Denník N

Big Brother a Black Mirror v čínskej reality show

Vyzerá to ako dystópia v praxi alebo hoax. Ale nie je. V Číne sledujú občanov rôznymi technológiami a vyhodnocujú ich správanie umelou inteligenciou. A výsledky hodnotenia sa menia na body v sociálnom rebríčku. Gamifikácia občianskeho života začína. Ale nie je to žiadna zábava. Ide o logické spojenie autoritatívneho vládnutia s najmodernejšími technológiami.

Veľký brat vás sleduje a hodnotí

Spojenie Orwellovej knihy 1984 a časti Nosedive zo skvelej série Black Mirror od Charlieho Brookera sa už testuje v praxi. O čom to hovorím?

Idete po ulici – a sledujú vás všetky pouličné kamery. Nakupujete v obchode a sleduje vás interná bezpečnostná kamera, predavačka aj bankomatová karta. Živí jednotlivci vám len prostým kontaktom s vami pridávajú alebo odoberajú spoločenské body určujúce vaše spoločenské postavenie.

Čo si kúpite, s kým ste v kontakte aj dokonca ako trávite svoj čas – určuje pribúdanie alebo klesanie vášho spoločenského kreditu.

Vyzerá to ako skvelé dystopické sci-fi, ale nie je. Je to realita v Čínskej ľudovej republike.

Ale poporiadku.

leave no dark corner
Toto je titulka článku, z ABC News – Žiadny tmavý kút neostane.

Dva životné scenáre

Predstavte si takúto situáciu u nás – dva rôzne, ale možné scenáre.

Pracujete v štátnej správe, v samospráve, v národnej banke. Alebo vo veľkej firme, ktorá má od štátu daňové úľavy (napr. Jaguar), či priamo spolupracuje so štátnou správou (Deloitte, Datalan…). V obchode nakupujete detské veci, zdravú stravu, lifestylové časopisy alebo niečo nevinné ako Záhradkár. Z práce chodíte rovno domov alebo do kina na nejaký mainstreamový film. Stretávate sa s rodinou a s kamarátmi pracujúcimi v podobných oblastiach. Na sociálnych sieťach zverejňujete spokojné fotky seba, svojich detí, obrázky pekných lesov, mačiatok a grilovačiek s rodinou.

Za každú vyššie spomenutú vec dostanete do aplikácie v mobile spoločenské kredity, ktoré určujú vaše spoločenské postavenie. Objavujú sa v podstate okamžite ako urobíte niečo spoločensky žiadúce.

Predstavte si, že ste niekto iný – pracujete v neziskovke, podnikáte v malom, ste novinár/ka, alebo striedate pracoviská ako sa vám chce. V obchode si kúpite sem-tam alkohol, mienkotvorné noviny, večer ste s kamošmi z podobného spoločenského okruhu (typ bratislavská kaviareň) a diskutujete kriticky o politike. Na sociálnych sieťach zverejňujete kritické články o výruboch lesov, podporujete farmárov a rovnako sa hneváte ako sa smejete z kapitána. Do messengera aj na blogu otvorene píšete, čo si myslíte a nie je to na podporu vládcov, či miestnych mocipánov. Podpisujete protestné akcie a aj na ne chodíte.

Za každú spomenutú vec vám v mobile ubúdajú kredity z aplikácie, ktorá sa nedá odinštalovať, lebo len taký mobil sa dá kúpiť. Kredity vám klesajú a tak isto aj vaše spoločenské postavenie. Ale vám je to jedno, čo vás po nich.

Nuž, ale nie je to také jednoduché.

Trochu som poslovenčil situáciu, ktorú dnes ľudia v Číne už zažívajú.

Čínsky sociálny experiment

Presnejšie, podľa čínskeho korešpondenta austrálskej televízie ABD Matthew Carneyho, Čína buduje digitálnu diktatúru nad skoro 1,5 miliardou ľudí. Zatiaľ experimentálne “zapojila” iba časť svojich občanov. Tak, či onak, je to asi najväčší sociálny experiment v dejinách ľudstva. Do roku 2020 chce vládnúca strana tento systém rozšíriť na celú krajinu.

