Keď forma je rovnako dôležitá ako obsah

Slovenskí učitelia a učiteľky v medzinárodných prieskumoch uvádzajú, že silnou stránkou ich učiteľského majstrovstva je oblasť realizácie výučby, vrátane využívania rôznych metód a foriem výučby. Avšak, tieto prieskumy, ako aj vlastný reprezentatívny prieskum To dá rozum poukazuje na to, že v našich školách prevláda výklad učiva a diktovanie poznámok, čiastočne sa pozornosť venuje rozhovoru o téme. Vyučujúci si uvedomujú, že pre efektívne učenie sa žiakov a žiačok je dôležité, aby sa učili proaktívne. V reálnej pedagogickej praxi sa viac prikláňajú k metódam, ktoré sú založené na ich aktivite a žiaci a žiačky sú pasívnymi prijímateľmi informácií.

Prečo sú znalosti o vyučovacích metódach dôležité?

Metódy výučby sú, zjednodušene povedané, cesty, ako sa dopracovať k stanoveným cieľom. Existuje mnoho metód, ktoré vyučujúci v rôznej miere aplikujú do výučby a podporujú vlastné učenie sa žiakov a žiačok. Čím viac metód poznajú a súčasne vedia, ako rôzne môžu pôsobiť na žiakov, aktivizovať ich učenie sa, približovať a sprehľadňovať nové témy, tým je väčšia pravdepodobnosť, že nájdu optimálny spôsob na to, aby sa žiaci a žiačky čo najviac naučili. Súčasne rôznorodosť metód na hodinách pôsobí aj pre učiacich sa motivujúco, pretože do výučby sa vnáša prvok novosti, zmeny a aktivity. Ak žiaci a žiačky nevedia predpokladať, aká bude štruktúra hodiny (pri klasickom modeli výučby presne vedia pomenovať, že najskôr sa zapisuje do triednej knihy, potom sa skúša či opakuje učivo z predchádzajúcej hodiny, následne sa vysvetlí nové učivo a/alebo nadiktujú poznámky a v závere sa precvičuje nové učivo) a vyučujúci mení metódy výučby, aktivizuje sa prirodzená zvedavosť. Učenie sa je sprevádzané pozitívnymi emóciami a v konečnom dôsledku je efektívnejšie, nadobudnuté vedomosti a zručnosti sú trvácnejšie (1). Samozrejme, každá skupina žiakov a žiačok si vyžaduje iný prístup. Kým jednej viac vyhovuje pevná štruktúra hodín založená na malých krokoch, využívaniu predchádzajúcich vedomostí na vytváranie nových, iná trieda potrebuje učenie sa založené na vlastnom objavovaní, experimentovaní, ďalšia skupina vyžaduje diskusiu o téme (2). Tradičné vyučovanie a konštruktivistické prístupy k výučbe nie je možné chápať ako konkurenčné. Oba prístupy sú dôležité a majú byť súčasťou učiteľského profesionálneho repertoáru. Výber je ovplyvnený rešpektovaním potrieb žiakov a žiačok, nárokmi kurikula a kompatibilitou s tým, čo sa učí a čo sa skúša a hodnotí. (3)

Medzinárodné výskumy o vyučovacích metódach

Dva medzinárodné výskumy (TALIS, ITEL) ukazujú, že slovenskí učitelia a učiteľky si uvedomujú význam konštruktivistického prístupu k vyučovaniu, teda prenášanie aktivity na učiacich sa. Súčasne však výsledky naznačujú, že vyučujúci v pedagogickej praxi preferujú tzv. tradičné prístupy: vysvetľujú učivo a následne ho precvičujú demonštrovaním postupu. Výskum TALIS (2) poukázal na rozdielnosť pripisovania významu poznania rozsiahleho spektra metód a foriem výučby s ohľadom na typ školy. Učitelia a učiteľky základných škôl považujú za najdôležitejší aspekt ich sebahodnotenia preukázať vedomosti a znalosti o vyučovacích metódach. Respondenti a respondentky pôsobiaci na osemročných gymnáziách túto položku považujú až za piatu najdôležitejšiu spomedzi desiatich kritérií sebahodnotenia. Pilotná štúdia ITEL (4) zameraná na oblasť pedagogických znalostí vyučujúcich však odhalila, že tí učitelia a učiteľky (vrátane vysokoškolských), ktorí sa zapojili do výskumu, majú nízke vedomosti o vyučovacom procese (približne len 9% vyučujúcich sekundárneho vzdelávania a 24% didaktikov a didaktičiek z vysokých škôl zvládlo test z tejto oblasti aspoň na 60%) (4). Súčasne si uvedomujú svoje nedostatky: výsledky TALISu naznačujú záujem a pociťovanú potrebu ďalšieho vzdelávania nielen v odborných znalostiach z predmetov, ale aj v oblasti metód a foriem výučby.

