Denník N

The Cranberries: Linger – úprimnosť, príbehy, smrť

baterka

Dva fakty: 1. Song ma nebavil. 2. Už ma baví. Čo sa zmenilo?

Zlý herecký výkon? Vysmejú vás? To tak nezabolí. Ste úprimný? A vysmiali vás? To zabolí viac. Kto hrá, napodobňuje. Úprimnosť je skutočná. Iste, nikdy neviete: Hrá alebo predstiera? Speváci sú rôzni. Niektorým veríme. Niektorým nie. Dolores som veril. Bolo to ľahké. Veriť jej.

Je to paradox. Mala ťažké detstvo. Mohla zúriť. Spievať o hneve. To ale nerobila. Spievala o vzťahoch.

Nielen o nich. Majú aj vypalovačky. Rockové vypalovačky. Tie ale nevyčnievajú. Salvation, Promises, Zombie… Dobré skladby. Ale menej výnimočné. Cranberries vynikli jemnejšími. Tými o vzťahoch: Linger. Dreams. You and Me…

Smrť a publicita

Ja a Linger? Spočiatku ma nebrala. Do speváčkinej smrti. Darmo, smrť predáva. Alebo minimálne „prehráva“… To sa potvrdilo. Na mojom príklade. Ako to vysvetliť? Prečo smrť = popularita? Je to správami? Mediálnou vlnou článkov? Chceme sa rozlúčiť? Poučiť sa? Bilancovať? Niečo uzavrieť?

Tie  príbehy…lízatko

Nedopočúval som ju. Myslím Linger… Až do smrti. Proste ma nebavila. Uprednostňoval som vypalovačky. Ten rockovejší Cranberries… Smrť to zmenila. (Inak tá „smrť“… Aké to slovo! Svižné, ostré, úderné… Ako kosa. Pán Boh mieni… Kosa mení.) Nastala teda zmena. Skladbu som dopočúval. Čo tak odrazu? Veľa som prečítal… O speváčke. O jej živote. O skladbe. Našiel som akordy… Zahral si ju. A občas nedohral… Nemohol som… Ten pocit… Keď nemôžeš. Nestáva sa to. Nie mne. Ale stalo sa. Nevadí. Prečo by malo?

Viac som prečítal. Sformoval sa príbeh. Spojil s hudbou. To asi rozhodlo. Príbehy skutočne pomáhajú. Pomôžu so stotožnením… Vezmime si porovnanie: Film trvá hodiny. Rozoberá diváka. Roztápa ho. Robí to hodiny! A hudobná skladba? Tá má minúty. Približne tri. Príbeh proste potrebuje! Inak nestíha! Nestíha vás roztopiť… Niekto raz povedal. (Údajne Heinrich Heine.): „Hovoriť o hudbe… Je ako tancovať… Tancovať o architektúre!“. Asi bol stručnejší. Nepotreboval tri vety. To potrebujem ja. Inak to nedám… Inak bude veľa. Veľa slov. Dnes neprekročím tri. Tri vo vete. Všimli ste si? Ale vráťme sa. Takže nemá zmysel? Nemá zmysel hovoriť? O hudbe? Prečo potom hovorí? Prečo o hudbe? Protirečenie, blbosť… Heineho čítať nebudem. Po tomto nezmysle? Nech zabudne. Ale on nezabudne. Už je mŕtvy.

Povedz mi už…

Čo text inšpirovalo? Odpoveď poznáme: Noc v klube. Stretla tam chalana… (Aké napínavé. Darmo, trojbodky napínajú…)  Takže, stretla chalana… Požiadal ju tancovať. Bozkávali sa. Klasika… Idylka netrvala dlho. On ju „podviedol“… Kedy? Pri ďalšom stretnutí. Ako? Tancoval s kamoškou… Ju si nevšímal. Cítila sa podvedená. Stále však pobláznená. A hlavne neistá. Na čom je? Nevedela. Dumala. Nemalo to konca. Tak napísala: „Do you have…“ (Musíš…) „…to let it…“ (…to naďalej…) „…linger?“ (…predlžovať?). O.k. Refrén sme objasnili. S pomocou speváčky. Podľa poskytnutých rozhovorov. Alebo sa mýlim? Máte lepší preklad? Pošlite.

