Denník N

Študovať na materskej?

Občasne som sa stretávala s touto otázkou a odpoveď bola obvykle: „Nemožné!!!“
Na Slovensku stále nie sme ochotní akceptovať fakt, že áno ženy to môžu mať všetko!

Samozrejme názory samotných žien sú rôzne. Niektoré si nevedia predstaviť pracovať alebo študovať popri materskej či rodičovskej dovolenke a iné sa idú zblázniť pre sociálnu izoláciu. Ďalšie majú uplakané bábätko, ktoré bez nich ani sekundu nevydrží . Nuž na to všetko sa dá povedať, že skutočne každý sme iní a chceme niečo iné a mali by sme (sa) to zrejme akceptovať .

Podľa mňa sa žena musí sama rozhodnúť, čo v živote chce a naozaj je to také jednoduché dámy. V živote môžete mať, čo chcete len si o to treba možno niekedy vedieť zabojovať – niekedy stačí povedať a postaviť sa za svoj názor. Dospelá žena by mala odhodiť nesmelosť, strach a veriť sama sebe. Keď už viete, čo chcete, a že to teda asi nebude tie tri roky na materskej tak sa môžete začať zamýšľať čo by ste chceli teda robiť.

Niektoré z nás by radi študovali, tak ako napríklad ostatní, ktorí práve nie sú na materskej. Na Slovensku je situácia v tomto ohľade veľmi špecifická. Prezentujeme sa ako „sociálny štát“ a prevažné % obyvateľov sa radí k  rímskokatolíckemu vierovyznaniu. Tvárime sa, že chceme podporiť mladé rodiny, tak ako je možné že piliere pre študujúce matky v našom vysokom školstve akosi chýbajú!? Systém buduje skôr obštrukcie pre dokončenie štúdia už študujúcich matiek.

Internát s ubytovaním pre matky s deťmi by bol napríklad dobrým začiatkom. Taktiež materské centrum priamo na univerzite kde by ste mohli dieťa nechať keď idete na prednášku a ktoré by radi využívali aj miestne zamestnankyne a vedecké pracovníčky, docentky a profesorky. Len tak mimochodom, tieto zamestnankyne si často nemôžu dovoliť odísť na materskú dovolenku v trvaní troch rokov, lebo sú viazané grantovými projektmi.

Študentky na doktorandskom štúdiu to nemajú o nič lepšie. Keď chcú prerušiť štúdium z dôvodu tehotenstva – resp. materskej dovolenky, majú nárok tak urobiť až na 3 roky, avšak musí s tým súhlasiť a podpísať im to ich školiteľ a aj vedúci katedry. Tu je priestor, na to že títo ľudia presviedčajú danú osobu na také dlhé prerušenia štúdia aké chcú oni. Takéto správanie nie je podľa mňa fér a to, na ako dlho chce žena prerušiť štúdium a venovať sa materským povinnostiam by malo byť len v jej rukách. Som určite za, aby mala študentka iba oznamovaciu povinnosť, ale takisto by tam nemal byť ten priestor pre jej nadriadených dokument nepodpísať.

Čo sa týka študentov denného štúdia bakalárskych a magisterských odborov, môžu z dôvodu materskej dovolenky prerušiť na tri roky a ich žiadosť schvaľuje dekan. Takže možnosť prerušenia štúdia je, avšak podpora pri návrate týchto matiek na štúdium nie je veľká. Hlavne pokiaľ musia študentky dochádzať na internát a nepochádzajú s okolia mesta v ktorom navštevujú VŠ. Tým pádom by so svojím dieťaťom nemohli byť celý týždeň, čo naozaj v prípade dojčenia nie je vôbec ideálne.

Ja osobne som počas svojho doktorandského štúdia mala prerušené štúdium 10 mesiacov a následne som sa vrátila späť na pracovisko. Mala som šťastie na to, že kolegovia rozumeli mojej neprítomnosti na pracovisku, keď som musela byť často s chorou dcérou doma. Doktorandky si nemôžu dať vypísať OČRku, lebo sú nie zamestnankyne, ale len študentky. Pre častú chorobnosť nemohla chodiť moja dcérka ani do jaslí, lebo jej dochádzka nemala zmysel, keďže po troch dňoch vždy ochorela. Na margo tohto by som chcela poznamenať, že mesačná platba za jasle predstavovala skoro celé moje doktorandské štipendium. Môžeme sa poďakovať štátu, že vďaka príspevku na opatrovanie dieťaťa som bola odbremenená aspoň o približne polovicu tejto sumy.  Avšak toto bolo za cenu neuveriteľnej byrokracie, keď od Vás vyžadujú okrem iného aj potvrdenie faktúry za jasle doniesť každý mesiac osobne na úrad sociálnych vecí a rodiny.

