Ozbrojený incident v nedeľu podvečer medzi loďami Ruska a Ukrajiny pri Kerčskom prieplave, pri ktorom ruské pohraničné jednotky zajali tri ukrajinské vojenské lode a zranili paľbou niekoľko ukrajinských námorníkov, prudko zostril situáciu pri slovenských východných hraniciach. Ešte v nedeľu v noci sa zišiel v Kyjeve tzv.vojenský vládny kabinet a následne aj Rada bezpečnosti Ukrajiny. Tá vyzvala na vyhlásenie vojnového stavu na celom území krajiny s predbežnou platnosťou na 60 dní. Dnes, v pondelok o 15.hod.SEČ, sa má zísť ukrajinský parlament, ktorý podľa ústavy má právomoc takýto stav vyhlásiť. Večer sa má zísť na mimoriadnom zasadnutí aj Bezpečnostná rada OSN. Medzitým Generálny štáb ukrajinskej armády uviedol do plnej bojovej pohotovosti všetky armádne jednotky na celom území štátu.

Incident v Kerči sa stal počas plavby troch ukrajinských menších vojenských lodí, ktoré smerovali z Odesy do Mariupoľa, ktorý je najväčším ukrajinským prístavom v Azovskom mori. Ukrajinci tvrdia, že plavbu v zmysle platných pravidiel dopredu Rusom oznámili. V momente vstupu do prielivu však Rusko náhle oznámilo, že prieliv je nesplavný a uzavretý kvôli havárii tankeru. Kyjev tvrdí, že keď posádky jej lodí uvideli, že napriek tomu prielivom preplávali ruské vojenské lode, bolo rozhodnuté, že úžinu preplávajú tiež. Ale ruské pohraničné lode ich následne  napadli a zajali. Na internete sa objavil videozáznam z ruskej lode, ako plnou parou a zámerne naráža do ukrajinskej. Rusi tiež potvrdili zranenie troch ukrajinských námorníkov, zajatie lodí a ich deportovanie do Kerču. Kyjev tvrdí, že bolo zranených až šesť námorníkov, z toho dvaja ťažko. Celkovo posádku všetkých lodí tvorilo 23 námorníkov.

Situácia v oblasti Kerčskej úžiny a Azovského mora sa zostruje už celý tento rok. Rusko opakovane blokovalo plynulý chod rôznych lodí cez úžinu. Ruská pohraničná stráž tiež zastavovala  obchodné lode plávajúce do alebo z ukrajinských prístavov Mariupoľ a Berďansk na celom území Azovského mora. Argumentovala bezpečnostnými záujmami a zmluvou medzi Ukrajinou a Ruskom z roku 2003, podľa ktorej je Azovské more aj Kerčská úžina spoločným morom, v ktorom môžu obe strany voľne pôsobiť, vrátane takýchto kontrol. Presne rovnako argumentuje aj Ukrajina s tým, že Rusko nemôže blokovať premávku ich vojenských lodí cez Kerčskú úžinu a v Azovskom mori.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko počas spomínaného zasadnutia Rady bezpečnosti zdôraznil, že vyhlásenie vojnového (stanného)stavu neznamená vyhlásenie vojny. Ukrajina nebude viesť útočné akcie, ale bude sa brániť. Zatiaľ nebude vyhlásená ani mobilizácia, ale Porošenko vyzval záložníkov (v prvom rade veteránov z bojov na Donbase), aby boli pripravení. Kyjev bude dodržiavať všetky svoje medzinárodné záväzky, vrátane dohody z Minska. Má pokračovať aj bežný občiansky život a ekonomika, ako aj medzinárodný obchod. Súčasne prezident Porošenko vyzval účastníkov Budapešťského memoranda (hlavne USA, Veľkú Britániu a Rusko), ktorí dali garancie územnej celistvosti a bezpečnosti nezávislej Ukrajiny, ako aj garantov Minských dohôd, EÚ, NATO a ďalšie svetové mocnosti, aby odsúdili agresívne akcie Ruska. Aby pomohli oslobodiť ukrajinské lode a ich posádky, ako aj zabezpečiť voľnú plavbu cez Kerčskú úžinu a Azovské more v zmysle medzinárodných dohôd OSN a medzištátnej rusko-ukrajinskej dohody. Súčasne Porošenko vyzval na zavedenie nových sankcií proti Rusku.

V Ukrajine sa v súvislosti s očakávaným vyhlásením vojnového stavu okamžite rozprúdila debata čo to presne znamená. Jednou z hlavných tém sa stáva otázka, aký to bude mať vplyv na blížiace sa prezidentské voľby, ktoré sa majú uskutočniť v marci. Podľa legislatívy, po vyhlásení vojnového stavu sa voľby nemôžu konať, a nemôže prebiehať ani samotná volebná kampaň. Zazneli už hlasy, hlavne opozičných politikov, že voľby sa musia uskutočniť a vzniesli pochybnosti, či kerčský incident nechce Porošenko zneužiť na zablokovanie volieb.

Na strane druhej zatiaľ to vyzerá na všeobecnú politickú a spoločenskú podporu vyhlásenia vojnového stavu. Ukrajinci zdôrazňujú, že ozbrojený útok na ich lode bol prvý preukázateľný ozbrojený akt ruských ozbrojených síl proti ich ozbrojeným silám. Predtým na Kryme, alebo doteraz v Donbase, Moskva do útokov nasadzovala „dovolenkárov“ a ozbrojené jednotky bez vojenských označení.