Ako to vidia učitelia a učiteľky rôznych typov škôl?

V rámci kvantitatívneho reprezentatívneho prieskumu projektu To dá rozum (5) sme sa zaujímali o to, aké metódy učitelia a učiteľky v jednotlivých typoch škôl využívajú v rámci ich výučby. Poznatky z terénu naznačovali, že v edukačnej praxi stále prevažujú tzv. tradičné metódy výučby, akými sú výklad, rozhovor o téme (avšak, ako ukazuje aj výskum v historicky blízkej Českej republike autorov Švaříčka a Šedovej (7), je to skôr jednosmerná komunikácia od učiteľa, či učiteľky k deťom bez udržiavania štandardnej schémy rozhovoru) a práca s knihou.

Kvalitatívna časť reprezentatívneho prieskumu To dá rozum (6) naznačovala rozdiely medzi jednotlivými stupňami vzdelávania, čo sa potvrdilo najmä vo vzťahu k materským školám, v ktorých prevládajú inovatívne metódy. Jedným z dôvodov sú špecifiká predškolského veku. Ďalšou príčinou môže byť aj vplyv inovovaného štátneho kurikula pre predprimárne vzdelávanie a viaceré školenia aj publikácie pre učiteľky materských škôl v oblasti bádateľsky orientovanej výučby.

Aplikácia rôznych metód sa tiež líši v závislosti od lokality a ešte viac od zloženia žiakov školy. Učiteľka základnej školy z východného Slovenska využívanie inovatívnych metód komentovala nasledovne: „Na jednej strane naše deti majú radi nové, netradičné metódy, tešia sa najmä na hravé formy a metódy, ale na druhej strane majú problém s chápaním významu slov a pojmov. Vždy na začiatku, aj pri experimentovaní je nutné venovať čas vysvetleniu významu všetkých slov. (…) Najviac sa tešia, keď im vyjde predpoklad. Ak nevyjde, sú sklamaní. (…) Žiakom však chýba slovná zásoba na napísanie vyhodnotenia a sumarizácie. Je to iba na mne dať tie naivné nárečovo povedané závery do zrozumiteľnej podoby.“

Prekážkou, ktorú učitelia a učiteľky pri aplikácii inovačných metód vnímajú ako významnú, je časový faktor. Čas je rozhodujúci jednak v súvislosti s ich prípravou na vyučovanie. Hľadanie nových ciest sprístupňovania učiva je časovo náročnejšie ako práca tradičnými metódami, najmä kvôli premysleniu organizácie výučby, príprave pomôcok, a pod. Čas je však limitujúcim faktorom aj počas výučby: 45 minútové hodiny sú najmä na 2. stupni škôl a na stredných školách prekážkou na prácu na väčších, komplexnejších úlohách.

Ako vidia využívanie metód žiaci a žiačky stredných škôl?

Dotazník projektu To dá rozum, realizovaný medzi žiakmi a žiačkami stredných škôl tiež potvrdil dominanciu tradičných metód. Poukázal však aj na veľmi závažnú skutočnosť – takmer 75% žiakov a žiačok, ktorí sa zapojili do prieskumu, označilo ako jednu z najčastejších metód diktovanie poznámok a to v čase, kedy informácie môžeme vyhľadávať takmer okamžite. Spolu s výkladom učiva, ktorý je označený ako najčastejšia metóda, sa potvrdzuje, že charakter výučby sa zásadne za uplynulé desaťročia významne nezmenil, a to aj napriek tomu, ako sa mení svet okolo nás.

