Denník N

Ako účinne pomáhať ženám zažívajúcim násilie?

Medzinárodný deň pre odstránenie násilia páchaného na ženách si každoročne pripomíname 25. novembra. Od 25.11. sa na celom svete realizujú najrôznejšie osvetové a vzdelávacie podujatia počas kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. Táto kampaň sa končí 10. decembra, na Medzinárodný deň ľudských práv. Pri príležitosti kampane proti rodovo podmienému násiliu na Slovensku som oslovila analytičky Inštitútu pre výskum práce a rodiny pôsobiace v Koordinačno-metodickom centre pre prevenciu násilia na ženách.

Medzinárodný deň pre odstránenie násilia páchaného na ženách je pamätným dňom, ktorý vyhlásila Organizácia Spojených národov v roku 1999 na počesť zavraždených politických aktivistiek, sestier Mirabalových z Dominikánskej republiky. Od 25.11. sa na celom svete realizujú najrôznejšie osvetové a vzdelávacie podujatia počas 16 dní aktivizmu proti násiliu na ženách. Táto kampaň sa končí 10. decembra, na Medzinárodný deň ľudských práv.

Inštitút pre výskum práce a rodiny (IVPR) sa pripája k celosvetovej kampani proti rodovo podmienému násiliu, pre ktorú tento rok Organizácia Spojených národov zvolila slogan „Orange the World: #HearMeToo“/ „Zafarbime svet na oranžovo:#Vypočujte si aj mňa“. Oranžová farba  pritom symbolizuje nádej pre ženy a dievčatá na  jasnejšiu budúcnosť bez násilia a slogan vyjadruje naliehavú potrebu vypočuť hlas všetkých žien zažívajúcich násilie ako ho artikulovali globálne občianske hnutia ako #MeToo, #TimesUp, #BalanceTonPorc, #NiUnaMenos, #MetooIndia a „HollaBack!“.

Pri príležitosti začiatku 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách na Slovensku som oslovila svoje kolegyne, analytičky IVPR pôsobiace v Koordinačno-metodickom centre pre prevenciu násilia na ženách (KMC). KMC je súčasťou Inštitútu pre výskum práce a rodiny. Zameriava sa na oblasť multi-inštitucionálnej spolupráce, koordináciu regionálnych tímov expertov a expertiek, vypracúva akčné plány pre jednotlivé regióny v SR, buduje intervenčné tímy v oblasti vzdelávania, vypracováva metodické usmernenia a štandardy pre poskytovanie podpory a ochrany osobám zažívajúcim násilie a ich deťom, rozvíja výskum, monitoring a informačno-osvetové aktivity o problematike rodovo podmieneného násilia. IVPR môže tieto činnosti KMC realizovať vďaka získaniu podpory pre svoj národný projekt z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

Čo je momentálne najväčšou výzvou pri práci s pomáhajúcimi profesiami, ktoré pracujú s obeťami násilia? Aké účinné opatrenia by mohli pomôcť zefektívniť ich prácu?  Zuzana André, analytička pre štandardizáciu postupov a koordináciu multi-inštitucionálnej spolupráce:

Na to, aby sme začali v tejto téme viac konať, je z môjho súčasného pohľadu podstatné to, aby sme mali čo ponúknuť obetiam, ktoré sa rozhodnú prehovoriť. Toto predpokladá, že ako spoločnosť budeme mať základné povedomie o tom, ako jednať v kontakte so ženou zažívajúcou násilie a jej deťmi, a to tak širšia verejnosť, ako aj profesionálky a profesionáli z pomáhajúcich profesií.

Základné pravidlá, ku ktorým patrí ženu vypočuť, nespochybňovať, apriórne jej dôverovať, vedieť odporučiť niekoho, kto vie pomôcť sú čímsi, čo by malo byť samozrejmé. Pokiaľ ženy zažívajúce násilie, vrátane sexuálneho násilia, budú mlčať, budeme podporovať mýtus „mňa sa to netýka.“  Latencia problému však neznamená jeho neexistenciu.

