Babišove spojky: Alexej Beljajev
Väčšina spoločníkov Andreja Babiša z deväťdesiatich rokoch dnes verejne vystupuje iba nerada. V rodokmeni Agrofertu zohrali rôzne úlohy, no zjavne nie je nech už z jednej, či z druhej strany záujem o to, aby svoje mená s českým vrcholovým politikom a slovenským oligarchom spojovali.
Čo sa týka nápadnosti, praxi sa vymyká bývalý Babišov kolega zo štátneho podniku Petrimex Alexej Beljajev. Podnikateľ s ruskými predkami patrí pod Tatrami medzi najvýraznejšie esá biznisu a nezapiera začiatky, ktoré sú spojené s Andrejom Babišom. Pokúšal sa dokonca o ovládnutie primátorskej stoličky v Poprade.
Je potomkom cárskeho dôstojníka, priateľom Róberta Fica, pozná sa s Vladimírom Putinom, ovládol strojárstvo na Slovensku. Superlatívy okolo tohto podnikateľa ho jednoducho predurčujú k tomu, aby stál v centre mediálnej pozornosti. Do tej sa na Slovensku naozaj dostal. Napriek jeho tajnostkárskej povahe.
Dedko Alexeja Beljajeva bol cársky dôstojník, ktorý behom revolúcie utiekol z Ruska pred boľševikmi. Nakoniec sa usadil na východe vtedajšieho Československa. Emigrantov syn si tu neskôr našiel slovenskú ženu. Tej sa roku 1956 narodil Alexej Beljajev.
V súčasnosti jeden z najvýznamnejších slovenských podnikateľov s majetkom odhadovaným podľa posledných dostupných údajov agentúry Finstat na viac ako 200 miliónov eur je podľa mnohých politických jednaní o obchode aj spojkou Európy a Ruskej federácie. Má na to tie najlepšie predpoklady. Hovorí perfektne rusky a šepká sa aj o jeho známosti s Vladimírom Putinom a slovenským premiérom Róbertom Ficom.
Dnešná pozícia Beljajeva ale nevznikla náhodou. Pri obzretí sa do minulosti je vidno, že jeho podnikanie prerastá slovenským a českým biznisom už od pádu bývalého režimu. Lepšie povedané, počiatky Beljajevovho biznisu siahajú ešte do socialistického režimu.
Ako jeden z manažérov podniku zahraničného obchodu Petrimex mal skvelú príležitosť rozvíjať jeho kontakty. Do tej miery, že preňho po páde režimu nebolo tak ťažké vybudovať si v zmätenom transformujúcom sa podnikateľskom prostredí pozíciu človeka, bez ktorého obchod s niektorými zahraničnými destináciami skrátka nejde.
Zaujímavosťou z obdobia na prelome osemdesiatich a deväťdesiatych rokov je práve napojenie Beljajeva na Andreja Babiša. Skupina exmanažérov Petrimexu postupne transformovala štátne firmy na súkromný biznis a pomocou vzájomných pôžičiek budovala dnešné impériá.
Ako upozornil týždenník Euro, Beljajev bol vo vzťahu s Babišom viditeľný od jesene 1990, kedy vznikla na Slovensku akciovka Contix a Beljajev bol jej predsedom predstavenstva.
Z Bureše Babišem viete objednať v eshope, alebo jednoduchým mailom na adrese [email protected]. K dispozícii je aj slovenská verzia Z Bureša Babišom.
Už po necelom roku ale Beljajev z vedenia firmy odišiel a nahradili ho iní exhráči Petrimexu. Manažment Petrimexu sa v týchto rokoch rozdeľoval podľa sektorov vplyvu. Beljajev sa vybral cestou budovania impéria na Slovensku. „Začali sme podnikať v skupine ľudí ako pán Babiš, Rakický. Dodnes sme ostali v kontakte a stretávame sa. Rozišli sme sa v dobrom,“ uviedol v rozhovore pre motejlek.com Beljajev.
V roku 1992 Beljajev cez privatizáciu získal strojárne ZŤS Sabinov a neskôr k nim pripojil aj zlievarne v Hronci. Podľa dokumentov Wikileaks, ZŤS v deväťdesiatych rokoch obchodovali s teroristickou organizáciou Al Kájda. Tvrdenie z dokumentov ale nebolo preukázané.
Roku 2000 bol Alexej Beljajev tiež v orgánoch rakúsko-slovenskej akciovky Express Slovakia – medzinárodná preprava. Tej sa darilo vďaka zákazkám od štátnych dráh.