Pozitívnym zistením zo žiackych dotazníkov však je, že takmer 25% respondentov označilo, ako často aplikovanú metódu, zaraďovanie projektov do výučby. Tento trend naznačovali aj rozhovory s vyučujúcimi stredných odborných škôl, kde sa tento typ práce objavuje aj ako prostriedok hodnotenia na internej maturitnej skúške.

Žiacke dotazníky však odhalili aj iné zistenie, relevantné najmä pre učiteľov a učiteľky stredných škôl. Analýza rôznych skupín respondentov potvrdzuje význam premysleného striedania a inovovania metód, ktoré sa v školách využívajú. Na základe detailnejšej analýzy dát z dotazníkového prieskumu medzi stredoškolskými žiakmi a žiačkami realizovanej M. Kanovským pre projekt To dá rozum sme zistili, že tí stredoškoláci a stredoškoláčky, ktorí v dotazníku označovali, že by svoju strednú školu odporúčali ostatným pre štúdium, častejšie uvádzali, že sa v ich školách využívajú inovačné metódy výučby (projekty, experimentovanie, riešenie problémových úloh a pod.) a všeobecne prejavovali väčšiu spokojnosť s výučbou. Toto zistenie potvrdzuje, že žiaci a žiačky intenzívne vnímajú to, akým spôsobom sa v školách vyučuje. A to je silný argument preto, aby sme prehodnocovali metódy, aké na školách pri výučbe využívame, pretože nielen obsah je dôležitý, ale aj spôsob, akým poznanie sprostredkujeme.

Petra Fridrichová

Analytička projektu To dá rozum

Článok je skrátenou verziou kapitoly Metódy a formy výučby v MŠ, ZŠ a SŠ vrátane špeciálnych Analýze zistení o stave školstva na Slovensku, dostupnej na: https://analyza.todarozum.sk/docs/449891001dk1a/

Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.

Zdroje

(1) Scheerens, J. (1994). The school-level context of instructional effectiveness: accomparison between school effectiveness and restructuring models, Tijdschrift voor Onderwijsresearch, 19(1), 26-38.

(2) Koršňáková, P., Kováčová, J. Prax učiteľov slovenských škôl na nižšom sekundárnom stupni z pohľadu medzinárodného výskumu OECD TALIS 2008. Národná správa. NUCEM, 2008.

(3) Tomengová, A. Profesionálny rozvoj učiteľa v kontexte výsledkov výskumu TALIS. In Pedagogické rozhľady, ročník 20, č. 4/2011. Bratislava : MPC, 2011. s. 8-11.

(4)Tomengová, A. et al 2017. Pedagogické znalosti a profesionalita učiteľa. Banská Bystrica : Belianum.

(5) To dá rozum (nepublikovaná správa). Výstupy z reprezentatívneho prieskumu na materských, základných a stredných školách (vrátane špeciálnych škôl), realizovaného v rámci výskumu problémov slovenského školstva v roku 2018.

(6) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).

(7) Šeďová, K., Švaříček, R., Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Praha, Portál.

Zber dát

Dotazník, z ktorého sú použité dáta, bol vytvorený na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až septembri 2017 s rôznymi aktérmi v školstve (žiakmi, učiteľmi, riaditeľmi, asistentmi učiteľa, predstaviteľmi verejnej správy, atď.). Zber kvantitatívnych dát prostredníctvom dotazníkov prebehol v máji až júni 2018. Dotazníkového prieskumu v regionálnom školstve sa zúčastnilo celkovo 687 škôl (194 MŠ; 35 špeciálnych MŠ; 214 ZŠ; 97 špeciálnych ZŠ; 107 SŠ; 40 špeciálnych SŠ) a celkovo 5469 respondentov z týchto škôl (3657 učiteľov; 619 riaditeľov; 391 asistentov učiteľa; 332 výchovných poradcov; 275 majstrov odbornej výchovy a 195 odborných zamestnancov). Pri tomto prieskume išlo o reprezentatívnu vzorku škôl, ktoré boli vyberané kvótnym náhodným výberom s ohľadom na kraj a zriaďovateľa. Celková návratnosť dotazníka bola až 52,28 %. Dotazníkového prieskumu medzi žiakmi stredných škôl sa zúčastnilo 2827 stredoškolákov z celého Slovenska, ktorí sa zapojili dobrovoľne do online prieskumu. Svojím rozsahom a reprezentatívnosťou ide o skutočne jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.