Aby ženy a deti zažívajúce násilie dokázali prehovoriť, musia cítiť podporu. Na Slovensku máme niekoľko veľmi dobre fungujúcich špecializovaných MVO, ktoré pracujú so ženami zažívajúcimi násilie a ich deťmi, ako aj celkom dobrý legislatívny rámec, avšak medzi ľuďmi chýba potrebné uvedomenie o tomto probléme, ktorý je všadeprítomný a ide naprieč sociálnymi vrstvami či inými deliacimi čiarami.

Medzi odbornou verejnosťou zase absentuje dostatočná multi-inštitucionálna spolupráca, ktorá by predstavovala sieť, ktorá ženu podrží. Podpora systému, v ktorom je dobre nastavená spolupráca medzi políciou, špecializovanými organizáciami (poradenské centrá a bezpečné ženské domy), ako aj súdmi, prokuratúrou, odborníčkami a odborníkmi z oblasti psychológie, z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, VÚC a ďalšími inštitúciami je prioritou, ktorú vo svojej práci sledujeme a podporujeme aj my v rámci činnosti KMC.

Čo je momentálne najväčšou výzvou pri práci s pomáhajúcimi profesiami, ktoré pracujú s obeťami násilia? Aké účinné opatrenia by mohli pomôcť zefektívniť ich prácu? Katarína Minarovičová, analytička pre primárnu prevenciu a primárnu prevenciu vo vzdelávaní:

 Za najdôležitejšie považujem najmä to, aby mali osoby zažívajúce násilie komu rozpovedať svoj príbeh, aby boli vypočuté. Aby však dokázali o prežitom násilí prehovoriť, je kľúčové, aby mali dôveru v inštitúcie, s ktorými sa stretnú pri riešení svojej traumatickej situácie. Je teda potrebná silná, efektívne fungujúca sieť inštitúcií, ktoré im poskytujú pomoc.

V práci s ženami zažívajúcimi násilie by mali pôsobiť profesionálky a profesionáli z pomáhajúcich profesií, ktoré a ktorí poznajú dostatočne problematiku násilia, jeho príčiny a nemali by sa rozhodovať na základe mýtov, či rodových stereotypov. Je preto podľa mňa veľmi dôležité, aby sa v tejto problematike nezanedbávala prevencia a osveta. Verejnosť, nielen tá odborná, by mala mať povedomie a znalosti o príčinách násilia, jeho prejavoch a dôsledkoch.

Je preto dôležitá tzv. primárna prevencia, kedy sa snažíme predísť násiliu. Učiteľky a učitelia sú ako profesionálky a profesionáli dôležitým faktorom pri primárnej prevencii rodovo podmieneného násilia. Svojou prácou vplývajú na budúce generácie detí, ktoré môžu naučiť riešiť konfliktné situácie bez použitia násilia a prispieť tak k nulovej tolerancii násilia v spoločnosti. Učiteľky a učitelia môžu vhodnou formou prierezovo cez svoje predmety prispieť k eliminácii rodových stereotypov, ktoré sú jednou z príčin rodovo podmieneného násilia. Je preto potrebné, aby sa učiteľky a učitelia mohli zúčastňovať odborného vzdelávania prostredníctvom školení, workshopov, kde dostanú potrebné informácie o problematike rodovo podmieneného násilia a jeho prevencii.

Čo je momentálne najväčšou výzvou pri práci s pomáhajúcimi profesiami, ktoré pracujú s obeťami násilia? Sára Činčurová, analytička pre systematizáciu vzdelávania a vzdelávanie:

Podľa môjho názoru a skúseností je pri tejto téme najdôležitejšie hĺbkové porozumenie problematike a dynamike násilia. Je to dôležité pre každého, kto chce pomáhať ženám a deťom zažívajúcim násilie. Veľmi dôležitá je empatia a citlivý prístup. Je tiež kľúčové, aby túto problematiku vnímali a reflektovali rôzne profesie, ktoré môžu prichádzať do kontaktu s osobami zažívajúcimi násilie, a aby sme na ňu aj ako spoločnosť boli citlivejší, mali o nej lepšie povedomie.

