Denník N

Sociálne inžinierstvo digitálnych médií

Milióny ľudí v Číne majú vďaka vysokému sociálnemu kreditu lacnejšie úvery, a tí s nízkym kreditom si zasa nemôžu kúpiť letenky ani lístky na rýchlik. Je takéto sledovanie, trestanie a odmeňovanie spoločenského správania iba iná forma sociálnej kontroly? Takej, ktorá bola bežná napríklad na dedinách, ale v anonymnom svete veľkých miest sa vytratila? Alebo je to prejav diktatúry?

Najväčší experiment sociálneho inžinierstva v Číne je iba v experimentálnej fáze. Sociálne inžinierstvo, čiže ovplyvňovanie ľudskej mysle, prežívania, rozhodovania a správania veľkých skupín zažívajú všetci, čo sú online, majú smartfóny a sú na sociálnych sieťach.

Ale poporiadku.

Čínska vláda skombinovala svoju chuť riadiť nakrátko všetkých svojich obyvateľov s modernými digitálnymi technológiami. Zatiaľ sa im celkom darí. Tento článok je voľným pokračovaním predchádzajúceho článku.

Ak sa správate konformne a spoločensky vhodne, tak máte aj spoločenské výhody. Ak nie, tak ste potrestaní. Mnohé z týchto opatrení vyzerajú logicky, zmysluplne aj morálne.

Dávajte si pozor, čo robíte

Porušujete dopravné predpisy? Kupujete si priveľa videohier? Fajčíte na miestach, kde je to zakázané? Zverejňujete fake news? Jazdíte na čierno? Nezaplatili ste pokutu alebo nejakú splátku?

Alebo: Robíte dobré skutky? Dobrovoľníčite? Chodíte darovať krv? Vyhlásili vás za pracovníčku mesiaca? Urobili ste hrdinský skutok? Darovali ste peniaze charite?

Za všetko dobré dostanete sociálne kredity a za prehrešky vám budú zase odobrané. Deje sa to skoro v priamom prenose vďaka napevno nainštalovanej aplikácii, ktorú máte v mobile. Všetky vaše „dobré aj zlé“ skutky musia byť oficiálne overené nejakým dokladom, či elektronickou transakciou. Nielen vy, ale aj štátny aparát a všetci zamestnávatelia vedia, ako na tom so sociálnymi kreditmi ste.

Odmeny a tresty

Ak máte málo bodov, lebo ste „neposlušní“, tak sa deje napríklad toto. Už v máji 2018:

  • si vyše 11 miliónov Číňanov nemohlo kúpiť lístky na vlak,
  • vyše 9 miliónov ľudí malo obmedzený prístup k nákupu leteniek (čo je bežný vnútroštátny spôsob cestovania),
  • 4,5 milióna si nemohlo kúpiť lístky na rýchliky a museli ísť iba pomalým osobákom,
  • 3 milióny ľudí si nemohlo kúpiť lístky do prvej triedy.

Cestovanie je pre väčšinu Číňanov základom prežitia a tak je účinným nástrojom trestania. Ako hovorí plán vlády: „tí, čo sú nedôveryhodní, to budú mať s cestovaním oveľa náročnejšie“.

Ale používajú sa aj iné nástroje trestania:

  • spomalenie internetového pripojenia,
  • zúženie možností dostať dieťa na lepšiu školu,
  • obmedzenie možností nájsť dobré zamestnanie,
  • zúženie oblastí, kde sa môžete presťahovať,
  • či stratíte právo na vlastnenie domácich mazlíčkov.

Samozrejme, tí pozitívne skórujúci, nemajú tieto obmedzenia a majú navyše aj odmeny. Napríklad:

  • môžu si požičiavať verejné bicykle bez nutnosti platiť zálohu,
  • získajú zľavy na pôžičkách a hypotékach,
  • dostanú dotáciu na kúrenie a podobné finančné aj nefinančné výhody.

Jednotlivci aj organizácie

Súčasťou hodnotenia nie sú iba jednotlivci, ale aj organizácie. Organizáciám s nízkym skóre sú zverejňované ich obchodné záznamy a takto sú verejne pranierované. Dodnes bolo zverejnených 33.000 organizácií, ktoré porušili zákony alebo predpisy (napríklad hygienické). Na druhej strane, dôveryhodní podnikatelia sú kreditmi odmeňovaní a majú výhody pri štátnych tendroch, či bankových službách.

Zatiaľ je tento systém skúšaný v južnom štáte Hangzou, juhozápadne od Šangaje, a v troch tuctoch ďalších oblastiach Číny. V rámci tejto päťročnice je cieľom tento systém spojazdniť celoštátne na 1,3 miliarde Číňanov.

