Pozerám na internete aktuálne správy. V ruskom Kaliningrade (do roku 1945 pruský Königsberg) neznámi vandali obliali pamätník tamojšieho rodáka, jedného z najvýznamnejších európskych filozofov, Immanuela Kanta.

Okolo pamätníka rozhádzali letáky vyzývajúce študentov miestnej univerzity, aby vymazali zo svojich indexov jeho meno. „Prestaňte zrádzať svoju vlasť! Učíte sa v budove, ktorá je pomenovaná po nepriateľovi! Prežehnajte sa pravoslávnym krížom pred týmto nepriateľským menom, od Nemca, ktorého národ nám priniesol toľko utrpenia! Kant zradil ruskú zem, ktorá ho prijala,“ píše sa v letákoch, o ktorých informuje ruská štátna agentúra TASS.

Len pripomeniem, že Kant sa tu narodil aj zomrel. V tomto meste pri Baltickom mori pôsobil v druhej polovici 18.storočia v čase, keď bolo už pár storočí prirodzenou metropolou Východného Pruska. V čase, keď vďaka výbojom cára Petra Veľkého sa Rusko práve k Baltu priblížilo a postavilo tam svoje nové hlavné mesto Petrohrad.

Teda v čase, keď terajší  Kaliningrad už bol stáročia nemeckým mestom. A po smrti Kanta ešte ďalších 150 rokov nemal žiaden vzťah k Rusku a Rusom.

Lenže pre primitívnych ruských nacionalistov to nič neznamená. Kanta ani nečítali, nerozumejú mu. Stačí, že nebol Rus a pravoslávny.

Zhodou okolností práve prebieha verejná anketa, ktorá má určiť, po ktorej významnej osobe bude pomenované miestne letisko. Dlho viedol medzi ľuďmi práve Kant. Ale proti tomu začali protestovať až poslanci štátnej Dumy z Moskvy. V ich mene poslanec za Tatarstan (!!) Marat Bariev vyzval príslušné orgány „prijať opatrenia“, aby sa tak nestalo.

Neviem, či Bariev je tiež kamošom predsedu nášho parlamentu. Ale Andrej Danko by do tamojšej moskovskej partie nevzdelaných primitívnych nacionalistov a xenofóbov zjavne dobre zapadol. Lebo ako čítam, podľa Danka známy slovenský politológ Alexander Duleba je problém.

Lebo podobne, ako Kant je problém pre primitívneho ruského nacionalistu, lebo bol Nemec, tak Duleba je problém, lebo nie je Slovák, ale je Ukrajinec! (Mimochodom je verejne známe, že Saša Duleba je Rusín, teda má  národnosť, ktorá je práve v Ukrajine doteraz neuznaná).

Pre predsedu nášho parlamentu nie je podstatné, čo Duleba hovorí, nebude s ním viesť slušnú diskusiu na báze faktov.

Nie je podstatné, čo za tie roky vykonal, napísal, že je rešpektovaný odborník na východnú Európu doma aj vo svete, že je vysokoškolský učiteľ.

Nie je podstatné, že je rodák zo Slovenska, kde celý život pôsobí. Pre Danka, rovnako ako pre Barieva, či kaliningradských pravoslávnych nacionalistov, je prvoradá národnosť!

Ukazuje sa, že predseda slovenského parlamentu je presne rovnaký primitívny nacionalista, ako jeho predchodca v čele Slovenskej národnej strany, od ktorého sa vraj dištancoval.

Rovnaký primitívny nacionalista, ako tí, čo nás tu po vzniku samostatnej republiky kádrovali podľa národnosti, hoci žijeme od narodenia na Slovensku.

Tí istí, ktorí nás pred 1989 rokom kádrovali podľa sociálneho pôvodu, podľa toho, či chodíme do kostola, alebo či sú naši rodičia v strane.

Nuž a tomu istému Dankovi, ktorý káže o slovanskej vzájomnosti, odrazu vadí Ukrajinec (Rusín), alebo jeho dvojke Antonovi Hrnkovi Česi. Takže tu máme podľa našich „hejSlovákov“ lepších a horších Slovanov?!

Zaujímalo by ma, čo asi vidia Danko s premiérom Petrom Pellegrinim, keď sa po svojich aktuálnych postojoch k situácii na Ukrajine, a jej konfliktu s Ruskom, pozrú do zrkadla.

Podľa mňa tam uvidia tváre Chamberlaina a Daladiera, teda premiérov Británie a Francúzska, ktorí na jeseň 1938 zradili Čechov a Slovákov, a nechali ich napospas Hitlerovým hrdlorezom a Horthymu. Vďaka nim prišlo Slovensko o celý juh, vrátane Košíc.

Keď sa k nim postaví ešte Kotleba, tak sa v zrkadle zjaví aj Tisova tvár. Toho Tisa, ktorý poslal slovenských vojakov vraždiť spolu s nemeckým wermachtom a SS našich slovanských susedov Ukrajincov a Rusov!

A boli to práve hlavne Ukrajinci, ktorí ako radoví vojaci hynuli po desaťtisícoch pri oslobodzovaní našej vlasti spolu s Rusmi a ďalšími vojakmi z národov Sovietskeho zväzu. Spolu s našimi vojakmi z armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu a Rumunmi (áno, Rumunmi, ktorí oslobodili napríklad rodisko premiéra Banskú Bystricu!).

My sme sa Ukrajincom za ich obete pri oslobodzovaní Slovenska doteraz poriadne nepoďakovali – stále ich spolu s ostatnými padlými z iných republík bývalého Sovietskeho zväzu označujeme za Rusov.

My sme doteraz neprejavili ľútosť nad utrpením, ktoré sme im spôsobili svojou účasťou na útoku proti ich domovom za druhej svetovej vojny.

Tak im aspoň teraz, keď opäť hynú vo vojne, ktorú nechceli, pri obrane svojej vlasti, vyslovme patričnú podporu! Diplomatickú, ale dôraznú a jednoznačnú podporu! Lebo ak v Ukrajine nebude mier a prosperita, tak Danko, Kotleba, Slovenskí branci a všetci takzvaní „slovanofili“ aj nás všetkých uvrhnú do podobného krvavého „kúpeľa“, ktorý Ukrajincom pripravil nimi obdivovaný Putinov Kremeľ.

Takto najlepšieme pomôžeme aj ruskému ľudu, ktorý možno teraz nechápe, do akej špiny ho jeho vládci zase raz zaviedli.

Len ak udržíme nezávislú, demokratickú a prosperujúcu Ukrajinu máme šancu mierovou cestou vrátiť späť Rusa do európskej rodiny, kam historicky a kultúrne nesporne patrí.