Ďalšie možnosti pre mňa boli mať opatrovateľku, prípadne využiť rodinu. Nie raz si moja mama musela zobrať dovolenku, aby ju mohla postrážiť, aby som sa ja mohla venovať svojím povinnostiam v škole, ktoré si vyžadovali moju prítomnosť. Mnohé činnosti sa však dajú robiť aj z domu, a tiež môžem byť rada, že pokiaľ som pracovala z domu nebol na mňa vyvíjaný veľký nátlak, aby som bola prítomná na katedre, ak som mala svoje výsledky. Myslím si, že doktorandské štúdium je práve o istej voľnosti a aj kolegovia často pracujú cez vzdialenú plochu z internátu, alebo z domu. Samozrejme nie všetky pracoviská to akceptujú a o to ťažšie je to tam , kde je prítomnosť nutná napríklad v laboratóriu a je spojená s prácou s nebezpečnými chemikáliami. Toto môže byť naozaj pádny dôvod na dlhodobé prerušenie štúdia, lebo pre tehotnú a dojčiacu ženu, také prostredie nie je práve vhodné. Je to na rozmyslenie každej z nás. Viem si predstaviť , že počas tehotenstva sa a následnom najcitlivejšom období by školiteľ, resp. vedúci pracoviska mal prihliadnuť, že musí takejto žene umožniť prácu, ktorá neohrozuje jej zdravie a zdravie dieťaťa. Je to bežné pre zamestnankyne, malo by to platiť aj pre študentky. Možností je veľa, napríklad odklad predmetov, ktoré si vyžadujú takúto prácu napríklad o rok, kedy by tieto študentky mohli daný predmet absolvovať bez akýchkoľvek sankcií.

Taktiež by som rada povedala, že dieťa som si niekedy nosila aj v kočíku do kancelárie a kým spalo, som pracovala. Často krát som tam aj dojčila. Celkovo som dojčila až do 3,5 roka a následne sa dieťa prestalo dojčiť samé od seba až s nástupom do škôlky. Tým, že som nastúpila späť do školy po 10 mesiacoch a dcéra navštevovala nejaký čas aj jasle, prípadne sa o ňu starala opatrovateľka alebo niekto z rodiny, sa nejako dojčenie neobmedzilo a nemala som s tým žiadny problém. Dcérka nikdy nemala problém začleniť sa do kolektívu a aj do škôlky sa vždy tešila a nikdy neplakala keď sme sa lúčili. Určite aj vďaka tomu sa všetko dalo skĺbiť.  Napriek tomu, že som mala minimum kolegýň  a prevažnú väčšinu mužov na pracovisku, ktorý nemusia mať predstavu, čo materstvo obnáša, sa všetko dalo zvládnuť. Samozrejme nebolo to jednoduché. V živote mnohokrát zlyháme, urobíme chybu, treba sa toho báť menej. Tak keby to bolo akútne nezvládnuteľné, vždy som mohla štúdium zanechať a venovať sa len materským povinnostiam. Povedala by som si, že aspoň som to skúsila. Veľa krát to bolo náročné a neviem povedať, či by som sa pre to rozhodla znovu, ale pred mesiacom som absolvovala svoju promóciu a  dúfam, že by to mohlo byť nádejou aj pre ďalšie ženy, ktoré sa nenechajú odradiť ostatnými, ktorí im povedia, že sa to nedá. Poznám aj ďalšie kolegyne doktorandky, ktoré v nejakom štádiu štúdia otehotneli a ich „problémy“ pri štúdiu s tým spojené. Ako ľudia by sme mali matky s deťmi jednoducho akceptovať, to je to najdôležitejšie, čo môžeme pre spoločnosť urobiť. Očakávala by som, že na vysokoškolských inštitúciách sa budú pohybovať inteligentní ľudia, ktorí nesúdia iných na základe svojich predstáv o živote, avšak niektoré kolegyne sa stretli s iným prístupom.

Veľkou výhodou pre tie dámy, ktoré nemajú podporu rodiny by bolo spojiť sa. Mali ste aj vy podobnú skúsenosť počas štúdia? Napíšte mi a zdieľajme svoje skúsenosti. Pomôžme si :)

 

 

Teraz najčítanejšie