Absolútne najvýznamnejším okamihom biznisovej kariéry Alexeja Beljajeva je ale ovládnutie popradskej železničnej a strojárenskej spoločnosti Tatravagónka. Nešlo o ľahké sústo. Firmu ovládali postavy spojované s podsvetím. Telo jedného z bývalých spolumajiteľov Tatravagónky, uznávaného podnikateľa a štátneho úradníka blízkeho Vladimírovi Mečiarovi – Vladimíra Bachledu – bolo objavené v horských lesoch neďaleko obce Bystrá na strednom Slovensku až roku 2015.
Bachleda zmizol tesne pred tým, než sa v Tatravagónke menila majiteľská štruktúra. Médiá to spojovali práve so záujmom o jeho podiel v železničnej spoločnosti. Slovenské médiá veľmi špekulovali tiež o tom, za akých okolností Alexej Beljajev Tatravagónku získal.
Prevod sta percent spoločnosti z bývalých majiteľov na Beljajevovu spoločnosť Optifin Invest realizoval podnikateľ ruského pôvodu spoločne s ďalšou kontroverznou postavou slovenského biznisu Michalom Lazarom. Ten je známy biznisom so štátom, ale aj tým, že ho jeden z dokumentov Wikileaks označuje za člena podsvetia.
Pre Motejlek TV Alexej Beljajev povedal, že prevzatie Tatravagónky ponúkli veritelia firmy. Tá totiž v dobe, kedy dlžila miliardu korún, odmietala na téma dlhov komunikovať. Vstupná investícia Optifin Invest činila údajne 20 miliónov eur.
Tatravagónka je dnes kľúčovým hráčom európskeho železničného biznisu. Vyrába podvozky nielen pre slovenské štátne spoločnosti – Železničnú spoločnosť Slovensko a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia – ale aj veľkých klientov na východe. Špekuluje sa o známostiach Alexeja Beljajeva na najvyšších miestach v Rusku ba i so samotným Vladimírom Putinom.
Aj preto Tatravagónka dodáva ruskej štátnej železničnej spoločnosti už desať rokov. Optifin Invest sa spolupodieľal aj na výstavbe infraštruktúry pre olympijské hry v Soči. Behom olympiády Beljajev na vlastné náklady zriadil tiež takzvaný Slovenský dom, ktorý slúžil pre reprezentáciu krajiny behom olympiády.
Zatiaľ čo štát odmietol zaplatiť nájom 2,4 milióna eur, ktoré Rusi žiadali, podnikateľ zariadil prezentáciu Slovenska priamo na železničnej stanici Adler v centre mesta a sám za Slovákov prenájom zaplatil.
Tatravagónka zamestnáva približne 2 200 ľudí. V roku 2010 pohltila aj srbskú spoločnosť Bratstvo. O dva roky neskôr polovicu ruského závodu Transmaš. V rovnakom čase ovládol Optifin Invest maďarskú MMV. Nemeckú ELH Eisenbahnlaufwerke Halle GmbH & Co. KG a poľskú Fabryka Wagónow Gniewczyna.
V roku 2015 zase Tatravagónka spustila akvizíciu indického giganta Jupiter Wagons, kde chce do roku 2019 ovládnuť polovičný podiel spoločnosti.
Priemerná ročná produkcia Tatravagónky je 2 200 nákladných vagónov a 6 500 podvozkov. Firma vlastní sedem špecializovaných výrobných liniek a vyrába sedem rôznych typov nákladných vagónov. Mesačná kapacita každej výrobnej linky je 30 vagónov, pričom spoločnosť pokrýva 30 percent európskeho trhu. V roku 2015 vykázala tržby 231 miliónov eur, teda asi 6,2 miliardy českých korún.
A v roku 2015 sa začalo hovoriť aj o zaujímavom spojení s českým biznisom. O zhruba polovičný balík Tatravagónky má podľa slovenských médií záujem zbrojár Jaroslav Strnad. Žiadna zo strán jednania nepotvrdila. Zmena nastala roku 2017, kedy Strnadova skupina Czechoslovak Group potvrdila vyjednávanie. Médiá špekulovali o emisii 47,5 percenta akcií Tatravagónky, ktoré mal odkúpiť Strnad za zhruba 41 miliónov eur. V čase prípravy publikácie Z Bureše Babišem sa reči začali potvrdzovať. (Balík napokon odkúpil Budamar Logistics, v čase písania publikácie bol v hre Strnad, pozn. autora)
Pravdou ale ostáva, že Beljajev a Strnad už svoje sili spojili. Strnadova Excalibur Army ovláda spoločne s Optifin Invest Beljajeva a Michala Lazara spoločnosti Dako CZ a ZTS Metalurg.
Tatravagónka ale nie je to jediné, na čom impérium Alexeja Beljajeva stojí. Od exministra hospodárstva Ľudovíta Černáka Beljajev kúpil ďalšie vagónky – firmy okolo trebišovskej Vagónky a obsadil aj Železničné opravovne a strojárne Zvolen. Tie ovláda Optifin Invest s ďalším údajným sponzorom vládnej strany SMER-SD Vladimírom Poórom.
S menom Alexeja Beljajeva sa už notoricky spojuje aj politika. Už v počiatkoch biznisu nemal problém získavať úvery od bánk ovládaných Mečiarovou vládou. Na oplátku jeho Optifin Invest patril medzi štedrých podporovateľov HZDS. Roku 2007 daroval Beljajev strane Vladimíra Mečiara desať miliónov korún. Médiá špekulovali, že rovnako tak Beljajev peniaze posielal aj prostredníctvom iných darcov. Legendárna je príhoda, kedy do centrály HZDS priniesol v igelitke dar vo výške sedem miliónov korún osemdesiatročný dôchodca Rudolf Trávniček. Podľa slovenských médií pochádzali peniaze v igelitke práve od Beljajeva.
Pri štúdii Beljajeva a vzťahu s HZDS rezonuje tiež kauza okolo jeho IT spoločnosti Columbex. Bratislavskú firmu prešetruje európska protikorupčná jednotka. V roku 2008 sa totiž dostala k štátnej zákazke cez podozrivý „nástenkový tender“. Vtedy kvôli podozreniu z manipulácie zákazky padla hlava ministerky poľnohospodárstva Zdenky Kramplovej práve z HZDS-LS (bývalé HZDS). Napriek tomu, že prípad stále vyšetrujú, dostala v roku 2013 firma Columbex od ministra poľnohospodárstva Ficovej vlády Ľubomíra Jahnátka ďalšiu zákazku na správu IT systémov štátu.
Je to jeden zo signálov, ktorý naznačuje, že po konci Mečiara v politike prešiel Beljajev ku sponzoringu vládneho Smeru, ktorý do značnej miery pohltil štruktúry bývalej HZDS.
Columbex nebola jedinou Beljajevovou firmou, ktorá získala problematickú zákazku od Ficovej vlády. Aktuálnou kauzou je situácia okolo spoločnosti Railway Casted Components. Firma za dotáciu 9 miliónov eur postavila závod vo východoslovenských Prakovciach.
Mala vyrábať podvozky pre železničné vagóny ruských železníc. Už po niekoľko mesiacoch ale skrachovala a dlžila ľuďom za výplaty. Ako informoval server Biztweet, napriek krachu a nedodržaniu dotačnej zmluvy, Beljajev dotáciu doposiaľ nevrátil a štát naňho ani nijako netlačí.
Spoločnosť Železničné opravovne a strojárne Zvolen opravujú zariadenia, vagóny a koľajnice štátnych dráh. Firma Express Slovakia prenajíma vozne štátnej prepravnej spoločnosti Cargo a firma EBA likviduje nebezpečné odpady Ministerstva obrany alebo atómových elektrární.
Niektoré médiá tvrdia, že za úspechom Beljajevových firiem sú nadštandardné vzťahy s premiérom Róbertom Ficom. Časté stretnutia s premiérom sú koniec koncov verejným tajomstvom.
Podnikateľ navyše Fica chváli aj verejne za podporu, ktorú dal jeho firmám. „Je potrebné kvitovať ľudí, ako je premiér Róbert Fico, s ktorým sa poznáme a ktorý nám skutočne pomáha rozvíjať biznis za hranicami. To isté sa deje v Nemecku, kde kacelárka Merkelová chodí podporovať projekty Siemensu,“ uviedol v rozhovore pre motejlek.com Alexej Beljajev.
V súčasnosti bojuje za presadenie napojenia širokorozchodnej koľajnicovej dráhy z Ukrajiny až do Viedne. Predbežne k tomu podpísal niekoľko kontraktov na súvisiaci biznis s Dmitrijom Medvedevom. Projekt, ktorý schválila prvá Ficova vláda, sa ale behom krátkeho vládnutia Ivety Radičovej utlmil a doteraz nenabral druhý dych.
Za Dzurindovej vlády bol Beljajev súčasťou takzvanej „skupinky“, ktorá mala škodiť štátnym záujmom a vyšetrovala ju tajná služba.
V roku 2015 sa Alexej Beljajev stal prezidentom Zväzu strojárskeho priemyslu. Stojí tak v čele lobistickej skupiny, ktorá sa snaží pre strojárske firmy vyjednať čo najlepšie podnikateľské podmienky. Peniaze z biznisu pretekajú k Beljajevovi najčastejšie cez firmy skupiny Optifin Invest.
Ukážka knihy Z Bureša Babišom
Tomáš Lemešani, Biztweet