Plán takéhoto sociálneho inžinierstva bol v roku 2014 vyhlásený s týmito slovami: „Cieľom je vo veľkom šíriť myšlienku, že byť dôveryhodný je úctyhodné a porušovať dôveru je hanebnosť.“

Uvidíme, či takýto systém, bude podporovať spoločenský poriadok a do akej miery ešte viac obmedzí slobodné správanie ľudí.

Systém, ktorý odmeňuje prosociálne správanie a trestá to anti-sociálne, vôbec nie je ľahké len tak odmietnuť, za to, že realizovaný v Číne. V Číne je realizovaný na popud komunistickej strany a využíva digitálne technológie, ale inak takýto systém v offline svete exitoval odjakživa.

Sociálna kontrola a individuálna sloboda

Ak si odmyslíme politické prenasledovanie, čiže trestanie za politicky nekorektné správanie, je to návrat k spoločenskej kontrole, aká bývala na dedine, či menších spoločenstvách. Všetci vedeli o všetkých všeličo. Aj to, čo sa dialo doma. Mnohým, čo sa presťahovali z dediny do mesta odľahlo. Na druhej strane, tým istým ľuďom celkom oprávnene vadí v mestách vzájomná ignorancia a izolácia.

Jeden zo zaujímavých spôsobov ako sa v menších skupinách robila spoločenská kontrola a hodnotilo sa nemorálne správanie je mnohými neobľúbené ohováranie. Nech si o ňom myslíme, čo chceme – ohováranie pomáhalo stanovovať morálne očakávania, zvyšovalo sebakontrolu jednotlivcov, lebo sa chceli vyhnúť rečiam druhých. To však vyžadovalo každodenný kontakt v menších skupinách.

Keďže dnes 50% populácie sveta žije v obrovských mestách, ktoré sú anonymné, tak aj takáto spoločenská kontrola veľmi oslabla.

Nezávisle od miest a dedín, práve dnes, stále viac a viac, vnímame ako sa stráca schopnosť jednotlivcov aj spoločnosti trestať antisociálne správanie a odmeňovať prosociálne. Klamári, podvodníci, lupiči, zlodeji ľahko unikajú trestom.

Karma ich nie a nie dobehnúť, svedomie ich netrápi, svetské nástroje zlyhávajú.

Výhody menšej spoločenskej kontroly bývajú vyvažované väčšou individuálnou slobodou. Nevýhody spoločenskej kontroly bývajú vyvažované skupinovým svedomím, ktoré bránilo porušovaniu spoločenských konvencií, pravidiel aj zákonov.

Vo veľkých mestách je vzájomná ignorancia vysoká, strach a neochota reagovať na porušovanie pravidiel, či slušného správania je takisto oveľa nižšia ako na dedine. Vedomie nízkej spoločenskej kontroly často vedie k porušovaniu spoločenských pravidiel a k beztrestnosti.

Nie je to iba o politike, ale aj o praktickom riadení krajiny

Čínsky systém sociálnej kontroly nie je iba o politickom riadení krajiny a strážení potenciálnych nepriateľov.

Čína čelí problémom spojeným s jej územnou rozsiahlosťou a počtom obyvateľov. Je náročné v takej škále dosahovať dodržiavanie rozhodnutí súdu. Sťahovanie do miest v stotisícoch spôsobuje, že vidiecki ľudia neznalí pomerov v meste, čelia množstvu finančných podvodov, nakupovaniu podvodných služieb a produktov. A v takýchto počtoch prehreškov skrátka spravodlivosť nestíha reagovať ani vynucovať právo.

Čínske obyvateľstvo sa v posledných rokoch trápi prudkým poklesom dôvery v obchodných transakciách aj bežnom spoločenskom kontakte.

A tak sociálna kontrola s digitálnymi sociálnymi kreditmi a reálnymi trestami a odmenami umožňuje mať dosah aj tam, kde doteraz tá ľudská a úradnícka nedosiahla.

Myslím, že vďaka tomuto systému v niektorých oblastiach správania už je vidieť pozitívne zmeny. Napríklad autá automaticky zastavujú chodcom, čo predtým nebolo bežné.“ – hovorí jeden z občanov. „V našej mestskej štvrti sme prijali aj ďalšie pravidlá navyše. Napríklad zákaz šírenia náboženských presvedčení, ohováranie online, či opustenie členov rodiny. A aj na základe takýchto pravidiel sú byty v našej štvrti vyhľadávanejšie a drahšie.“

Zaujímavé je, že do systému sociálnych kreditov sú zapojené stovky inštitúcií a nie iba jedna riadiaca organizácia.

