Denník N

Aj tá najväčšia láska sa dokáže rozložiť na ľútosť a hnev

Akými slovami by sa dnes dal opísať vzťah 19 ročného dospievajúceho chlapca a 48 ročnej zrelej ženy? Predstavme si teraz, akou optikou by sa na podobný milenecký vzťah nazeralo pred 50 rokmi, v konzervatívnom prostredí na predmestí Londýna?Presne na takomto mieste sa odohráva najnovší román Juliana Barnesa o láske s názvom Jediný príbeh.

Akými slovami by sa dnes dal opísať vzťah 19 ročného dospievajúceho chlapca a 48 ročnej zrelej ženy? Určite by väčšina opýtaných uvažovala o takomto partnerstve ako o čisto sexuálnom vzťahu s výhodami, pričom v horšom svetle by sa ocitla žena a muž by dostal maximálne nálepku pragmatického zajačika.

Predstavme si teraz, akou optikou by sa na podobný milenecký vzťah nazeralo pred 50 rokmi, v konzervatívnom prostredí na predmestí Londýna? Presne na takomto mieste sa odohráva najnovší román Juliana Barnesa s názvom Jediný príbeh.

Jeho dej je síce zasadený do obdobia, ktoré neskôr dostalo označenie ako sexuálna revolúcia, ale napriek tomu sa z tohto fenoménu vymyká vo viacerých charakteristikách.  Na jednej strane je jeho determinantom už samotné prostredie. Autor ho pomenováva ako Vidiek a hlavný hrdina si naň spomína takto:.

„V jeho spomienkach fungoval život na Vidieku podľa jednoduchého systému. Na každú chorobu bol liek. Na boľavé hrdlo bolo TCP, na rany bol Dettol, na bolesť hlavy Dispirin, na prieduškový kašeľ Vicks. Ak sa vyskytli závažnejšie problémy, tiež mali jednoznačné riešenie. Liekom na sex bolo manželstvo a na lásku tiež. Liekom na neveru bol rozvod. Liekom na nešťastie práca. Liekom na mimoriadne nešťastie bol alkohol. Liekom na smrť bola krehká nádej na posmrtný život“.

Ďalším vybočením z konzervatívneho rámca bola aj samotná povaha tohto vzťahu. Nešlo o letný románik alebo o iniciačný sexuálny zážitok dospievajúceho chlapca so staršou vydatou ženou. Od začiatku to bolo iskrenie, ktoré prerástlo do vzájomnej lásky.

Osudová žena Susan bola rovesníčkou milencových rodičov. Paulovi táto skutočnosť však neprekážala, hoci  sám považoval generáciu svojich rodičov za spiatočnícku, povrchnú a iba zaberajúcu miesto. O Susan mal úplne inú mienku.

Obdivoval jej múdrosť, ktorá sa nedala porovnať s tým, čo sa Paul učil počas svojho univerzitného vzdelávania. Kým on vedel veľa z kníh, ona čerpala múdrosť zo samotného života. Paul sa nachádzal medzi pubertou (detstvom) a dospelosťou, a Susan bola jeho mostom medzi týmito dvoma svetmi.

V jej prítomnosti sa Paul snažil správať ako dospelý, odsudzujúc svet svojich dospelých rodičov, ktorí ho považovali za dieťa. Bola to teda láska, ktorá na pohľad nepoznala žiadne prekážky, no neskôr sa predsa len ukázalo, že jej najväčším ohrozením bol čas ako fyzikálna a metafyzická veličina.

Susan síce Paula prevedie do štádia fyzickej dospelosti, no Paul si po rokoch uvedomí, že v jeho živote úplne absentuje to, čo sa dá charakterizovať ako typické problémy dospievania.  S odstupom času sa zdá, že jeho jedinou mladíckou nerozvážnosťou bolo zamilovanie sa do o tridsať rokov staršej ženy.

Ich láska sa akýmsi krutým chemickým procesom napokon rozloží na ľútosť a hnev. Paul však ani potom nevie na svoju dlhoročnú milenku úplne zanevrieť. Nedokáže ignorovať roky ich spolužitia, hoci práve táto spoločná minulosť mu v jeho najzrelšom veku veľmi výrazne komplikuje ďalšie partnerské vzťahy.

Barnesov román Jediný príbeh je silnou emočnou prózou, a to aj napriek tomu, že veľkú väčšinu textu tvoria autorove úvahy o láske, dospievaní, dospelosti, odcudzení a starnutí. Julian Barnes je majstrom popisu tých najpríznačnejších životných dilem a pocitov. Čitateľ sa na mnohých miestach stotožňuje s jeho myšlienkami a závermi, akoby všetci ľudia zažívali jeden a ten istý príbeh.

 

Julian Barnes: Jediný príbeh, Artforum 2018, Edícia: -klad, Preklad: Sigmundová Barbara

Teraz najčítanejšie