Denník N

Prečo je súhlas kľúčový pri definovaní sexuálneho násilia

Priemerný index znásilnení (počet polícii nahlásených prípadov na 100 000 obyvateľov) je na Slovensku 2,6 prípadu, zatiaľ čo priemer za EÚ je 10,19 prípadu. Aj tieto čísla poukazujú na veľmi nízku mieru ohlasovania prípadov sexuálneho násilia polícii, čo znamená, že len minimum takýchto prípadov je potrestaných. Ženy si však následky takýchto extrémne traumatických zážitkov nesú po celý život.

Každá desiata žena na Slovensku má podľa výskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA, 2014) skúsenosť so sexuálnym násilím. Slovenská legislatíva definuje trestné činy znásilnenia a sexuálneho násilia na základe použitia donútenia fyzickou silou alebo pod bezprostrednou hrozbou použitia sily a využitia stavu bezmocnosti obete. Z reprezentatívneho výskumu, ktoré pre Inštitút pre výskum práce a rodiny realizovalo Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách v roku 2017 však vyplýva, že páchateľ použil fyzickú silu len v 28% a v 14% sa vyhrážal, že ju použije. Až 22% žien súhlasilo so sexuálnym stykom zo strachu, čo by mohlo nasledovať, ak by sa odmietla podvoliť. V 12% prípadov sa páchateľ vyhrážal, že o žene rozšíri klebety a v 11% páchateľ používal dlhodobý psychický nátlak na obeť.

Ako je vidieť z uvedeného prehľadu, len približne dve pätiny výpovedí respondentiek (41%) spĺňa definíciu znásilnenia alebo sexuálneho násilia v slovenskej legislatíve. V niektorých ďalších prípadoch by záležalo na celkovom kontexte, v ktorom sa incident odohral, a na posúdení, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty – napríklad, či žena pod vplyvom omamných látok bola v stave bezbrannosti alebo, či bol strach, z toho, čo by nasledovalo, oprávnený a dal by sa klasifikovať ako bezprostredná hrozba násilia. Prieskum však neposkytuje dostatočné informácie na posúdenie týchto okolností. Je však možné predpokladať, že približne polovica skutkov by bola len veľmi ťažko stíhateľná podľa slovenskej trestnej legislatívy.

To, ako je vnímané sexuálne násilie sa, samozrejme, premieta aj do toho, koľko žien prípady sexuálneho násilia nahlási polícii. Zo slovenských žien, ktoré ho zažili, sa len 11% obrátilo na políciu. Priemerný index znásilnení (počet polícii nahlásených prípadov na 100 000 obyvateľov) je na Slovensku 2,6 prípadu, zatiaľ čo priemer za EÚ je 10,19 prípadu. Aj tieto čísla poukazujú na veľmi nízku mieru ohlasovania prípadov sexuálneho násilia polícii, čo znamená, že len minimum takýchto prípadov je potrestaných. Ženy si však následky takýchto extrémne traumatických zážitkov nesú po celý život.

V odbornej literatúre, ako aj v právnych poriadkoch 8 európskych krajín sa však používa konsenzuálna definícia sexuálneho násilia, teda, že na klasifikáciu trestného činu stačí, ak žena so sexuálnym stykom nesúhlasila.

Viktimologická literatúra totiž poukazuje na to, že mnoho žien sa znásilneniu a sexuálnemu násiliu nebráni, či už zo strachu, šoku alebo neschopnosti sa sústrediť. Témou sa zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade M.C. proti Bulharsku, v ktorom súd dospel k záveru, že bulharské orgány nevyužili všetky možnosti na zistenie skutkových okolností a porušili práva obete znásilnenia. Vyšetrovatelia i prokurátor totiž predpokladali, že v prípade znásilnenia musia existovať priame dôkazy o znásilnení, akými sú napríklad použitie určitej intenzity fyzického násilia zanechávajúceho stopy na tele obete, aktívne bránenie sa ženy a dôrazné volanie o pomoc. Podľa tohto rozhodnutia sa štátne orgány musia rozhodnúť na základe zhodnotenia všetkých okolností prípadu a vyšetrovanie sa musí zamerať na otázku nesúhlasu so sexuálnym aktom.

Domnievam sa, že zmena právnej definície sexuálneho násilia by mohla mať pozitívny dopad na spôsob, akým obete tohto typu kriminality prežívajú trestnoprávny proces.  Podľa výskumu, ak je sexuálne násilie definované pomocou použitia sily a donútenia, implicitne sa očakáva, že sa obeť mala brániť. Ak však žena, ktorá zažila sexuálny útok nevykazuje známky násilia, môže sa stretnúť s nedôverou a spochybňovaním a rozhodne sa na políciu vôbec neobrátiť. Naopak, v prípade konsenzuálnej definície sexuálneho násilia je dôraz kladený na rešpektovanie vôle obete, čo sa premieta do toho, že je následne obeť rešpektovaná aj počas trestnoprávneho procesu.

 

Autorka textu: Zuzana Očenášová, analytička KMC pre výskum a monitoring násilia páchaného na ženách, Inštitút pre výskum práce a rodiny

Autorka fotografie: Viera Böttcher, manažérka komunikácie národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie

Zuzana Očenášová čerpala z nasledujúcich odborných zdrojov:

  • Diesen, C. a Diesen, E.F. (2010) Sex Crime Legislation: Proactive and Anti-therapeutic Effects. International Journal of Law and Psychiatry, 33(5-6), pp. 329 – 335.
  • FRA (2014) Violence against women survey. Dostupné na: http://fra.europa.eu/en/publications-and-resources/data-andmaps/surveydata-explorer-violence-against-women-survey
  • LONG, J.G. (2007). Introducing Expert Testimony to Explain Victim Behavior in Sexual and Domestic Violence Prosecutions. Alexandria, VA : American Prosecutors Research Institute, the research and development division of the National District Attorneys Association.
  • NationMaster (2017) Slovakia Crime Stats. Dostupné na: http://www.nationmaster.com/country-info/profiles/Slovakia/Crime
  • Očenášová Z. a Michalík, P. (2017) Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Dostupné na: https://www.zastavmenasilie.gov.sk/vyskumy/
  • Pirošíková, M. (2015). Práva vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k poškodeným trestnými činmi. In Michaličková, J. (ed.) Justícia a ochrana poškodených. Justičná akadémia SR.

 

Koordinačno-metodické centrum pre prevenciu násilia  na ženách (KMC) Inštitútu pre výskum práce a rodiny je súčasťou národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01., ktorý sa realizuje vďaka podpore  z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje www.esf.gov.sk

Teraz najčítanejšie

Zastavme násilie

"Zastavme násilie" je blog Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC), ktoré bolo zriadené Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR) a funguje ako súčasť Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie. Hlavným poslaním KMC je predchádzať a znižovať násilie na ženách a domáce násilie prostredníctvom komplexnej celoštátnej politiky. Chceme sa s vami podeliť o zaujímavé informácie, inšpiratívne rozhovory a blogy našich expertiek a expertov.