Denník N

Plagiátorstvo na Slovensku

V poslednej dobe to v našich médiách vrie. Hlavným aktérom je predseda SNS Andrej Danko, ktorý úplne zjavne opisoval, alebo nechal niekoho iného opisovať svoju prácu na titul JUDr. na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Určite je to odsúdeniahodné, a ešte viac preto, lebo sa jedná o druhého najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku, ktorý by nám mal ísť v morálke príkladom. V tomto virvare sa však zabúda na to dôležitejšie, a to je celý systém plagiátorstva, ktorý je na Slovensku rozšírený.

Málokto si to uvedomuje, ale začína sa to už na základných a potom stredných školách. Veď tam je odpisovanie v triede tak rozšírené, že sa to pomaly pokladá za súčasť vyučovacieho procesu. Pôsobil som jeden rok na univerzite v Nórsku. Všetky skúšky tam boli iba písomné. Keď som medzi rečou spomenul odpisovanie, nevedeli, o čom hovorím. Tam, ale aj v iných krajinách západnej Európy tento jav v školách jednoducho nepoznajú. Keď hovorím o základných školách, vlastne by sme mali začať ešte skôr, v rodinách. Na odpisovanie totiž vždy treba dvoch. Toho, čo opisuje, ale aj toho, čo dáva odpisovať. U nás však je v škole blbec ten, čo neodpisuje. A ak by niekto nechcel nechať od seba odpisovať, bude automaticky vylúčený z kolektívu. Je jasné, že zlikvidovať tento systém by bolo nesmierne obtiažne a dlhotrvajúce. Niečo by sa s tým ale malo robiť. Ministerstvo školstva má 17 priamoriadených organizácií, kde pracuje 950 zamestnancov. Čo takto trochu ich zamestnať aj s podobnými problémami?

Poďme ale ďalej, na vysoké školy a univerzity. Nemôžem si pomôcť, ale celá Dankova aféra je zo strany UMB farizejská. Každý adept na získanie titulu má totiž svojho školiteľa a jedného alebo viacerých oponentov. Títo samozrejme musia pri obhajobe predložiť písomné posudky a práca sa potom pred komisiou obhajuje. Otázka je teda veľmi jednoduchá. To si nikto z týchto ľudí, odborníkov v danej oblasti nevšimol, že sú v práci odpísané celé časti učebníc? Ak nie, potom tam títo ľudia, milá univerzita, nemajú čo robiť. Je samozrejme tiež možné, že to veľmi dobre vedeli, ale a vyšší popud prácu aj tak odsúhlasili.

Problém s udeľovaním pochybných titulov je však oveľa širší, ako len Dankov doktorát. Je predsa takmer všeobecne známe, že na Slovensku je získavanie titulov oveľa ľahšie, ako v okolitých krajinách. Moji českí kolegovia mi často pripomínajú, že na Slovensku prišli k titulu celé české zástupy. Takisto je veľa Nemcov, ktorí získali tituly na Slovensku, dokonca v nemčine, a zrejme by sa dalo pokračovať.

Tiež by sa dalo diskutovať napr. o množstve webových stránok, ktoré ponúkajú „pomoc“ pri písaní diplomoviek a iných záverečných správ. Sú tieto vôbec legálne? Veď každý kandidát musí vo svojej práci podpísať, že ju vypracoval sám.

Ministerstvo školstva začína reagovať, ale mne sa zdá, že z opačného konca. Navrhuje preskúmavanie plagiátorstva už udelených titulov. Toto je však len krok B. Krok A je predsa zabráneniť tieto falošné tituly udeľovať. Napríklad čo takto preskúmavať predložené práce z pohľadu plagiátorstva ešte pred ich obhajobou? A tiež čo takto prinútiť univerzity k priznaniu prešlapov z minulosti? Tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo, je nesmierne kontraproduktívne! A netýka sa to len Univerzity Mateja Bela.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Haviar

Pôvodne vedecký pracovník, dnes aktívny v medzinárodnom športe.