Denník N

Mieril na líšku, trafil Maryšku

Jedovaté sliny trucovitého zväzáka na adresu ľudí konajúcich nezištne vo verejnom priestore sú smutnou súčasťou jeho osobného politického folklóru i noriem politickej kultúry na Slovensku, ktorá sa vytrvalo drápkami drží prítomnosti a nie a nie odísť do dejín. Najnovšie uvažuje o zmene daňovej asignácie, aby sa pomstil neziskovkám. Je ako urazené dieťa na pieskovisku, ktorému sa rozpadol pieskový domček a teraz od zlosti rozhadzuje piesok na všetkých naokolo.

Nie je prekvapujúce, keď človeku zlosť zatemní myseľ. Je prekvapujúce, keď sa tak stane politikovi, ktorý je na scéne dlhší čas a tvári sa ako skúsený matador s profesionálnym úškrnom. Nedávny návrh tohto smutného nahnevaného politika rozširuje daňovú asignáciu aj na podporu rodičov. Človek by aj slzu vyronil, ale nedostane príležitosť. Robert Fico sa totiž netají, že jeho hlavným zámerom je ubrať „čertovým volkom“ a  občiansky záujem o veci verejné postaviť do protikladu s chvályhodnou pomocou rodičom.

V machiavelistickom svete Fica to je prirodzené a nemôže to byť inak. Život i politika je v ňom hra s nulovým súčtom. Moje víťazstvo znamaná Tvoju porážku, a naopak. Nič medzitým a nič iné nie je možné.

SMER-SD v sociálnych témach namiesto hľadania riešení, ktoré sú pre väčšinu, ba celú spoločnosť dobré, prichádza často s nezmyselnými návrhmi.  Demografická zmena, zúfalý vzdelávací systém, starnutie populácie ako aj nemilá sociálno-ekonomická situácia starších ľudí, či deficity v kvalite i dostupnosti  sociálnych služieb pre ľudí, by mali byť v centre pozornosti strán, ktoré sa zaštiťujú „sociálnosťou“ či „solidaritou“.  Avšak návrhy ako je tento nie sú ani dobrou politikou ani politicky správne z viacerých dôvodov:

  • Neodstraňuje, ale naopak posilňuje nerovnosti v spoločnosti. Nízkopríjmové pracujúce „deti“, ktoré sa nekvalifikujú na poukázanie podielu zo zaplatenej dane – a takých osôb je v národnom hospodárstve rádovo státisíce – nebude môcť svojim rodičom poukázať dve percentá z dane, pričom vyššie príjmové skupiny im budú môcť pomôcť disproporčne. Aká je toto medzigeneračná či vnútrogeneračná spravodlivosť?
  • Filantropia a charita nemôžu byť systémovým nástrojom sociálnej politiky štátu. Štát sa na ne nemôže primárne spoliehať. Teda môže, ale v tom prípade by Fico s Blahom mali namiesto Kuby lietať do Londýna, čítať Margaret Thatcherovú a polemizovať s Georgeom Sorosom ohľadne jeho návrhov regulácie globálnej finančnej architektúry. Smutným faktom dneška je, že štát sa často cynicky spolieha v mnohých oblastiach na súkromnú iniciatívu vo verejný prospech. Od školských pomôcok cez vybavenie nemocníc až po podporné služby pre seniorov – všade nachádzame združenia, neziskové organizácie a darcovstvo. Sme lepšia spoločnosť s nimi, než bez nich. Ale zneužívanie étosu dobrovoľnej pomoci politickou demagógiou je perfídne.
  • Podpora rodičov cez daňovú asignáciu je v prostredí verejných financií nesystémovou improvizáciou. Jednak, ide o použitie verejných prostriedkov na súkromný prospech. Po druhé, namiesto serióznych riešení návrh presúva sociálnu politiku štátu na plecia pracujúcich detí a vytvára zbytočné zaťaženie štátnej administratívy na jeho realizáciu. Prijímatelia daňovej asignácie – právnické osoby – musia spĺňať množstvo požiadaviek z hľadiska finančnej transparentnosti a preukázania účelu použitia týchto prostriedkov. V súčasnosti sa ich počet sa pohybuje na úrovni 16 tisíc. A po tretie, potenciálnych prijímateľov v podobe rodičov sú stovky tisíc a ak má byť asignácia adresná – keďže ide o verejné prostriedky – finančná správa alebo sociálna poisťovňa sa môžu „tešiť“ na násobný nárast agendy a rodičia na preukazovanie oprávnenosti.
  • Ani za vyše desaťročie vládnutia v časoch výrazného hospodárskeho rastu nedokázal Fico ako predseda vlády nastaviť politiky tak, aby systémovo pomohli rodinám s nízkymi príjmami či starším ľuďom s nízkymi dôchodkami žiť dôstojnejší život. Návrh je deravým figovým listom, ktorým jeho autor neúspešne zakrýva svoju neschopnosť.

Pre našu budúcnosť je kľúčové, aby sme sa ako spoločnosť nenechali vtiahnuť do sveta, ktorý nepozná iné, než binárne voľby a riešenia, pretože sa budeme neustále točiť v kruhu. Podobné je to aj s týmto návrhom, ktorý sa nám snaží vsugerovať predstavu, že daňoví poplatníci uberú mimovládkam a pridajú rodičom. Ako nám ukazujú skúsenosti posledných dní bude to najskôr naopak. Tento zlý návrh rodičom nepomôže a občiansku spoločnosť neoslabí.

P.S.  Priestor medzi rodinou a štátom je asi menej hodný ochrany aj v prostredí KDH, ktoré slovami svojho predsedu nadviazalo na návrh smutného politika a rozvinulo ju do čudesnej podoby niečoho, čo by sa dalo nazvať „štvrtý pilier“ dôchodkového poistenia. Nechajme bokom prečo práve teraz a takto sa KDH usiluje súťažiť práve s týmto politikom o to, kto viac myslí na rodičov. Problém je aj v tomto modifikovanom nvrhu podobný: na rozdiel od pomyselného daňového zvýhodnenia sporenia na dôchodok rodičov ide v prípade poukázania podielu zaplatenej dane na dôchodkové sporenie rodičov o verejné prostriedky a nie súkromný príjem. Použitie verejných prostriedkov na súkromno-prospešný účel – ktorým je osobná spotreba – je – ak si odmyslíme ten pravdivý a smutný dôvod, prečo má politika a politické strany taký nízky rating dôvery medzi občanmi – neprípustné.

P.P.S. Pokiaľ ste v kontakte s neziskovkami, nezabudnite im pripomenúť, nech sa nezabudnú registrovať na dve percentá z dane za tento rok. Termín je 15. december.

Teraz najčítanejšie

Boris Strečanský

Venuje sa otázkam rozvoja občianskej spoločnosti a budovaniu neziskových inštitúcií v strednej a východnej Európe. Spolupracuje s Centrom pre filantropiu n.o. a European Community Foundation Initiative. Je sekretárom občianskeho združenia November89 o.z.  Je externým doktorandom na Ústave európskych štúdií a medzinárodných vzťahov FSEV UK v Bratislave.