Ešte krátka historka. Súvisí to, nebojte: Keď bola slávnejšia… A mala manžela… Kto sa  neozval? Chlapec z baru! Napísal list. Chcel sa stretnúť! Ako reagovala speváčka? Vraj „too late!“. Teda po slovensky: Príliš neskoro! Smolu mal.

Vznik skladby

Ďalšia zaujímavá vec: Linger je prvý. Prvý text Dolores. Kedy ho napísala? Po prvej skúške! Mali iné meno. Iné ako Cranberries. Nevedeli príliš hrať… Ani gitarista Noel. Vymýšľal si akordy… Menej býva viac. Nevieš dobre hrať? Dobehneš to tvorbou! Obmedzenia niekedy pomáhajú. Gitarista nebol virtuóz. Linger však zložil. Minimálne základ. Text dodala Dolores. Vzala domov pásku. Rozobrala nešťastnú lásku… A mala text. Text o odmietnutí. O neistote. O tom celom…

Potom nahrali demo. Zaslali to vydavateľstvám… Čoskoro dostali zmluvu. Nasledovalo nahratie EP. Volalo sa Uncertain. Zatiaľ bez Linger. Vydavateľstvo ju odložilo. Na lepšie časy… Keď budú slávnejší. Vyšla teda neskôr. V roku 1993. Na prvom albume. Má dlhočizný názov… Preto ho nepíšem. Nájdite si.

farba hlasu

 Tma a svetlo. Emócie a energia.

 Klip bol čiernobiely. Inšpirovaný Godarovým filmom. Volal sa Alphaville. Nakrúcali v hoteli. Využili svetlo, tiene. Ich vzájomnú súhru. Pripomenul mi potulky. Nočné potulky bytom. Si malé decko… V ruke baterka… A chodíš bytom… Baví ťa to. Už neviem prečo. Malého fascinuje kadečo… Späť ku klipu: Pôsobí ponurne. Ladí k textu. Je podobne intímny. Tma a city… To dohromady funguje. Pri „slaďákoch“ bežne. Vypalovačky sú iné. Tam treba svetlo. Veľa svetiel. Svetelné efekty, show… Zapamätajte si to. Možno to využijete. Nikdy nevieš.

Nahrávanie pozoroval Stipe. Mike Stipe. Spevák z R. E. M. Neprešlo veľa času… A hrali tisícom. Boli predkapelou R. E. M….

Skladba rýchlo uspela. Hrávala ju MTV. Dobila top 10. Aspoň v USA. V UK nie. Tam skončila štrnásta.

The End

Sme na konci. Skúsme to zhrnúť: Cranberries to je… Charizma frontmanky? Áno. Sila úprimnosti? Jasné! Farba hlasu? V neposlednom rade… Skladateľský talent? Určite. Pustite si Linger. A počúvajte pozorne… To pridávanie nástrojov… To skladateľské umenie… Naozaj pôsobivé.

 

Nové články môžete odoberať aj na facebook-u.

 

Podobné články:

Oasis: Wonderwall – najväčšia odrhovačka?

Sagvan Tofi: Dávej Ber – poloprázdny slogan o priateľstve?

IMT Smile: Nepoznám – keď dvaja spolu kričia

Rolling Stones: Satisfaction – sex, ads and rock’n’roll

Walking On Sunshine – byť happy sa oplatí

Lucie: Sen – hviezdne nebo neomrzí

Sigma: Nobody To Love – ako správne recyklovať

Green Day: Basket Case – keď je fňukanie cool

 

#blogohitoch #linger #cranberries #text #akordy #kapely #kapela #doloresORiordan #hitstory #akovznikáhit #trislovaadosť

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie