Plebs naháňa kvalifikáciu

Pred pár dňami som po dlhšom čase stretla kamarátku – kolegyňu z inej školy. Pôsobila unavene, ako človek, ktorý to nechce na sebe dať znať, ale podľa výrazu očí, akéhosi pohasnutého, šípite, že sa s niečím borí. Takýto človek väčšinou dusí v sebe aj potrebu vyliať si srdce, nechce ľudí obťažovať, no keby mal komu, od srdca, uľavilo by sa mu. Problém by sa nevyriešil, ale kus napätia by odtieklo.  Také náhodné stretnutie tomu praje, najmä, ak problém, ktorý vás ťaží, druhá strana vie bez zbytočného vysvetľovania pochopiť.  Po úvodných „small talks“ sa rozhovorila. Od septembra znova študuje –„ dorába“ si ďalší predmet. Má kvalifikáciu len na biológiu a tej je na základnej škole málo. Posledných pár rokov jej úväzok plátajú všeličím – predmetmi ako etika či svet práce, je však jasné, že takto to dlho ísť nemôže. Stručne – vedenie školy pred ňu predložili dve možnosti – buď sa dokvalifikuje alebo ju prepustia. Rozhodnúť sa musela do začiatku septembra tohto roka. Dáva to zmysel a aj by to tak malo byť, naozaj by všetky predmety mali učiť ľudia s kvalifikáciou, hoci v praxi to tak často nefunguje. Na učiteľské pozície nával nie je, povedzme si na rovinu, a o pár rokov budeme mať seriózny problém, aby vôbec mal kto učiť. Ale nie o tom teraz chcem.  Táto moja kamarátka, nazvime ju napríklad Katka, chodí každý týždeň na doplňujúce štúdium na univerzitu do Nitry. Len tam tento rok otvárali doplňujúce kvalifikačné štúdium na predmet, ktorý má študovať. Spoje z Tornale, kde žije, do Nitry v sobotu veľmi nepremávajú, a tak si to musí každú sobotu odšoférovať sama.  Čiže 3 hodiny šoférovania do Nitry. Vzápätí 5 hodín vyučovania. Potom ďalšie 3 hodiny šoférovania domov. Zo soboty nič. V nedeľu sa spamätáva zo soboty. Po nedeli pracovný kolotoč 5 dní. Po ňom sobota a s ňou škola. Vyučovanie má s výnimkou 2 sobôt  každú sobotu až do Vianoc. Takto to má prebiehať  3 roky, kým sa jej štúdium skončí. Cíti sa vyčerpaná, a to je ešte len na začiatku. Má výčitky svedomia – dve dcéry na 1.stupni a manžel ju vídajú vystresovanú, ak ju vôbec vídajú. Po nociach píše eseje a úvahy, analyzuje diela. Rodinné víkendy sú pasé. Dúfa, že to nejako prežijú, že dcéry (obe prvostupniarky) to pochopia(ako?), že manžel zvládne starostlivosť o domácnosť a dievčatá. Že to ustoja aj oni dvaja, ako manželia. Že ona z toho neochorie, z toho stresu, presunov, termínov, finančných tlakov. Takéto doplňujúce štúdium si učiteľ platí sám – aj cestovné, aj školné (ako diaľkový študent). Nie sú to smiešne sumy. Jedná sa o stovky eur na semester. A návratnosť? V nedohľadne. Po doplnení kvalifikácie sa jej plat zvýši o pár desiatok eur mesačne, a keď napíšem pár desiatok, myslím tým  také 3 desiatky, nie 9 desiatok. No a tak som ju počúvala a počúvala, to bolo asi najviac, čo som pre ňu mohla urobiť, a ešte som ju  povzbudila, lebo je to šikovné žieňa, perfekcionistka, ktorá určite píše naozaj dobré eseje a analýzy, hoci ju to stojí hodiny spánku a času, ktorý by mohla stráviť inak, napríklad so svojou rodinou, alebo na káve alebo na prechádzke a keď unavená stojí pred katedrou, viem, že sa snaží byť tou najláskavejšou, najtolerantnejšou a najpozitívnejšou učiteľkou. A keď celá vyžmýkaná príde domov, tak nastopro trávi čas so svojimi dievčatami najlepšie ako vie, lebo čo, nevyloží ich teraz na 3 roky na policu, aby počkali, kým ona doštuduje a bude mať zase trochu viac času a menej uťahané telo a zaneprázdnenú hlavu.

Dnes sa v televízii obhajoval  kapitán, ktorý to dotiahol až na predsedu parlamentu, hoci študoval len tak, hala-bala, podľa všetkého netrávil noci prípravami a písaním seminárok, a miesto rigorózky odovzdal nejaký smiešny paškvil  a je to oukej, on nechápe, o čom všetci točíme, chyba nastala v našom prijímači, presviedča nás. Vlastne hovorí, že podvodom a klamstvom najďalej zájdeš, a keď o tom nehovoríš, tak ako keby sa nič ani nestalo, a keď už o tom hovoria iní, zahráš sa na blbého. A začneš sa oháňať slovami ako mandát, ľud, odbornosť a slušnosť, hoci sú to len slová, ktorými sa maskuje prázdno. A potom ministerka školstva, inak aj moja šéfka, to nejak zmätočne obhajuje, že iná doba ( zrejme doba kešu) a iné pravidlá, ako keby podvod a klamstvo pred 10 alebo 2000 rokmi boli čosi iné ako dnes.  Vzápätí príde s akýmsi návrhom na odoberanie titulov získaných podvodom. Vtipné je, že k návrhu tohto zákona ju vyzval kapitán.

Asi sa nehanbíte, (tvrdíte), ale aký to už musí byť pocit, keď každý, kto vás stretne, má na tvári úškľabok a opovrhnutie?  Keď vás neberú vážne a neveria vám ani nos medzi očami, titul-netitul? Z takého trápenia sa nedá ani vyrozprávať, lebo komu? Každému ste iba na smiech. To musí byť iný, oveľa ťaživejši druh únavy, ako ten, keď je človek unavený, lebo sa snaží robiť veci najporiadnejšie, ako sa dá.

Taký, z ktorého sa už vyspať nepodarí.