200 miliónov CCTV kamier v uliciach, obchodoch, podnikoch. Kamery majú rozpoznanie tváre aj skenujú telesné rozmery. Zapojený je aj GPS zisťovania polohy a smartfóny posielajú dáta o všetkých vašich online aktivitách na spracovanie vládnym agentúram.

Oficiálne vyhlásenie čínskej komunistickej strany hovorí:

Všetci dôveryhodní občania môžu kráčať slobodne pod šírim nebom,
zatiaľčo tí zdiskreditovaní budú mať problém urobiť čo i len krok.

Poviete si no a čo – veď to je Čína.

Nuž, ale už aj dnes takto odovzdávame informácie o sebe každý deň – akurát, že ich nespravuje štátna správa a tajná polícia, ale korporácie ako Facebook, Google, Apple a dnes vieme, že asi aj Huawei. Veľké korporácie majú obrovské zdroje aj softvérovú silu, aby vaše dáta spravovali, spracovávali a ďalej komerčne využívali. V Číne sú však veľké korporácie v podstate riadené štátom, takže prepojenie veľkých firiem a spravovania štátu nie je až taký problém.

Ale súkromní majitelia vašich informácií už dnes vedia o vás viac ako vaši priatelia aj príbuzní. A celkom intenzívne to využívajú na to, aby vám ponúkali obsah, služby, aj produkty, ktoré ešte ani neviete, že chcete.

Vráťme sa však do Číny

Keď sa vaše skóre so sociálnymi kreditmi blíži k 800 (maximum bodov), tak máte prístup k lacnejším pôžičkám a hypotékam v bankách, vaše deti sa dostanú do lepších škôl, vy si môžete vyberať z väčšieho výberu zamestnaní. A ak cestujete po krajine, tak v hoteloch a na letiskách máte zľavy alebo VIP starostlivosť.

Ak máte nízke skóre, tak sa k pôžičkám ani nedostanete, nepodarí sa vám kúpiť online lístok ani na vlak, a prácu len tak ľahko nezoženiete. A keď, tak bude podradná. Ak zverejníte niečo nevhodné, tak vám vymažú účty na sociálnych sieťach. Kamaráti aj rodina sa vás budú postupne strániť, pretože stretávanie s vami ich bude pripravovať o sociálne body.

Poviete si, že toto sa môže diať akurát tak v Číne – nuž, ani to nie je úplne tak jednoduché. Ak sa im podarí tento systém sfunkčniť naplno, isto bude o neho záujem aj v iných krajinách, kde záleží na kontrole obyvateľstva – ten dôvod môže byť diktátorský, protiteroristický alebo len skrátka preventívny.

Už dnes sa na komerčnej úrovni pracuje s obrovským množstvom dát, ktoré dobrovoľne aj nedobrovoľne odovzdávame do rúk veľkým online spoločnostiam, ktoré ich úspešne využívajú na to, aby ovplyvňovali naše správanie, myslenie, rozhodovanie aj emočné prežívanie.

Viac kritických článkov o negatívnom vplyve digitálnych médií nájdete na Digitálnej pasci.

Podľa článku Leave no dark corner – ABC News (Australian Broadcasting [1]

[1] https://www.abc.net.au/news/2018-09-18/china-social-credit-a-model-citizen-in-a-digital-dictatorship

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Aleš Bednařík

Som psychológ, rečník, spisovateľ a happytarián. Pomáham tímom zlepšovať zručnosti pre zvládanie komunikačne náročných situácií. Venujem sa psychológii šťastia. A vymyslel som si happytariánstvo ako uvedomelý prístup rozvíjania šťastia svojho aj šťastia druhých. O šťastí píšem viac tu: https://psychologiastastia.sk/ Zaujímajú ma aj digitálne technológie a ich negatívny dopad na naše vzťahy, učenie aj prácu. O nich viac tu: https://www.facebook.com/digitalnapasca