Podmienkou pre úspešnú intervenciu sa ukazuje spolupráca jednotlivých organizácii, ktoré v tejto oblasti pôsobia, aby spolu dokázali efektívnejšie pomáhať. Z príkladov zahraničnej dobrej praxe (napr. Nórsko) vieme, že tam spolupracujú špecializované tímy profesionálov a profesionálok, ktoré poskytujú naozaj komplexnú pomoc obetiam násilia a ich rodinným príslušníkom. Reflektujú ich potreby, vzájomne sa dopĺňajú, vytvárajú pre ľudí zažívajúcich násilie a zneužívanie systém pomoci zložený z viacerých služieb.

Čo je momentálne najväčšou výzvou pri práci s pomáhajúcimi profesiami, ktoré pracujú s obeťami násilia? Aké účinné opatrenia by mohli pomôcť zefektívniť ich prácu? Zuzana Očenášová, analytička pre výskum a monitoring násilia páchaného na ženách:

Ako jednu z najväčších výziev vnímam to, že v kolektívnom povedomí existuje veľa rôznych predstáv o tom, čo znamená rodová rovnosť a rod. Predsudky a nedostatok vedomostí o téme existovali aj predtým, v súčasnej dobe sa však v súvislosti s tým, ako je nastavená verejná diskusia, pracuje ešte ťažšie. Bohužiaľ, aj vďaka rôznym kontroverzným vyjadreniam týkajúcim sa Istanbulského dohovoru sa to prenáša aj do témy násilia na ženách. Pri vzdelávaní je pre mňa najväčšou výzvou to, akým spôsobom môžeme zaviesť racionálnu diskusiu, a teda ako pracovať s predsudkami, ktoré pomáhajúce profesie môžu mať alebo majú.

Predsudky boli v téme násilia páchaného na ženách prítomné vždy, v prípadoch sexuálneho aj partnerského násilia. Je to najmä preto, že obete sa nie vždy správajú tak, ako by sa to od nich z pohľadu akejsi „racionálnej logiky“ očakávalo. Existuje u nich veľa kontra intuitívnych reakcii, ako napríklad, že menia výpoveď, alebo sa násiliu nebránia, a takéto reakcie sa na prvý pohľad môžu zdať nezmyselné. Často však majú psychologický základ: obeť sa nimi snaží ochrániť — vedome alebo nevedome — prípadne je to jej stratégia ako prežiť a zmierniť následky násilia. Ak o tomto fenoméne u pomáhajúcich profesii neexistuje dostatočné povedomie, často aj ony pristupujú k jednotlivým prípadom s predsudkami.

Môžem hovoriť len za profesie, s ktorými som sa vo svojich pracovných aktivitách stretla. V súčasnosti pracujeme na analýze súdnych rozhodnutí v prípadoch partnerského a sexuálneho násilia a ukazuje sa, že predsudky sa objavujú aj u predstaviteľov a predstaviteliek súdov, súdnych znalcov a znalkýň a u polície. Nedá sa však povedať, že sa týkajú úplne všetkých, nie sú pravidlom.

V praxi sa ukazuje aj to, že celoplošné vzdelávanie nemá na jednotlivé profesie až taký dopad, ako by mohlo mať: treba pri ňom veľa pracovať s osobnými predsudkami a so svojim vlastným vnímaním toho, čo by poškodená žena mala alebo nemala robiť. Aj keď je vzdelávanie profesii dobre nastavené a kvalitné, pracovať so svojimi predsudkami je vždy dlhodobá a náročná práca. Lepším a dlhodobejším riešením by bolo mať špecializovaných odborníkov a odborníčky v jednotlivých profesiách (ako je to napríklad vo Veľkej Británii či Nórsku, pozn.), resp. špecializované vyšetrovacie tímy, ktoré by sa venovali týmto prípadom.

 

Otázky kládla a spracovala: Viera Böttcher, manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie

Autorka fotografií: Viera Böttcher

 

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny  na ženách je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý  sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

Teraz najčítanejšie

Zastavme násilie

Zastavme násilie je blog Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie (KMC), ktoré bolo zriadené Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR). Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy. Zároveň vám chceme sprostredkovať, aké aktivity realizujeme a ako sa nám darí v prevencii násilia.