Tak, či onak, v Číne je hlavným zadávateľom Komunistická strana, ktorá chce pomocou Big Data eliminovať chyby a nedostatky centrálne riadeného systému a posilniť dobré meno strany v krajine.

Photo by ROBIN WORRALL on Unsplash

Sociálne inžinierstvo digitálnej éry

Sme možno na krajíčku gigantického sociálneho inžinierstva. A týka sa všetkých, nielen Číňanov.

Bude však takýto systém využívaný na „pozitívne pošťuchnutia“? Bude podporovať ľudí, aby dodržiavali zákony, aby bola väčšia spravodlivosť a menej kriminality? Budú ním ľudia motivovaní k zdravšiemu životnému štýlu, či iným racionálnejším rozhodnutiam?

Alebo prevládne masové využívanie osobných dát na väčší konzum, efektívnejší predaj vecí a služieb, ktoré už dávno nepotrebujeme? Alebo na účely kontroly nekonformných, ale neškodných, či priamo na utláčanie politicky nebezpečných?

A nielen to – mnohé veci sa dejú už dnes. A so smartfónmi v rukách sme ako žaby v zohrievajúcej sa vode.

Technologické zmeny sú také rýchle, že ich ledva stíhame zvládať ako užívatelia. Výhody digitálnych médií sme prijali tak rýchlo, že sme sa bez slova vzdali svojho súkromia. Smartfóny a internet sú tak rozšírené, že sme skoro neustále pripojení a tak svoje dáta prenášame výrobcom telefónov a aplikácií v priamom prenose. Dolovanie dát z každého skrolovania, ťuknutia na obrazovku má už dnes také rozmery, že sa už ani nedá byť opatrný, súkromný, či utajený.

Už dnes poskytujeme zadarmo o sebe tisícky dát cez sociálne siete, kreditné karty, GPS a všetky aplikácie a hardvéry napojené online. Aj tí, čo si inak strážia súkromie, aj tí, čo sa ako tak technicky vyznajú, poskytujú o sebe desiatky informácií denne. A vlastníci dát ich vyhodnocujú, prepájajú, robia predikcie a využívajú ich na to, aby naše prežívanie a správanie ovplyvňovali pre svoje potreby.

Každý, kto len trochu vyhodnocuje naše dáta, vie o nás viac ako naši kolegovia v práci, rodičia, partneri a často aj my sami. Ale to je na iný článok.

Úradníci a politici vs. korporácie

Naprostú väčšinu našich digitálnych údajov vlastnia korporácie. Vytvorili hardvér aj softvér, ktoré dáta zbierajú a vyhodnocujú, majú tisícové armády dobre platených zamestnancov a silnú motiváciu profitu.

Vlády, politici aj úradníci národných štátov aj európskeho spoločenstva by mali mať zasa motiváciu starať sa o svoje obyvateľstvo, aby žilo kvalitné životy a bolo šťastné aj produktívne.

Záleží od tlaku užívateľov, aj na tvrdom vyjednávacom prístupe národných a nadnárodných vlád, či budú štáty v spolupráci s korporáciami dáta o občanoch využívať v prospech verejného aj individuálneho blaha alebo budú tieto dáta využívané iba na regulovanie pracovnej sily a konzumného potenciálu obyvateľov.

Úprimne, kebyže som Facebook, Google, Apple, Samsung, Huawei a aj hocikto menej významný, ale vlastniaci dáta užívateľov? Nemal by som dobrovoľnú snahu sa cenných dát len tak vzdať pre nejaký iný cieľ ako je rast a profit.

Myslím, že je to naozaj len na tlaku užívateľov, vlád, a ďalších iných, ale mimo týchto korporácií.

Uvidíme, kam to bude smerovať. Celkom rýchlo. A nielen v Číne.

————

Viac kritických článkov o negatívnom vplyve digitálnych médií nájdete na Digitálnej pasci.


Zdroje:

Life Inside China’s Social Credit Laboratory – Foreign Policy
Social credit system must bankrupt discredited people: former official – Global Times
Millions in China with bad ‚social credit‘ barred from buying plane, train tickets – Channel NewsAsia

Teraz najčítanejšie

Aleš Bednařík

Som psychológ, rečník, spisovateľ a happytarián. Pomáham tímom zlepšovať zručnosti pre zvládanie komunikačne náročných situácií. Venujem sa psychológii šťastia. Happytariánstvo je uvedomelý prístup rozvíjania šťastia svojho aj druhých. O šťastí píšem viac tu: https://psychologiastastia.sk Zaujímajú ma aj digitálne technológie a ich negatívny dopad na naše vzťahy, učenie aj prácu. O nich viac tu: https://www.facebook.com/digitalnapasca