Denník N

Čím budeme platiť v post-apokalyptickej pustatine?

Post-apokalyptická pustatina môže byť v istých ohľadoch meritokratickejšia spoločnosť ako tá naša.

Post-apokalypitcké príbehy patria už dlhodobo k populárnym žánrom sci-fi kultúry. Zrejme nie je náhoda, že ku katastrofálnym príbehom zvykneme inklinovať v časoch, kedy ľudstvo môže ľahko spôsobiť svoje zničenie.

Koreluje vyhľadávanosť post-apokalytických tém s vrcholením finančnej krízy?
Koreluje vyhľadávanosť post-apokalytických tém s vrcholením finančnej krízy?

 

Diela ako The Walking Dead sú ako akýsi ventil súčasnej generácie mladých ľudí vstupujúcich na pracovný trh, ktorá v príbehoch na pokraji prežitia vidia svet a život v jeho najšťavnatejšej forme.

Príbehy odohrávajúce sa po nejakej katastrofe zvyknú byť detailne spracované. Ich zničený svet býva dôveryhodne opísaný, vrátane vzniku prvých komunít, ich vzájomných vzťahov a celkového smerovania ľudstva po katastrofe.

Pozornosti autorov post-apokalyptických príbehov neujde otázka meny alebo iného všeobecne akceptovaného platidla. V populárnej hernej sérii The Fallout funkciu platidla plnili plechové zátky fliaš predvojnových limonád, ľudia v moskovskom metre si zasa v ruskej knižnej (a neskôr hernej) sérii Metro vymieňali tovar prostredníctvom nábojov.

Aké platidlo by však v post-apokalyptickej pustatine bolo najcennejšie? Čím by sme v zaprášenej a zničenej krajine vyjadrili bohatstvo?

Dnešné meny sú súčasťou prepracovaného systému vzťahov založeného vo veľkej miere na fyzicky neuchopiteľnej systémovej dôvere (preto konšpiračný teoretici radi pripomínajú že najväčšie svetové meny sú bezcenné, nakoľko nie sú kryté zlatými rezervami). Svet zaprášený rádioaktívnym spadom však potrebuje viac materiálne uchopiteľné platidlo.

Ak zoberieme do úvahy obmedzenosť zdrojov v post-apokalyptickom svete a pripustíme, že ľudská spoločnosť by sa po prípadnej katastrofe nikdy nevrátila na dnešnú úroveň (môžeme vychádzať zo zastaranej olduvaiskej teórie), tak sa okruh využiteľných mien začína zužovať.

Mena, platidlo v zničenom svete by mala byť ťažko zohnateľná, náročná na produkciu, ľahko identifikovateľná, trvalá a prenositeľná. V ideálnom prípade by malo ísť o produkt, ktorý by sa dal deliť na menšie časti. Mysliac na poslednú menovanú podmienku by jednou z ideálnych mien bol cukor alebo soľ.

Svoj tovar by ste od post-apokalyptického obchodníka mohli získať výmenou za antibiotiká, zdravotnícky materiál alebo batérie (aj keď kvôli ich nepraktickému uskladneniu a komplikovanej overiteľnosti stavu ich nabitia by toto platidlo nemuselo byť vhodné).
Príkladom efektívnej a všeobecne akceptovanej meny môže byť alkohol. Hodnotu alkoholu zvyšuje jeho relatívna trvanlivosť a všestranné využitie.
A aj keď by post-apokalyptický svet bol zásadne iný ako ten náš, niektoré veci by ostali rovnaké, a preto by prostitúcia mohla, žiaľ, fungovať ako efektívny spôsob získania tovaru.

Existencia viacerých mien súčasne nie je prekážkou, ale očakávaným vyústením vzniknutého stavu. Post-apokalyptické meny by sme mohli rozdeliť na krátkodobé, ktoré by mali hodnotu bezprostredne po katastrofe (napríklad zdravotnícky materiál) a dlhodobé meny platné v období od niekoľkých rokov po apokalypse.

Dlhodobou menou by nemuseli byť náboje, alkohol alebo zátky, ale knihy, časopisy, umenie a vedomosti vo všeobecnosti. Neprepadajme však pocitu, že vhodným výmenným artiklom by bola červená literatúra alebo niektorá z upírskych ság. Ku slovu sa dostanú skôr tie knihy, ktoré obsahujú vysoké množstvo informácií, teda encyklopédie, učebnice, alebo odborné knihy.

Každodenne v priemere vyprodukujeme 2,5 kvintilióna bitov dát. Tie zahrňujú srdcervúce facebookové statusy tínedžerov so zlomenými srdcami až po prelomové poznatky o termodynamike. Obidva prípady produkcie dát majú spoločné, že drvivá väčšina z nich ostáva v elektronickej podobe.

Prístup k týmto informáciám by bol v časoch po katastrofe komplikovaný (aj keď nie je vylúčené, že by sa nezachovalo isté množstvo funkčnej elektroniky). Tí ľudia, ktorí by mali k dispozícii takéto knihy alebo by mali vytvorenú kópiu Wikipedie na USB kľúči alebo externom disku (anglická wikipédia má v XML formáte približne 51 GB) mohli by ste získať silnú pozíciu na trhu.

Je pravda, že vo svete bezprávia bude mať navrch fyzická sila, brutalita a zbrane. Výtlačok Základov biológie nezastaví strelu z kalašnikova, no z dlhodobého hľadiska budú práve vedomosti znamenať dlhodobú prevahu, a súčasne jedinú možnosť dosiahnutia stratenej civilizačnej úrovne.

V hypotetickej situácii, v ktorej by sa začali budovať prvé komunity by znalosti o pôdohospodárstve, zdravotníctve, ale aj vojenských stratégiách boli cenné a ich nositelia bohatší a úspešnejší. A buďme realisti, počiatočná brutalita post-apokalyptického sveta by pravdepodobne pokorila množstvo inteligencie, takže svet by mal veľký deficit odborných informácií. Poznatky a skúsenosti od bežnej medziľudskej interakcie cez základy pestovania rastlín až po orientáciu sa podľa hviezd a ich nositelia, ktorí mali šťastie, že prežili apokalypsu budú narastať na hodnote každým rokom bez existencie inštitucionálneho vzdelávania
A nemôžeme zabúdať na deti, ktoré sa narodili krátko pred apokalypsou alebo až po nej. Táto kategória bude potrebovať vzdelanie, aby postavili civilizáciu späť na nohy.

Ak by post-apokalyptická mala byť charakterizovaná jednoduchou rovnicou, tak by ňou bola vedomosti = prežitie a úspech. V istých ohľadoch môžeme povedať, že hypotetická post-apokalyptická pustina by bola meritokratickejšia spoločnosť ako súčasná (popularita post-apokalyptických príbehov je zrejme odhalená).

Súčasné školstvo pripravuje pracovníkov pre digitálny pracovný trh, no do istej miery podceňuje praktické, všeobecne aplikovateľné zručnosti, ktoré by sa dali využiť nielen v pustatine. Neostáva nič iné ako dúfať, že apokalypsa nikdy nepríde, no ak sa tak stane, tak práve vedomosti nám môžu najviac pomôcť k prežitiu.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie