musí sa otvoriť iným. Láska a zdieľanie patria medzi základné ľudské potreby, hneď po tých fyziologických (potrava) a životných (bezpečie). Milujúci človek sa snaží naplniť potreby tých, ktorých miluje. A dobro druhého, je pre neho dôležitejšie, než svoje vlastné. Ak však nie som schopný milovať seba, potom nie som schopný milovať, ani druhého človeka.

Dotknúť sa srdca
Aby sme mohli milovať a otvoriť svoje srdce pre druhého človeka, musíme sa najprv dotknúť svojho srdca. To, ako zachádzame so sebou, poznačí aj naše vzťahy. Byť k sebe milosrdný, znamená podľa Pascale de Lomas byť k sebe nežný, starať sa o seba a svoje potreby, hľadať rovnováhu, mať pochopenie pre svoju slabosť a hriešnosť. Keď prijmem svoju hriešnosť, nedokáže ma spútať ani vlastná minulosť. Prijať sám seba, je veľká milosť. No zabudnúť na seba, to je skutočné umenie celkom sa oddať. Je to umenie vychutnávať život. Dokážem na seba zabudnúť, len keď som schopný sa odovzdať. A schopnosť odovzdať seba nás oslobodzuje od nášho ega, ktoré často skresľuje naše šťastie (keď zameriava našu pozornosť len na seba). Zabudnúť na seba je najväčšia milosť, je to kráľovská cesta k šťastiu.

Láska bez podmienok
Láska bez podmienok, si nekladie podmienky. Učí lásku dávať a prijímať a to bez ohľadu na zásluhy, pretože je darom, daným z lásky. Je najčistejším a najúprimnejším zo všetkých darov. Len láska bez podmienok dokáže oceniť, kým sme vo svojom srdci. Úprimná láska lieči tých, ktorí ju dávajú a zároveň aj tých, ktorí ju prijímajú. Je prameňom ľudskej zrelosti. Ak darujem sám seba ako dar lásky, potom získam podľa Johna Powella hlboký a trvalý pocit uspokojenia a naplnenia. Budem cítiť, že som dobre naložil zo svojím životom – že žijem svoj život, že ho utváram k väčšej plnosti a že je v mojich rukách (a o tento „pocit“, ma nedokážu pripraviť žiadne okolnosti). Láska nám dáva skutočnú nádej, že prežijeme šťastný život. Najväčším šťastím, je milovať a byť niekým milovaný úprimnou láskou…

Návod na šťastie sa skrýva v našej identite. Potrebujeme spoznať kto sme, po čom túžime a kam kráčame. Potrebujeme niekam patriť, objaviť v sebe prameň vnútornej sily a niekoho úprimne milovať. Keď prijmeme život, ako výzvu na rozvoj a uskutočnenie svojej identity, potom dosiahneme spokojnosť. A ako odmenu za to že žijeme svoj život, dosiahneme šťastie. Tajomstvo šťastia je v tom, že všetko čo život prináša, je obohacujúce a cenné…

Tomáš Hupka

Pred niekoľkými rokmi bol tento text publikovaný na blogu .týždňa. Neskôr ho redakcia vykrátila a uverejnila v .týždni. Ja som sa rozhodol znovu sprístupniť pôvodnú rozšírenú verziu…

Zdroj fotografie:

www.thoughtcatalog.com